Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

podať dok.

1. dať do ruky al. priblížiť na dosah ruky: p. niekomu pero, kladivo; šport. p. loptu uviesť do hry (pri volejbale)

2. dlaňou vystretej ruky chytiť dlaň iného (obyč. pri pozdrave): priatelia si p-li ruky; p. niekomu ruku, aby nespadol

3. predložiť, ponúknuť: p. dieťaťu pohár vody, p. chorému liek

4. úradne predložiť na ďalšie konanie: p. žiadosť; p. list, telegram; p. správu

5. ukázať, predviesť: mužstvo p-lo dobrý výkon

p. vysvetlenie vysvetliť; p. dôkaz(y) dokázať; p. hlásenie zahlásiť

p. niekomu pomocnú, priateľskú ruku ponúknuť pomoc, priateľstvo; iron. tí si môžu ruky p. sú rovnakí (obyč. rovnako zlí); expr.: p. (niečo) po lopate a) povedať jednoducho, zreteľne b) povedať bez obalu, priamo; p. (ako) na tanieri prístupne; p. si niekoho skritizovať, vysmiať;

nedok. podávať -a

tam si p-jú → kľučky

// podať sa1 hovor. posunúť sa, pomknúť sa: p-j sa ďalej!

nedok. podávať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
podať ‑á ‑ajú dok.; podať sa (posunúť sa; zdediť vlastnosti)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sapribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do robotychytiť saprichytiť sachopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevoprikročiťpristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniuodhodlať sapodobrať sapodujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškamikniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazíhovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krikexpr.: schytiť savychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tancaexpr. lapiť sa: načim nám lapiť sa robotyzastaráv. oddať sakniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniuexpr. zahryznúť sahovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítaniafraz. vyhrnúť si rukávykraj. prisošiť sa (Felix)popúšťať sapopriberať sapozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sazobrať savybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotelapustiť sa: sprievod sa pustil ulicamipodať sa: podať sa ďalejvykročiťvydať saísťzamieriť: vykročili, zamierili správnym smeromvypraviť savystrojiť savychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestuexpr.: vychytiť saschytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa


dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúťdodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácieprideliťudeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenaniepodať: podať chorému liekprispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutýchpridaťpopridávať (dať navyše): pridať soli do polievkydarovaťvenovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračkypočastovaťpohostiťponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátomzveriťpoveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciounadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderovuštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zauchovynaložiťvydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiánaniesťexpr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátnonamiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápojaexpr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trhkniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelozastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)

2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1


dokázať 1. doložiť dôkazmi • podať dôkaz (o niečom): dokázal svoju nevinu; podal dôkaz o svojej nevinepotvrdiťdotvrdiťdosvedčiť (dokázať svedectvom): potvrdil, dotvrdil, že vraha videl; dosvedčil pred súdom jeho totožnosťkniž. osvedčiťzastar. stvrdiť: pravdivosť vyhlásenia osvedčili, stvrdili všetci prítomnídokumentovať (dokázať pomocou písomných dokladov): dokumentovať rast životnej úrovne grafmipreukázaťdemonštrovaťmanifestovať (ukázaním na niečo): už dávno preukázal, demonštroval svoju odvahuvyvodiťdedukovať (dokázať dedukciou): vyvodil, dedukoval pravdivosť výroku

2. p. vedieť 3, vládať1


načrtnúť 1. v základných črtách nakresliť • naskicovaťnačrtať: maliar načrtol, naskicoval, načrtal obrysy portrétuhovor. expr. nahodiť: nahodil kontúry na plátno

2. v stručnosti povedať al. napísať • načrtaťnaznačiť: vedúci načrtol, načrtal plán zájazdu; naznačil správny postuphovor. expr. nahodiť: nahodil myšlienky na papierzried.: narysovaťnaskicovať: v rýchlosti naskicoval vývinové tendencieopísaťpodať (stručne): stručne opísal, podal plán výroby


odvolať sa podať písomný nesúhlas s istým (úradným) rozhodnutím • podať odvolanie: odvolať sa, podať odvolanie proti rozsudkupráv.: podať apeláciuapelovať (podať odvolanie na vyššiu inštanciu)


opísať slovami zachytiť (obyč. hlavné črty niečoho) • podať opisvykresliť: autor opísal, vykreslil hrdinu románu ako čestného človeka; podať opis udalostivyrozprávať (rozprávaním predstaviť): príbeh vyrozprával stručne, ale farbistopodať (ústne al. písomne predložiť): prehľadne, zrozumiteľne podať obsah spisuzastar. vylíčiťhovor. expr.: vyfarbiťvymaľovať: udalosť vyfarbil v živých farbáchnačrtnúť (veľmi stručne opísať): načrtnúť svoj zámervypodobiťvypodobniťzobraziťzachytiť (opísať umeleckými prostriedkami): autor výstižne vypodob(n)il, zobrazil, zachytil súčasného hrdinupoopisovať (dôkladne, postupne, zo všetkých strán)


oznámiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomieohlásiť: oznámili nám zmenu termínu skúšky; výsledky už dali na vedomie, už ohlásilidať znaťdať vedieť: dajte nám znať, dajte vedieť, kedy prídetezahlásiťavizovať (vopred): návštevu zahlásili, avizovali na streduinzerovať (inzerátom; pren. oznámiť vôbec): inzerovať predaj garážezastar. vybubnovať (verejne, bubnovaním oznámiť) • kniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinupodať správuzreferovať (dať podrobnejšiu správu o niečom): riaditeľovi podať správu o plnení plánu; zreferoval kolegom, čo vybavilinformovať (podrobnejšie): informovať občanov o zmenách v dopravesignalizovať (podať správu signálom, signálmi): signalizoval rukou, aby som mlčalupovedomiťkniž. vyrozumieť (úradne): písomne nás upovedomili o rozsudku; vyrozumeli nás o rozhodnutí komisiekniž. notifikovať (úradne oznámiť) • odb. komunikovať (niekomu niečo) • hovor. zastar. omeldovať: omeldovať návštevuvyniesť (úradne vyhlásiť): vyniesť rozsudoktlmočiť (v mene niekoho): tlmočil im vôľu, želanie predstaveného

2. byť predzvesťou, dať signál • signalizovať: napučané stromy oznámili, signalizovali jarkniž. zvestovať: vietor zvestoval odmäk

3. dať správu o trestnom čine príslušným orgánom, urobiť udanie • udať: oznámiť, udať páchateľavyzradiť: vyzradiť vinníkakniž. denuncovaťsubšt. bonznúť • zažalovať (podať žalobu): zažaloval ho pre spreneverupooznamovaťpoudávať (postupne oznámiť): poudávať spolupracovníkov


pobrať sa 1. začať kráčať al. cestovať niekam • zobrať savybrať sa: pobrali sa, zobrali sa do kostola; pobral sa, vybral sa na výletvydať sa: vydať sa do svetavziať sa: zrazu sa vzal a už bol prečvypraviť savystrojiť savychystať saschystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypraviť sa, vystrojiť sa, vychystať sa na návštevu k starým rodičomodísť: nahnevala sa a odišla od nás prečodobrať sa: odobrali sa za svojimi povinnosťamivzdialiť sa: poďakoval sa a ticho sa vzdialilrozlúčiť sa (pobrať sa s lúčením): náhle sa od nás rozlúčilzried. ubrať sa: ubrať sa svojou cestoudať sapustiť sapodať sa: dali sa, pustili sa svetom; rezko sa podali k mestu

2. uskutočniť prvú fázu nejakej činnosti • začať: s chuťou začali natierať plotpustiť sadať sa: pustiť sa, dať sa do robotychytiť saexpr. lapiť sa: chytil sa, schytil sa do koseniapribrať sapodobrať saprichytiť sa: voľky-nevoľky sa priberie do prania; prichytí sa opraviť pokazené rádio

p. aj pustiť sa 1

3. p. zosobášiť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

podať, -á, -ajú dok.

1. (čo komu) dať do ruky, priblížiť na dosah ruky: p. niekomu pero, knihu; Chcela podať batôžtek Pavovi. (Heč.) Odlomil z koláča a podal chlapcovi. (Zúb.) Prečítali a podali ďalej (Taj.) odovzdali. Musel v noci vstávať a jedno-druhé Anne vše podať (Taj.) obslúžiť ju; p. niekomu oheň pripáliť (napr. cigaretu); pren. p. niekomu ústa ponúknuť na bozkanie: Úst mu nepodala (Jégé) nebozkala ho.

2. (komu ruku) vystrieť na pozdrav pri stretnutí, lúčení, predstavovaní, blahoželaní a pod; pomôcť napr. pri nastupovaní, preskakovaní ap.: p. niekomu ruku na uvítanie, na privítanie, na rozlúčku, na zmierenie; Predstavila ho a podala ruku na odchod. (Greg.) Podala Rovnianskemu ruku na bozkanie. (Jégé) Pod ním stojacemu podal len konce prstov (Jégé) nie celú ruku; p. niekomu rameno ponúknuť oporu pri chôdzi

p. niekomu bratskú, priateľskú ruku ponúknuť priateľstvo; p. niekomu pomocnú ruku pomôcť v ťažkostiach: Ja som ochotný podať mu pomocnú pravicu. (Vaj.); p. si ruky pomeriť sa; p. si ruky na niečo (na to) spečatiť sľub, dohodu podaním ruky; podaj čertu prst, chytí ti celú ruku (prísl.) komu poskytnú malú pomoc, žiada stále viac; Keby vám len malý prst podala, i vy by ste šaleli za ňou (Jégé) keby vám iba trochu záujmu, priazne dala najavo; hovor. môžu si ruky podať sú rovnakí (obyč. v negatívnom zmysle);

