podiv, -u m. zadivenie, počudovanie, začudovanie, prekvapenie: Otázka, akoby vyslovovala nielen podiv, ale i prekvapenie. (Fr. Kráľ) O chvíľu vyšiel na všeobecný podiv spomedzi Slovanov vysoký muž. (Jégé) Za pol roka zbohatnú na podiv svetu. (Min.) Na podiv je životná sila týchto ľudí (Jes-á) obdivuhodná; vynášať niečo na p. odhaľovať, ukazovať, dávať najavo: Vynášali tu svoje zúfalstvo na podiv. (Jil.)