Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

podieť -deje -dejú dok. dať niekde a zabudnúť, založiť: nevie, kam p-l okuliare;

nedok. podievať -a

// podieť sa

1. zmiznúť, stratiť sa: pes sa nám kamsi p-l

2. (v priamej al. nepriamej otázke) nájsť útočisko, uchýliť sa: nevie, kde sa p. od bolesti;

nedok. podievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
podieť ‑eje ‑ejú ‑el dok.; podieť sa

podieť -deje -dejú -del -dejúc -dený/-detý -denie/-detie dok.


podieť sa -deje sa -dejú sa -dej sa! -del sa -dejúc sa -dený/-detý -denie sa/-detie sa dok.

-dieť/84686 2.73: verbá inf. dok. 6864 dozvedieť/3845 uvidieť/1222 posedieť/546 dovidieť/285 obsedieť/169 zahľadieť/139 odsedieť/126 podieť/108 presedieť/91 vyzvedieť/76 zaodieť/68 zvedieť/50 znenávidieť/39 (8/100)

podieť p. stratiť 1


podieť sa 1. p. stratiť sa 1 2. p. utiahnuť sa 1


stratiť sa 1. ocitnúť sa na neznámom mieste, stať sa nezvestným (ako následok neopatrnosti, príp. odcudzenia a pod.): stratili sa mu všetky doklady z autavytratiť sapotratiť sapostrácať saroztratiť sahovor. vytrúsiť sa (postupne, po častiach, na viacerých miestach): peniaze sa mu z deravej tašky vytratili, potratili, vytrúsili; knižky sa mi časom postrácali, roztratiliexpr. prepadnúť sa: zlodeji sa bez stopy prepadliskapať: zbadal, že mu skapali rukavicepokapať (postupne): príbory z jedálne pokapalizmiznúťpodieť sa: Kde zmizli, kde sa podeli prichystané šaty?hovor. expr. vypariť sa: nevedno, kam sa vyparili všetky pomôckypren. expr. vyšumieť: láska vyšumelazapadnúť: kniha zapadla do zabudnutiapren. pôjsť: nevedno, kde pošiel otcovský majetok

2. p. zmiznúť 3, zaniknúť 3. p. odísť 1, zmiznúť 2


stratiť 1. prestať mať niečo (obyč. z neopatrnosti) • vytratiť (niečo uložené): stratiť, vytratiť kľúče, drobné z vrecka; stratiť kufor s dokladmihovor. expr.: zapatrošiťzapotrošiťzašantročiťodšantročiťodpásťodpeľaťodpeľhať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť): vždy niečo zapatroší, zašantročí; Kde si mi odšantročil, odpásol knižku?; pero mi syn kamsi odpeľ(h)alhovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne o niečo prísť): všetky cennejšie veci odtatárihovor. expr. zatrátoriť: nevie, kde zatrátoril kľúčenár. zaratiť (Šoltésová)potratiťpostrácaťporoztrácať (postupne stratiť): potratiť, postrácať všetky vreckovkyroztratiť (postupne, po častiach, na viacerých miestach): zrno roztratil po polihovor. vytrúsiť: vytrúsiť z tašky vecizaložiťpodieť (dať niekde a zabudnúť): neviem, kde som prsteň podelaprísť o niečozastaráv. utratiť (ostať bez niekoho al. bez nejakej vlastnosti, schopnosti, hodnoty a pod.): prišiel o rodičov, o kamaráta; prísť o nádej, o život; utratiť život, mladosť

2. utrpieť škodu, ujmu, stratu; nevyužiť niečo • prísť o niečo: z vyučovania nestratil ani hodinu, neprišiel ani o hodinunedok. škodovať (byť poškodený, mať škodu): obyvatelia suchom veľa stratili, škodovalikniž. zastar. pozbyť: rýchlo pozbyl, čo ľahko získalhovor. expr.: prekašlaťprekašľať: prekašlať príležitosť, zárobok

p. aj premárniť


utiahnuť sa 1. odísť na tiché, odľahlé, nenápadné a pod. miesto • uchýliť sa: najradšej sa utiahne do samoty, do ústrania; Kam sa uchýlime pred búrkou?schúliť sastúliť saexpr. učupiť sa (skrčením vyjadriť osamotenosť, strach, opustenosť a pod.): od strachu sa schúlil, stúlil do kúta izby; vtáča sa učupilo v krovístiahnuť sa (prestať byť činný v niečom al. skrčením vyjadriť pasivitu a pod.): naľakal sa následkov, radšej sa stiahol; stiahnuť sa do klbkapodieť sa (nájsť útočisko): nevie, kde sa má podieť od starostipouťahovať sa (postupne): ustatí pouťahovali sa do chládku

