podieť -deje -dejú dok. dať niekde a zabudnúť, založiť: nevie, kam p-l okuliare;
nedok. podievať -a
// podieť sa
1. zmiznúť, stratiť sa: pes sa nám kamsi p-l
2. (v priamej al. nepriamej otázke) nájsť útočisko, uchýliť sa: nevie, kde sa p. od bolesti;
nedok. podievať sa
podieť -deje -dejú -del -dejúc -dený/-detý -denie/-detie dok.
podieť sa -deje sa -dejú sa -dej sa! -del sa -dejúc sa -dený/-detý -denie sa/-detie sa dok.
podieť p. stratiť 1
podieť sa 1. p. stratiť sa 1 2. p. utiahnuť sa 1
stratiť sa 1. ocitnúť sa na neznámom mieste, stať sa nezvestným (ako následok neopatrnosti, príp. odcudzenia a pod.): stratili sa mu všetky doklady z auta • vytratiť sa • potratiť sa • postrácať sa • roztratiť sa • hovor. vytrúsiť sa (postupne, po častiach, na viacerých miestach): peniaze sa mu z deravej tašky vytratili, potratili, vytrúsili; knižky sa mi časom postrácali, roztratili • expr. prepadnúť sa: zlodeji sa bez stopy prepadli • skapať: zbadal, že mu skapali rukavice • pokapať (postupne): príbory z jedálne pokapali • zmiznúť • podieť sa: Kde zmizli, kde sa podeli prichystané šaty? • hovor. expr. vypariť sa: nevedno, kam sa vyparili všetky pomôcky • pren. expr. vyšumieť: láska vyšumela • zapadnúť: kniha zapadla do zabudnutia • pren. pôjsť: nevedno, kde pošiel otcovský majetok
2. p. zmiznúť 3, zaniknúť 3. p. odísť 1, zmiznúť 2
stratiť 1. prestať mať niečo (obyč. z neopatrnosti) • vytratiť (niečo uložené): stratiť, vytratiť kľúče, drobné z vrecka; stratiť kufor s dokladmi • hovor. expr.: zapatrošiť • zapotrošiť • zašantročiť • odšantročiť • odpásť • odpeľať • odpeľhať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť): vždy niečo zapatroší, zašantročí; Kde si mi odšantročil, odpásol knižku?; pero mi syn kamsi odpeľ(h)al • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne o niečo prísť): všetky cennejšie veci odtatári • hovor. expr. zatrátoriť: nevie, kde zatrátoril kľúče • nár. zaratiť (Šoltésová) • potratiť • postrácať • poroztrácať (postupne stratiť): potratiť, postrácať všetky vreckovky • roztratiť (postupne, po častiach, na viacerých miestach): zrno roztratil po poli • hovor. vytrúsiť: vytrúsiť z tašky veci • založiť • podieť (dať niekde a zabudnúť): neviem, kde som prsteň podela • prísť o niečo • zastaráv. utratiť (ostať bez niekoho al. bez nejakej vlastnosti, schopnosti, hodnoty a pod.): prišiel o rodičov, o kamaráta; prísť o nádej, o život; utratiť život, mladosť
2. utrpieť škodu, ujmu, stratu; nevyužiť niečo • prísť o niečo: z vyučovania nestratil ani hodinu, neprišiel ani o hodinu • nedok. škodovať (byť poškodený, mať škodu): obyvatelia suchom veľa stratili, škodovali • kniž. zastar. pozbyť: rýchlo pozbyl, čo ľahko získal • hovor. expr.: prekašlať • prekašľať: prekašlať príležitosť, zárobok
p. aj premárniť
