deliť, -í, -ia nedok.
1. (čo) nejaký celok členiť na diely, rozdeľovať na čiastky: d. niečo na polovicu, napoly, na dve časti, na kúsky;
2. (čo, koho) triediť, zaraďovať: d. niečo na skupiny; d. tovar podľa akosti, d. výrobky podľa druhov; mená delíme na podstatné a prídavné; d. ľudí na dobrých a zlých;
3. (čo komu, medzi koho i medzi kým) rozdeľovať, rozdávať: d. dary, peniaze, d. korisť medzi sebou; d. majetok medzi dedičov;
4. (koho, čo od koho, od čoho) oddeľovať, odlučovať (najmä o priestore al. čase): hranice delia národy; veľká vzdialenosť nás delí od rodiska; pitvor delí kuchyňu od izieb; Minúty nás len delili od krásnej slávnosti. (Stod.)
5. (čo čím i bezpredm.) vykonávať jeden zo základných počtových úkonov, určovať, koľkokrát je obsiahnutý deliteľ v delenci: d. desať piatimi; dvanásť delené (nie „deleno“) štyrmi;
opak. delievať, -a, -ajú;
dok. k 1, 2, 3, 4 rozdeliť, k 1, 2, 3 i podeliť, k 4 i oddeliť
|| deliť sa
1. členiť sa na diely, rozdeľovať sa na čiastky al. na skupiny: bunky sa delia; d. sa na dvoje, na dve polovice, napoly, d. sa na tri čiastky, skupiny, zložky; slovo sa delí na slabiky; kraje sa delia na okresy; ľudstvo sa delí na päť plemien;
2. rozchádzať sa, oddeľovať sa: Došli pod akýsi briežok, kde sa delili cesty. (Fig.)
3. (s kým o čo; s čím) rozdeľovať si niečo medzi sebou; mať podiel v niečom: d. sa (s niekým) o majetok, o výnos, o korisť, o moc; d. sa o niečo rovnakým dielom; Delili sa všetci pospolu, celá dedina o jednotlivé radosti a starosti. (Jil.); pren. Prejde do tretích susedov deliť sa s ovcami (Tim.) kradnúť ovce;
opak. delievať sa;
dok. k 1, 2, 3 rozdeliť sa, k 1, 3 i podeliť sa, k 2 oddeliť sa
podeliť, -í, -ia dok.
1. (čo, koho) delením utvoriť z celku viac častí, dielov, rozdeliť: p. majetok, p. niečo na rovné čiastky; ľudia podelení na skupiny (Bedn.); mužstvo podelené do čiat; podelenie času (Vaj.); Miestnosť bola piliermi na akési lode podelená. (Jégé); Chotár podelený medzami na pásiky polí. (Fig.)
2. (koho, koho čím; čo; čo komu) dať z niečoho viacerým, rozdať, rozdeliť niečo medzi niekoľkých: p. deti (napr. cukríkmi); Podelila s majetkom dve dcéry. (Taj.) Podelila priateľky makovými buchtami. (Tim.); p. úlohy; p. deťom jabĺčka, cukríky; Podelila prácu medzi dcéry. (Tim.)
|| podeliť si (čo) rozdeliť si, rozdať si: p. si prácu, úlohy; Páni si chcú podeliť náš majetok medzi sebou. (Jégé) S nami si má podeliť radosť (Al.) má sa radovať spolu s nami
|| podeliť sa
1. (s kým o čo i s čím) dať niekomu zo svojho istú časť, rozdeliť sa: Podelila sa s nimi o posledný kúsok chleba. (Tomašč.) I s hábami musí sa s ňou podeliť. (Tim.); p. sa s niekým so skúsenosťami poradiť, odovzdať skúsenosti; p. sa s niekým o svoje dojmy (Vaj.) porozprávať mu o nich;
2. (s čím, o čo i bezpredm.) rozdeliť si niečo medzi sebou; rozdeliť sa: p. sa s korisťou; Synovia sa podelili ako rodní bratia narovno. (Dobš.) I s úrodou podelia sa na rovnaké polovice. (Taj.) O úrad sa podelili význačnejšie rodiny v župe. (Záb.)