Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

podávač -a m. živ. kto niečo podáva: p. snopov;

podávačka -y -čiek ž.;

podávač -a mn. -e m. neživ. (prí)stroj na podávanie: pásový p.

podávač -ča pl. N -či m. (človek)

podávač -ča pl. N -če m. (stroj)

podávač¹, -a m. kto niečo podáva: p. tehál, snopov;

šport. hráč, ktorého úlohou je podávať, nahrávať loptu, nahrávač;

podávačka, -y, -čiek ž.

podávač², -a m. tech. prístroj, zariadenie na podávanie: tlakový p.

podavač i podávač m.
1. strsl, zsl kto v pracovnom procese niečo podáva: Pri šikouno_murárovi sa veru aj podávadž narobiu̯! (Slovany MAR); Podavadž mosev z villámi vihadzuvat snopi (Šípkové PIE); Pri mlátacéj mašine bívalo modz ludí treba: boli vrecári, špajzér, podavači, kozlári (Rumanová HLO); Podavadž mal dvojki - dvarohové vidli, aj trojki (Modranka TRN); Ten podavač mu na tú fúru ti snopi podává (Kunov SEN); podávač snopov (V. Bielice TOP); podavač (Kmeťovo VRB, Bošáca TRČ); podávač (Cinobaňa LUČ)
2. prístroj, zariadenie al. jeho časť slúžiaca na posúvanie; posúvač: podávač (Prochot NB); podavač (Bobot BÁN); podavačka i podávačka ž. k 1: Podávačka aj snopi rozväzuvala, abi sa tím špajzer ňezdržiavau̯ (Ležiachov MAR); Špajzer dával do mašine, podavački mu podávali snopi (Blatné MOD)

podávač m kto niečo niekomu dáva, podáva: od každej sáhj y s podawačzy ucžiny fl 45 (TRENČÍN 1694); collator: znássač, podáwač; traditor: odewzdáwač, podáwač (KS 1763); subministrator: podawač (DSL 18. st)
L. pocillator: poharu podavač (LD 18. st) pohárnik