3. (čo, čoho komu) predložiť, ponúknuť, najmä pokrm al. nápoj; servírovať: p. niekomu vodu, vody, chleba; p. niekomu liek; Veď je ten nie hoden, aby môjmu dieťaťu vody podal (Kuk.) aby mu čo akú malú službu preukázal. Podali krém, cifrovaný šľahanou smotanou a piškótami. (Jes.) Mojžík podal ešte statku do jasieľ (krmu). (Tim.); p. jedlo na tanieri, na mise, na podnose, na striebre

p. niekomu chlieb a soľ privítať ho priateľsky, s úctou;

4. šport. p. loptu (napr. pri tenise) servovať; (pri futbale, hokeji) prihrať spoluhráčovi;

5. (čo) písomne predložiť, odovzdať úradu na vybavenie: p. žalobu, sťažnosť, odvolanie; p. (si) žiadosť (napr. o miesto); p. na niekoho trestné oznámenie; p. dizertačnú prácu na posúdenie; p. demisiu; Živnostenské spoločenstvo podalo proti vašej žiadosti protest. (Jil.); p. peniaze, balík, list, telegram odovzdať na pošte;

6. (čo; čo komu) ústne al. písomne oznámiť, ohlásiť; predložiť, poskytnúť: p. zprávu, hlásenie, referát (napr. o činnosti); p. návrh; p. vysvetlenie vysvetliť; p. svedectvo dosvedčiť; p. dôkaz (o niečom, niečoho) dokázať; p. bližšie informácie;

7. (čo) ústne al. písomne popísať, načrtnúť, znázorniť, vylíčiť, predložiť poslucháčom al. čitateľom: p. stručný výklad; zhustene, jasne, prehľadne, zrozumiteľne, populárne, obšírne niečo p. (napr. obsah spisu); kniž. p. obraz (napr. o súčasnom umení); Záhorec podal stručne svoj životopis. (Vaj.) Naho vyslovená myšlienka nepodala nám to, čo nám vylialo srdce. (Štúr) Umienil som si podať ju (históriu) i širšiemu obecenstvu. (Jégé)

p. niečo po lopate a) jednoducho, prístupne vyložiť; b) bez okolkov, otvorene povedať (napr. nepríjemnú vec); povedať z mosta doprosta;

8. podať výkon vykonať isté množstvo nejakej práce: p. dobrý, pekný, vynikajúci, nadpriemerný, slabý výkon;

9. kraj expr. (komu) nabiť niekoho: (Mamenka) už aj zdvihnú ruku podať mu (chlapcovi). (Ráz.-Mart.);

nedok. podávať

|| podať si hovor. expr. (koho) vybrať si niekoho za predmet útoku, kritiky ap.: p. si protivníka (napr. v diskusii); A mňa si veru ten Petényi v meste podal. (Ráz.) Počkajte, dnes si vás podáme. (Zúb.);

nedok. podávať si


podať sa1, -á, -ajú dok.

1. posunúť sa, pomknúť sa: p. sa ďalej; Komisár zbadal starca, podal sa o kúsok, aby mu uvoľnil miesto. (Tomašč.) (Chlapi) podali sa bližšie k rečníkovi. (Urb.)

2. pobrať sa, pustiť sa, dať sa niekam: Podali sa k dedine rezko a veselo. (Ondr.) Podali sme sa za hlasom. (Mor.)

3. nár. poddať sa: Čo sa nedá chvíľkou, to sa podá časom. (Sládk.) Dvere sa na šťastie podali (Kuk.) povolili;

nedok. podávať sa, -a, -ajú


podať sa2, -á, -ajú dok. (na koho) zdediť podobu, vlastnosť niekoho, udať sa: podal sa na otca, na matku, na starého otca; Mal sa Vinco na koho podať. (Hor.) Ani jedno (dieťa) nepodalo sa na ňu povahou. (Ráz.)


podávať, -a, -ajú nedok.