2. p. uskromniť sa


založiť 1. dať niečo do istej polohy, na isté miesto • umiestiťumiestniť: založiť, umiest(n)iť niekam časovanú bombunasadiťnavliecťnatiahnuť (obyč. dať na seba): nasadí si klobúk nakrivo; navliecť, natiahnuť si tašku na plecenasunúť: nasunúť ohlávku koňovinastaviťvstaviť (osídla, siete) • zapraviť: zapraví klin do drevazaradiť (dať niečo, kam patrí): zaradiť listinuuložiťodložiť: knihu uloží, odloží späť do knižnice

2. položiť na nejaké miesto a zabudnúť na to • podieť: nepamätám sa, kde som založila, podela peňaženkuhovor. expr.: zapotrošiťzapatrošiťzašantročiťodšantročiťodpásť: nedáva si na veci pozor, všetko zapatroší, zašantročí, odšantročíexpr.: odpeľhaťodpeľať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť) • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne) • stratiť (prestať vlastniť z vlastnej neopatrnosti) • pozakladať (postupne založiť)

3. niečím zaplniť a urobiť tak nefungujúcim • zaklásťzaprataťzatarasiť: založiť, zaklásť, zapratať izbu nábytkom; zatarasiť kôlňu náradímpozakladaťpozapĺňať (dôkladne založiť)

4. dať základ vzniku niečoho, pričiniť sa o vznik niečoho • utvoriťvytvoriť: založiť, utvoriť nový spolok; vytvoriť útulnú domácnosť, prosperujúci štátustanoviťkniž.: konštituovaťskonštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, (s)konštituovanie Matice slovenskejzriadiť (so širším spoločenským dosahom): zriadiť pobočku ústavuvybudovaťvystavaťpostaviť: vybudovať, vystavať školstvo; postaviť obhajobu na faktochkniž. osnovať (dať princípy niečomu): právo osnované na silepozakladať (postupne založiť)

5. pripraviť oheň • rozložiťpodpáliťzapáliť: založiť do sporáka; rozložiť oheň; podpáliť, zapáliť vatrurozrobiťrozvatriť: oheň rozrobili na čistinkepozakladať (postupne založiť)

6. p. zahnúť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

podieť, podeje, -dejú, podel dok. (koho, čo) dať, položiť; založiť na neznáme miesto, stratiť, zapatrošiť: Bol by sa ho opýtal, kam podel ostrohy. (Kuk.) A potom nikdy neviem, kam podieť ruky a kde skryť oči. (Heč.)

kde si podel rozum, hlavu? výčitka za nerozumné konanie;

nedok. podievať, -a, -ajú

|| podieť sa

1. stratiť sa, zmiznúť: Kam sa mohol podieť náš pluk. (Jes.) Tá nevie, kde by sa podela v rozpakoch a strachu. (Kuk.) Kdeže sa tie časy podeli. (Tim.) Škoda jej (Agnesy), že sa i ona podeje (Gab.) zomrie.

2. uchýliť sa niekam, nájsť útočište: A ty na holom zostaneš, kde sa podeješ? (Min.) Kdeže sa podeješ s deťmi. (Tim.);

nedok. podievať sa

podieť dok.
1. csl založiť niekde a zabudnúť kde: Chlapče, ďe si mi poďeu̯ te_nožík? (Košťany n. Tur. MAR); Voladze som podzev neboziéc, alebo mi ho volado potasev (Bučany HLO); Ta dze śi podzela śmetňik? (Torysa SAB)
F. ďe si ti ľen oči poďela?! (Bodorová MAR), ďe som ľen rozum poďela?! (Mošovce MAR), gďe si ośi poďeu̯?! (Rim. Píla RS), dze si oči podzel, kec ci to kupuval?! (Bošáca TRČ) - zle si (si) vybral (-la), výčitka za nerozumné konanie, zlé rozhodnutie
2. minúť, spotrebovať, utratiť (obyč. peniaze): De si podel kelia peneze?! (Nandraž REV); A že kan som podzel, panebože, tolké penáze, za kravu som utŕžil, a ve vačku ani haliéra! (Brestovany TRN)
3. dať niekde, uložiť, umiestniť, uschovať, skryť: Deže mam ja tuto su̯amu podiet? (Važec LM); Ňiekode zme ňenašľi aňi edom (hríb) a ňiekode aj ťeľko, že zme ih ňímaľi ďe poďieťi (V. Lom MK)