utiahnuť sa 1. odísť na tiché, odľahlé, nenápadné a pod. miesto • uchýliť sa: najradšej sa utiahne do samoty, do ústrania; Kam sa uchýlime pred búrkou? • schúliť sa • stúliť sa • expr. učupiť sa (skrčením vyjadriť osamotenosť, strach, opustenosť a pod.): od strachu sa schúlil, stúlil do kúta izby; vtáča sa učupilo v kroví • stiahnuť sa (prestať byť činný v niečom al. skrčením vyjadriť pasivitu a pod.): naľakal sa následkov, radšej sa stiahol; stiahnuť sa do klbka • podieť sa (nájsť útočisko): nevie, kde sa má podieť od starosti • pouťahovať sa (postupne): ustatí pouťahovali sa do chládku
2. p. uskromniť sa
založiť 1. dať niečo do istej polohy, na isté miesto • umiestiť • umiestniť: založiť, umiest(n)iť niekam časovanú bombu • nasadiť • navliecť • natiahnuť (obyč. dať na seba): nasadí si klobúk nakrivo; navliecť, natiahnuť si tašku na plece • nasunúť: nasunúť ohlávku koňovi • nastaviť • vstaviť (osídla, siete) • zapraviť: zapraví klin do dreva • zaradiť (dať niečo, kam patrí): zaradiť listinu • uložiť • odložiť: knihu uloží, odloží späť do knižnice
2. položiť na nejaké miesto a zabudnúť na to • podieť: nepamätám sa, kde som založila, podela peňaženku • hovor. expr.: zapotrošiť • zapatrošiť • zašantročiť • odšantročiť • odpásť: nedáva si na veci pozor, všetko zapatroší, zašantročí, odšantročí • expr.: odpeľhať • odpeľať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť) • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne) • stratiť (prestať vlastniť z vlastnej neopatrnosti) • pozakladať (postupne založiť)
3. niečím zaplniť a urobiť tak nefungujúcim • zaklásť • zapratať • zatarasiť: založiť, zaklásť, zapratať izbu nábytkom; zatarasiť kôlňu náradím • pozakladať • pozapĺňať (dôkladne založiť)
4. dať základ vzniku niečoho, pričiniť sa o vznik niečoho • utvoriť • vytvoriť: založiť, utvoriť nový spolok; vytvoriť útulnú domácnosť, prosperujúci štát • ustanoviť • kniž.: konštituovať • skonštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, (s)konštituovanie Matice slovenskej • zriadiť (so širším spoločenským dosahom): zriadiť pobočku ústavu • vybudovať • vystavať • postaviť: vybudovať, vystavať školstvo; postaviť obhajobu na faktoch • kniž. osnovať (dať princípy niečomu): právo osnované na sile • pozakladať (postupne založiť)
5. pripraviť oheň • rozložiť • podpáliť • zapáliť: založiť do sporáka; rozložiť oheň; podpáliť, zapáliť vatru • rozrobiť • rozvatriť: oheň rozrobili na čistinke • pozakladať (postupne založiť)
6. p. zahnúť 1
podieť, podeje, -dejú, podel dok. (koho, čo) dať, položiť; založiť na neznáme miesto, stratiť, zapatrošiť: Bol by sa ho opýtal, kam podel ostrohy. (Kuk.) A potom nikdy neviem, kam podieť ruky a kde skryť oči. (Heč.)
● kde si podel rozum, hlavu? výčitka za nerozumné konanie;
nedok. podievať, -a, -ajú
|| podieť sa
1. stratiť sa, zmiznúť: Kam sa mohol podieť náš pluk. (Jes.) Tá nevie, kde by sa podela v rozpakoch a strachu. (Kuk.) Kdeže sa tie časy podeli. (Tim.) Škoda jej (Agnesy), že sa i ona podeje (Gab.) zomrie.
