podať, -á, -ajú dok.
1. (čo komu) dať do ruky, priblížiť na dosah ruky: p. niekomu pero, knihu; Chcela podať batôžtek Pavovi. (Heč.) Odlomil z koláča a podal chlapcovi. (Zúb.) Prečítali a podali ďalej (Taj.) odovzdali. Musel v noci vstávať a jedno-druhé Anne vše podať (Taj.) obslúžiť ju; p. niekomu oheň pripáliť (napr. cigaretu); pren. p. niekomu ústa ponúknuť na bozkanie: Úst mu nepodala (Jégé) nebozkala ho.
2. (komu ruku) vystrieť na pozdrav pri stretnutí, lúčení, predstavovaní, blahoželaní a pod; pomôcť napr. pri nastupovaní, preskakovaní ap.: p. niekomu ruku na uvítanie, na privítanie, na rozlúčku, na zmierenie; Predstavila ho a podala ruku na odchod. (Greg.) Podala Rovnianskemu ruku na bozkanie. (Jégé) Pod ním stojacemu podal len konce prstov (Jégé) nie celú ruku; p. niekomu rameno ponúknuť oporu pri chôdzi
● p. niekomu bratskú, priateľskú ruku ponúknuť priateľstvo; p. niekomu pomocnú ruku pomôcť v ťažkostiach: Ja som ochotný podať mu pomocnú pravicu. (Vaj.); p. si ruky pomeriť sa; p. si ruky na niečo (na to) spečatiť sľub, dohodu podaním ruky; podaj čertu prst, chytí ti celú ruku (prísl.) komu poskytnú malú pomoc, žiada stále viac; Keby vám len malý prst podala, i vy by ste šaleli za ňou (Jégé) keby vám iba trochu záujmu, priazne dala najavo; hovor. môžu si ruky podať sú rovnakí (obyč. v negatívnom zmysle);
3. (čo, čoho komu) predložiť, ponúknuť, najmä pokrm al. nápoj; servírovať: p. niekomu vodu, vody, chleba; p. niekomu liek; Veď je ten nie hoden, aby môjmu dieťaťu vody podal (Kuk.) aby mu čo akú malú službu preukázal. Podali krém, cifrovaný šľahanou smotanou a piškótami. (Jes.) Mojžík podal ešte statku do jasieľ (krmu). (Tim.); p. jedlo na tanieri, na mise, na podnose, na striebre
● p. niekomu chlieb a soľ privítať ho priateľsky, s úctou;
4. šport. p. loptu (napr. pri tenise) servovať; (pri futbale, hokeji) prihrať spoluhráčovi;
5. (čo) písomne predložiť, odovzdať úradu na vybavenie: p. žalobu, sťažnosť, odvolanie; p. (si) žiadosť (napr. o miesto); p. na niekoho trestné oznámenie; p. dizertačnú prácu na posúdenie; p. demisiu; Živnostenské spoločenstvo podalo proti vašej žiadosti protest. (Jil.); p. peniaze, balík, list, telegram odovzdať na pošte;
6. (čo; čo komu) ústne al. písomne oznámiť, ohlásiť; predložiť, poskytnúť: p. zprávu, hlásenie, referát (napr. o činnosti); p. návrh; p. vysvetlenie vysvetliť; p. svedectvo dosvedčiť; p. dôkaz (o niečom, niečoho) dokázať; p. bližšie informácie;
7. (čo) ústne al. písomne popísať, načrtnúť, znázorniť, vylíčiť, predložiť poslucháčom al. čitateľom: p. stručný výklad; zhustene, jasne, prehľadne, zrozumiteľne, populárne, obšírne niečo p. (napr. obsah spisu); kniž. p. obraz (napr. o súčasnom umení); Záhorec podal stručne svoj životopis. (Vaj.) Naho vyslovená myšlienka nepodala nám to, čo nám vylialo srdce. (Štúr) Umienil som si podať ju (históriu) i širšiemu obecenstvu. (Jégé)
● p. niečo po lopate a) jednoducho, prístupne vyložiť; b) bez okolkov, otvorene povedať (napr. nepríjemnú vec); povedať z mosta doprosta;
8. podať výkon vykonať isté množstvo nejakej práce: p. dobrý, pekný, vynikajúci, nadpriemerný, slabý výkon;
9. kraj expr. (komu) nabiť niekoho: (Mamenka) už aj zdvihnú ruku podať mu (chlapcovi). (Ráz.-Mart.);
nedok. podávať
|| podať si hovor. expr. (koho) vybrať si niekoho za predmet útoku, kritiky ap.: p. si protivníka (napr. v diskusii); A mňa si veru ten Petényi v meste podal. (Ráz.) Počkajte, dnes si vás podáme. (Zúb.);
nedok. podávať si
podať sa1, -á, -ajú dok.
1. posunúť sa, pomknúť sa: p. sa ďalej; Komisár zbadal starca, podal sa o kúsok, aby mu uvoľnil miesto. (Tomašč.) (Chlapi) podali sa bližšie k rečníkovi. (Urb.)
2. pobrať sa, pustiť sa, dať sa niekam: Podali sa k dedine rezko a veselo. (Ondr.) Podali sme sa za hlasom. (Mor.)