podieť sa dok.
1. csl stratiť sa, zmiznúť (o ľuďoch, zvieratách, veciach, javoch): Ďeže si sa poďeu̯, čo sme sa ťa nahľadaľi! (Košťany n. Tur. MAR); Áh, ďe sa ľem poďele tej čase! (Čelovce MK); De sä to džitä ta podelo? (Brusník REV); Gejzovi narvostli duhé fúsi, ľebo sa mu dzesi podzela britva (Brvnište PB); Dze sa len mohli podzet tí nožnice na slamu, mosím čúl rezat s kosu (Červeník HLO); Dze sa mi len podzela tá sila z nóch, jak som já len rada tancuvala! (Brestovany TRN); Dze śe jej śestra podzela? (Spiš. Štvrtok LVO); Dze śe podzela tota moja čapka?! (M. Zalužice MCH); To ja znam, dze še podzel?! (V. Kazimír TRB)
2. csl nájsť útočisko, uchýliť sa niekam: Ďeže sa ja poďejem, biedna stvora?! (Bobrovec LM); No sňah bou̯, prauda, velkí, ňemau̯ son sa ďe poďeť (Kľak NB); Uš se nemám ráz de podeč (Gem. Milhosť REV); Ďeže sa já hriéšná na staros poďejem?! (Skalka n. Váh. TRČ); Nevedzeli nižd o nom, dovié dze sa podzev (Brestovany TRN); Ožeňil śe, a teras śe ňema zo ženu dze podzec (Spiš. Štvrtok LVO); Ňemal śe dze podzec, ta f koňici nocoval (Fintice PRE)
3. čiast. strsl a zsl pominúť sa, zomrieť: Uš päď rokou, čuo sa mi poďeľi obidvaja̋ rodiča̋ (Bziny DK); Ak sa aj já poďéjem, to istotňe predajú (Mur. Lehota REV); Bolo náz ale pet Karpátoh ottálto, šecko sa to uš podzelo (Lovčice TRN)
F. aj barón, aj farár sa poďeje (Králiky BB) - všetci sme smrteľní

podieť dk čo, koho dať, položiť, založiť; stratiť niečo, niekoho: optali jse me, kam jsem statek podiela (BECKOV 1535); raczte se datj ptatj, kde tj platna podelj (BLATNICA 1581); dosweczime, kde yu bral a wezucze ze yu tez nikam nepodel, ale uplne gemu odal (PODTUREŇ 1607 E); dze sce chteli, tam scie ich podzeli (BARDEJOV 1662); kde ste yablka podely; kde ste my towarissa podeli (KRUPINA 1741); korhelga newedga, kde čwo podegu (TURIEC 1773)
F. kdeže si si oči podev? (PV 1761-81) o nerozumnom konaní; -ievať ndk: on nevy zhola nicz, kde by on to giste kopne podyeval (LIPTOV 1581 E); kdeže bychom my nasse zbožj podgéwali? (StN 1786); podieť sa dk
1. stratiť sa zmiznúť: kam by sie geho otczyssna podiela (ŽK 1460); o tom pan Thomek vy, kam se podielo (SKALICA 1534 SLL); uczeksy nieweme, kdze se podzel (POĽANOVCE 1584); a nikam s tych penezj abi se geden penez nepodel (TRENČÍN 1609); tes ma mlinar merkowat, abi sa mu voda nikde nepodela (KRUPINA 1755)
2. uchýliť sa niekam, nájsť útočište: neweduc se kde podeti w vskosti mogeg, ponewadž mne wlastni syn opustil (SLIAČE 1603); juž nevime, co mame činit, kam se mame uteci a podet (ŠTEFANOVCE 1708 LP); nemohuce sa my tenkrat kam podet, techdy mog nebohy tatik yssel do Noveho Mesta dwe bečky piwa kupit (BZINY 18. st); -ievať sa ndk k 1: kde se proventy kosztolne podyevagu (L. JÁN 1704); owocja kde sa podiewalo (KRUPINA 1745)

kam sa peniaze podeli l'argent passait

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu