podkúriť -i dok.
1. zakúriť (význ. 1): hneď zrána p-la; p. v sporáku
2. hovor. expr. spôsobiť ťažkosti, nepríjemnosti, zakúriť: p. niekomu u vedúceho;
nedok. podkurovať
podkúriť p. zakúriť 1, 2
podložiť 1. dať pod niečo oporu • podoprieť • podprieť: podložiť si, pod(o)prieť si hlavu • popodkladať • popodopierať (postupne, viacerými vecami)
2. použiť ako argument, ako východisko • podoprieť • podprieť: podložiť, podoprieť tvrdenie faktmi • odôvodniť • zdôvodniť: odôvodniť, zdôvodniť zvýšenie miezd • kniž. opodstatniť
3. tajne niečo niekam dať, niekam niečo vpašovať • podhodiť • podstrčiť: neviem, kto mi na stôl podložil, podhodil, podstrčil anonymný list • podvrhnúť: podvrhnutý spis
4. pridať palivo, aby sa udržal oheň; rozložiť oheň • priložiť: podložiť, priložiť do pece drevo • popodkladať • poprikladať (postupne) • zakúriť • podkúriť: treba podložiť, zakúriť do sporáka
ublížiť spôsobiť fyzickú al. duševnú bolesť, neprávosť, ujmu: ublížil si na tele, ublížili mu na cti • poškodiť • zaškodiť • uškodiť (spôsobiť materiálnu, zdravotnú al. morálnu ujmu): jedlo mu zaškodilo, poškodilo; poškodilo, uškodilo jej to na povesti • ukrivdiť: vyzerá, ako keby mu bol ktosi ukrivdil • fraz. expr. podťať/podkosiť niekomu nohy • raniť • zraniť: mužove slová ju (z)ranili • naubližovať (sa) • poubližovať (viackrát, veľa): dosť mi po celý život naubližovali, poubližovali • hovor. expr.: zavariť • podkúriť (spôsobiť niekomu nepríjemnosti): Však ja im zavarím, podkúrim!
zakúriť 1. rozložiť oheň • podkúriť: zakúriť, podkúriť do sporáka, do pece uhlím, drevom • rozkúriť: rýchlo rozkúrili v kozube • prikúriť (zvýšiť teplotu ohňom a pod.): v izbe treba prikúriť
2. hovor. expr. úmyselne spôsobiť niekomu ťažkosti, nepríjemnosti (žalovaním, ohováraním a pod.) • hovor. expr. podkúriť: však ja vám u predsedu zakúrim, podkúrim • hovor. expr.: zapražiť • zasmažiť • zasoliť: veď ja mu tak zapražím, zasmažím, že si ma bude pamätať; za ten kúsok mu poriadne zasolím
kúriť, -i, -ia nedok.
1. prikladať na oheň, udržiavať oheň: k. v peci, v sporáku, v kachliach, k. drevom, uhlím, plynom;
2. hovor. expr. (koho) vyháňať, duriť: Moja stará ma ustavične kúri von z izby. (čaj.)
3. kniž. zastar. (čo i bezpredm.) fajčiť: k. fajku (Vans.), k. cigaru (Vaj., Taj., Kuk.); Šuhaj zamyslený na lavici kúri. (J. Kráľ);
dok. k 1 zakúriť, podkúriť;
k 2 vykúriť
podkúriť, -i, -ia dok. rozložiť oheň, zakúriť: (Marka) podkúri do pece. (Heč.)
● expr. p. niekomu spôsobiť nepríjemnosť;
nedok. podkurovať, -uje, -ujú