3. nár. poddať sa: Čo sa nedá chvíľkou, to sa podá časom. (Sládk.) Dvere sa na šťastie podali (Kuk.) povolili;
nedok. podávať sa, -a, -ajú
podať sa2, -á, -ajú dok. (na koho) zdediť podobu, vlastnosť niekoho, udať sa: podal sa na otca, na matku, na starého otca; Mal sa Vinco na koho podať. (Hor.) Ani jedno (dieťa) nepodalo sa na ňu povahou. (Ráz.)
podávať, -a, -ajú nedok.
1. (čo; čo komu) približovať niekomu niečo na dosah ruky, dávať niekomu niečo z malej vzdialenosti, dávať do rúk: p. tehly, snopy; Budeš mi podávať farby a štetce. (Zúb.) Druhou (rukou) podáva nedbalo kusy pečienky do úst. (Tim.); pren. Ten vie využiť všetko, čo život príjemného podáva (Tim.) poskytuje; Podáva slová po jednom (Tim.) pomaly a dôrazne rozpráva; p. (niekomu) ústa nastavovať na bozkanie;
2. (komu ruku) vystierať na pozdrav pri stretnutí, lúčení a pod.; ponúknuť ako oporu pri namáhavej chôdzi a pod.: p. niekomu ruku na privítanie, na rozlúčku, na zmierenie; Podával mu ruku s parádnym švihom. (Jégé) (Mišo) podáva rechtorovi veľkú, tvrdú dlaň. (Gráf); p. niekomu pravicu; Učí ho (dievčatko) labu podávať (Jes.) ruku; p. si ruky a) pozdravovať sa podaním rúk; b) stávať sa priateľmi, bratať sa: My tu pred vami ruky si podávame z rôznych ovčincov (Záb.) i keď sme rôzneho presvedčenia; pren. Robota robote podáva ruku (Kuk.) nasleduje nepretržite jedna za druhou. Stromy ruky si podávali ponad vodu (Vaj.) ich konáre sa dotýkali
● p. niekomu (pomocnú) ruku, pravicu a) pomáhať, poskytovať pomoc (napr. v ťažkostiach): Ríša podávala ruku strateným synom (Urb.) ponúkala pomoc; b) spolčovať sa s niekým: Hanba, že i náš otec podáva zbojníkom ruku. (Vaj.)
3. (čo; čo komu, čomu i bezpredm.) predkladať pokrm al. nápoj, dávať na stôl, servírovať: p. čaj, kávu, nápoje; p. niekomu lieky; p. obed, večeru; p. teplé, studené jedlá; Kým podávali torty, začal reč. (Tim.); p. krmivo statku; Obed je hotový; môžeme podávať? (Stod.)
4. šport. p. loptu, puk (napr. pri tenise) servovať; (pri futbale, hokeji) prihrávať spoluhráčovi;
5. (čo) písomne predkladať, odovzdávať úradu na vybavenie: p. žalobu, sťažnosť, trestné oznámenie; p. (si) (písomnú) žiadosť; Tenczer uisťoval, podával apeláty, preťahoval ako sa dalo. (Urb.)
6. (čo) ústne al. písomne oznamovať, ohlasovať, predkladať: p. zprávy, p. hlásenie, referát, p. informácie, návrhy; p. svoj náhľad na uváženie (Jes.); p. (si) novinu, zprávu od úst k ústam, z úst do úst jeden druhému hovoriť, oznamovať, rozširovať medzi ľuďmi; „Ondra zabili!“ podávali to ženy jedna druhej. (Tim.); p. si niekoho z úst do úst (Taj.) rozprávať o ňom;
7. (čo) ústne al. písomne líčiť, opisovať, predkladať poslucháčom al. čitateľom: p. výklad, vysvetlenie; stručne, jasne, zhustene, obšírne niečo p. (napr. učebnú látku); Nech sa to tak učí, ako my mu to podávame. (Štúr) Jednu učebnú látku podávať až do smrti — to je martýrstvo. (Kuk.) Každý to podáva inak. (Zúb.) Podáva ho (vojaka) ako hrdinu skutočného. (Pláv.) V slovníku sa podávajú významy slov
● hovor. p. niečo po lopate a) jednoducho, prístupne vykladať; b) bez okolkov hovoriť (napr. nepríjemnú vec);
8. podávať výkon vykonávať isté množstvo nejakej práce: p. dobrý, vynikajúci výkon;
dok. podať
|| podávať si
1. (čo) jeden druhému odovzdávať: p. si loptu (z ruky do ruky); Prítomní podávali si udivené pohľady. (Urb.) Všetci čosi vypisovali na lístky a podávali si z ruky do ruky. (Tat.); pren. Bralá si prestali podávať ozveny guľometov (Pláv.) prestali odrážať.
● p. si kľučku (-y), dvere (napr. o hosťoch, veriteľoch) prichádzať vo veľkom množstve, často, nepretržite: Už si nestačili kľučku podávať s klebetami. (Vaj.) Agitátori z troch okresov si podávali kľučku. (Karv.)
2. hovor. expr. (koho) vyberať si niekoho za predmet kritiky; doberať, naťahovať: Každý tebou opovrhuje a podáva si ťa, ako mu zobák jeho ráči. (Štúr) „Veď si ma len podávajte,“ oháňa sa Straník. (Ráz.);
dok. k 2 podať si