2. uchýliť sa niekam, nájsť útočište: A ty na holom zostaneš, kde sa podeješ? (Min.) Kdeže sa podeješ s deťmi. (Tim.);
podieť dok. 1. csl založiť niekde a zabudnúť kde: Chlapče, ďe si mi poďeu̯ te_nožík? (Košťany n. Tur. MAR); Voladze som podzev neboziéc, alebo mi ho volado potasev (Bučany HLO); Ta dze śi podzela śmetňik? (Torysa SAB) F. ďe si ti ľen oči poďela?! (Bodorová MAR), ďe som ľen rozum poďela?! (Mošovce MAR), gďe si ośi poďeu̯?! (Rim. Píla RS), dze si oči podzel, kec ci to kupuval?! (Bošáca TRČ) - zle si (si) vybral (-la), výčitka za nerozumné konanie, zlé rozhodnutie 2. minúť, spotrebovať, utratiť (obyč. peniaze): De si podel kelia peneze?! (Nandraž REV); A že kan som podzel, panebože, tolké penáze, za kravu som utŕžil, a ve vačku ani haliéra! (Brestovany TRN) 3. dať niekde, uložiť, umiestniť, uschovať, skryť: Deže mam ja tuto su̯amu podiet? (Važec LM); Ňiekode zme ňenašľi aňi edom (hríb) a ňiekode aj ťeľko, že zme ih ňímaľi ďe poďieťi (V. Lom MK)
podieť sa dok. 1. csl stratiť sa, zmiznúť (o ľuďoch, zvieratách, veciach, javoch): Ďeže si sa poďeu̯, čo sme sa ťa nahľadaľi! (Košťany n. Tur. MAR); Áh, ďe sa ľem poďele tej čase! (Čelovce MK); De sä to džitä ta podelo? (Brusník REV); Gejzovi narvostli duhé fúsi, ľebo sa mu dzesi podzela britva (Brvnište PB); Dze sa len mohli podzet tí nožnice na slamu, mosím čúl rezat s kosu (Červeník HLO); Dze sa mi len podzela tá sila z nóch, jak som já len rada tancuvala! (Brestovany TRN); Dze śe jej śestra podzela? (Spiš. Štvrtok LVO); Dze śe podzela tota moja čapka?! (M. Zalužice MCH); To ja znam, dze še podzel?! (V. Kazimír TRB) 2. csl nájsť útočisko, uchýliť sa niekam: Ďeže sa ja poďejem, biedna stvora?! (Bobrovec LM); No sňah bou̯, prauda, velkí, ňemau̯ son sa ďe poďeť (Kľak NB); Uš se nemám ráz de podeč (Gem. Milhosť REV); Ďeže sa já hriéšná na staros poďejem?! (Skalka n. Váh. TRČ); Nevedzeli nižd o nom, dovié dze sa podzev (Brestovany TRN); Ožeňil śe, a teras śe ňema zo ženu dze podzec (Spiš. Štvrtok LVO); Ňemal śe dze podzec, ta f koňici nocoval (Fintice PRE) 3. čiast. strsl a zsl pominúť sa, zomrieť: Uš päď rokou, čuo sa mi poďeľi obidvaja̋ rodiča̋ (Bziny DK); Ak sa aj já poďéjem, to istotňe predajú (Mur. Lehota REV); Bolo náz ale pet Karpátoh ottálto, šecko sa to uš podzelo (Lovčice TRN) F. aj barón, aj farár sa poďeje (Králiky BB) - všetci sme smrteľní
podieť dk čo, koho dať, položiť, založiť; stratiť niečo, niekoho: optali jse me, kam jsem statek podiela (BECKOV 1535); raczte se datj ptatj, kde tj platna podelj (BLATNICA 1581); dosweczime, kde yu bral a wezucze ze yu tez nikam nepodel, ale uplne gemu odal (PODTUREŇ 1607 E); dze sce chteli, tam scie ich podzeli (BARDEJOV 1662); kde ste yablka podely; kde ste my towarissa podeli (KRUPINA 1741); korhelga newedga, kde čwo podegu (TURIEC 1773) F. kdeže si si oči podev? (PV 1761-81) o nerozumnom konaní; -ievať ndk: on nevy zhola nicz, kde by on to giste kopne podyeval (LIPTOV 1581 E); kdeže bychom my nasse zbožj podgéwali? (StN 1786); podieť sa dk 1. stratiť sa zmiznúť: kam by sie geho otczyssna podiela (ŽK 1460); o tom pan Thomek vy, kam se podielo (SKALICA 1534 SLL); uczeksy nieweme, kdze se podzel (POĽANOVCE 1584); a nikam s tych penezj abi se geden penez nepodel (TRENČÍN 1609); tes ma mlinar merkowat, abi sa mu voda nikde nepodela (KRUPINA 1755) 2. uchýliť sa niekam, nájsť útočište: neweduc se kde podeti w vskosti mogeg, ponewadž mne wlastni syn opustil (SLIAČE 1603); juž nevime, co mame činit, kam se mame uteci a podet (ŠTEFANOVCE 1708 LP); nemohuce sa my tenkrat kam podet, techdy mog nebohy tatik yssel do Noveho Mesta dwe bečky piwa kupit (BZINY 18. st); -ievať sa ndk k 1: kde se proventy kosztolne podyevagu (L. JÁN 1704); owocja kde sa podiewalo (KRUPINA 1745)