1. (čo; čo komu) približovať niekomu niečo na dosah ruky, dávať niekomu niečo z malej vzdialenosti, dávať do rúk: p. tehly, snopy; Budeš mi podávať farby a štetce. (Zúb.) Druhou (rukou) podáva nedbalo kusy pečienky do úst. (Tim.); pren. Ten vie využiť všetko, čo život príjemného podáva (Tim.) poskytuje; Podáva slová po jednom (Tim.) pomaly a dôrazne rozpráva; p. (niekomu) ústa nastavovať na bozkanie;

2. (komu ruku) vystierať na pozdrav pri stretnutí, lúčení a pod.; ponúknuť ako oporu pri namáhavej chôdzi a pod.: p. niekomu ruku na privítanie, na rozlúčku, na zmierenie; Podával mu ruku s parádnym švihom. (Jégé) (Mišo) podáva rechtorovi veľkú, tvrdú dlaň. (Gráf); p. niekomu pravicu; Učí ho (dievčatko) labu podávať (Jes.) ruku; p. si ruky a) pozdravovať sa podaním rúk; b) stávať sa priateľmi, bratať sa: My tu pred vami ruky si podávame z rôznych ovčincov (Záb.) i keď sme rôzneho presvedčenia; pren. Robota robote podáva ruku (Kuk.) nasleduje nepretržite jedna za druhou. Stromy ruky si podávali ponad vodu (Vaj.) ich konáre sa dotýkali

p. niekomu (pomocnú) ruku, pravicu a) pomáhať, poskytovať pomoc (napr. v ťažkostiach): Ríša podávala ruku strateným synom (Urb.) ponúkala pomoc; b) spolčovať sa s niekým: Hanba, že i náš otec podáva zbojníkom ruku. (Vaj.)

3. (čo; čo komu, čomu i bezpredm.) predkladať pokrm al. nápoj, dávať na stôl, servírovať: p. čaj, kávu, nápoje; p. niekomu lieky; p. obed, večeru; p. teplé, studené jedlá; Kým podávali torty, začal reč. (Tim.); p. krmivo statku; Obed je hotový; môžeme podávať? (Stod.)

4. šport. p. loptu, puk (napr. pri tenise) servovať; (pri futbale, hokeji) prihrávať spoluhráčovi;

5. (čo) písomne predkladať, odovzdávať úradu na vybavenie: p. žalobu, sťažnosť, trestné oznámenie; p. (si) (písomnú) žiadosť; Tenczer uisťoval, podával apeláty, preťahoval ako sa dalo. (Urb.)

6. (čo) ústne al. písomne oznamovať, ohlasovať, predkladať: p. zprávy, p. hlásenie, referát, p. informácie, návrhy; p. svoj náhľad na uváženie (Jes.); p. (si) novinu, zprávu od úst k ústam, z úst do úst jeden druhému hovoriť, oznamovať, rozširovať medzi ľuďmi; „Ondra zabili!“ podávali to ženy jedna druhej. (Tim.); p. si niekoho z úst do úst (Taj.) rozprávať o ňom;

7. (čo) ústne al. písomne líčiť, opisovať, predkladať poslucháčom al. čitateľom: p. výklad, vysvetlenie; stručne, jasne, zhustene, obšírne niečo p. (napr. učebnú látku); Nech sa to tak učí, ako my mu to podávame. (Štúr) Jednu učebnú látku podávať až do smrti — to je martýrstvo. (Kuk.) Každý to podáva inak. (Zúb.) Podáva ho (vojaka) ako hrdinu skutočného. (Pláv.) V slovníku sa podávajú významy slov

hovor. p. niečo po lopate a) jednoducho, prístupne vykladať; b) bez okolkov hovoriť (napr. nepríjemnú vec);

8. podávať výkon vykonávať isté množstvo nejakej práce: p. dobrý, vynikajúci výkon;

dok. podať

|| podávať si

1. (čo) jeden druhému odovzdávať: p. si loptu (z ruky do ruky); Prítomní podávali si udivené pohľady. (Urb.) Všetci čosi vypisovali na lístky a podávali si z ruky do ruky. (Tat.); pren. Bralá si prestali podávať ozveny guľometov (Pláv.) prestali odrážať.

p. si kľučku (-y), dvere (napr. o hosťoch, veriteľoch) prichádzať vo veľkom množstve, často, nepretržite: Už si nestačili kľučku podávať s klebetami. (Vaj.) Agitátori z troch okresov si podávali kľučku. (Karv.)

2. hovor. expr. (koho) vyberať si niekoho za predmet kritiky; doberať, naťahovať: Každý tebou opovrhuje a podáva si ťa, ako mu zobák jeho ráči. (Štúr) „Veď si ma len podávajte,“ oháňa sa Straník. (Ráz.);

dok. k 2 podať si

Morfologický analyzátor

podať dokonavé sloveso
(ja) podám VKdsa+; (ty) podáš VKdsb+; (on, ona, ono) podá VKdsc+; (my) podáme VKdpa+; (vy) podáte VKdpb+; (oni, ony) podajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) podal VLdsam+; (ona) podala VLdsaf+; (ono) podalo VLdsan+; (oni, ony) podali VLdpah+;
(ty) podaj! VMdsb+; (my) podajme! VMdpa+; (vy) podajte! VMdpb+;
(nejako) podajúc VHd+;
podať_1 podať podať_2 podať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor