poctivý príd.
1. pohlavne nedotknutý, počestný: p-é dievča
2. statočný, (po)čestný: p. človek; p-á práca; p. úmysel;
poctivo prísl. k 2;
poctivosť -i ž.
1. pohlavná nedotknutosť, počestnosť
2. statočnosť
poctivosť -ti ž.
panenstvo stav ženy bez pohlavnej skúsenosti • panenskosť: stratiť panenstvo, panenskosť • poctivosť • počestnosť • nevinnosť • čistota • hovor. veniec: prísť o veniec • hovor. česť: pripraviť devu o česť
poctivosť 1. p. panenstvo 2. p. statočnosť 1
statočnosť 1. vlastnosť konať zodpovedne a v súlade so cťou • počestnosť • čestnosť • poctivosť: vyznačovať sa statočnosťou, čestnosťou, počestnosťou, poctivosťou • svedomitosť (vlastnosť vykonávať povinnosti spoľahlivo): bol známy svedomitosťou v práci • charakternosť: charakternosť konania
2. p. odvaha
poctivosť, -ti ž.
1. pohlavná čistota, panenstvo, panictvo: stratiť p., doniesť (dievku) o p. (Kuk.), pripraviť dievča o p.; zachovať si p.; bez p-i dievka (Kuk.) nepoctivá, ktorá stratila panenstvo;
2. trochu zastar. česť, statočnosť, dobré meno: Tu už išlo i husárovi o poctivosť. (Dobš.)
● expr. stúpať niekomu do p-i urážať (Tim., Kal.);
3. zastar. úcta, vážnosť: I medzi pánmi má poctivosť (Kuk.) požíva vážnosť, úctu. Skúsil som sveta a všade mi dali poctivosť (Kuk.) preukázali mi úctu
poclivosť p. poctivosť
poctivosť i poclivosť ž. (počľivojsc, počľivosc) 1. csl česť, statočnosť, dobré meno: To je veru pocťivos, kod dag nájďe peňäze a vráťi tomu, śo jich straťiu̯ (Kokava n. Rim. RS); Na poctivost človek veru často doplatí (Val. Belá PDZ) F. ve mi do poclivošči nestúpajťe! (Sirk REV), ňešahaj mi do počľivosci (Sabinov) - neurážaj(te), neznevažuj(te) ma!; stupova_do pocťivosťi (Rim. Píla RS), śahac do pocľivosci (Studenec LVO) - urážať niekoho; nedaj si stúpat do poctivosti! (Lukáčovce HLO) - nedaj sa urážať!; urivaňe počľivosci pret ľudzama (Prešov) - verejná urážka na cti; ňimaž u mňe pocľivosci (Dl. Lúka BAR) - neverím ti; s poctivoscu najdál zájde (Brestovany TRN) - statočný človek sa nemusí ničoho obávať; z jakín človekom hráš, takú poctivost máš! (Červeník HLO) - s kým sa priatelíš, taký si aj ty 2. úcta, vážnosť: Starších tovarišou budu maď v pocťivosťi (Prievidza); Predo mnó va̋c pocťivosťi ňemá (Čierna Lehota ROŽ); Bohati bul, aľe počľivosci vo valale ňijakej ňemal (V. Šariš PRE); Uun už aňi haňbi aňi počľivojsci ňimal (Čemerné VRN) L. naodrivala śe mi ona pocľivosci (Dl. Lúka BAR) - zneucťovala ma, znevažovala ma; rachovac počľivosc (Pozdišovce MCH) - zaplatiť pohostenie pri prijatí do cechu 3. csl pohlavná nedotknutosť, počestnosť: Ňevesťe sa dáva mirta na šlajjer, mirta je znakon pocťivosťi (Návojovce TOP); Uš dávno stračila poctivošč (Kameňany REV); Priňesél ju o poccivosc (Bošáca TRČ); Hej, ta dzeže jej počľivosc?! (Hrabkov PRE) L. zaplacidz za pocľivosc (Buglovce LVO) - o súčasti svadobného obradu
počlivojsť, počlivosť p. poctivosť
poctivosť, poctlivosť [-cl-] ž 1. česť, statočnosť: nebo ty zadney pocztywosty nemass; mohl swu poctiwost zemansku doswedčity (TURIEC 1589; 1696); aby poctiwost nestratil (MK 18. st) F. na p-i haniť, škodiť, ublížiť, ubližovať, utŕhať komu, na p-i tupiť, urážať koho, do p-i siahať, siahnuť, vkročiť komu, p-i ubližovať, utŕhať komu znížiť, znižovať česť niekoho: oni dwa poctiwosti swey vterhali (MARTIN 1577); any geg any matky gegy neurazal na poctiwosty; dzere, spolu y geg matce poctiwosty vblizowala; smela geho na poctiwosti tupiti (P. ĽUPČA 1580; 1598); zlorečicz gj poctiwosti vtrhala (HLOHOVEC 1592); geden druhemu aby sobe na pocztywosty ublyžowatty maly (PODSITNIANSKA 1602); mistr zwadiwsse se z towaryssem gemu do poctiwosti wkročil (CA 1675); mne na pocztiwosti utrhla (SENICA 1680); na poctiwosti panu Jakobusowj Guttowy ubližil (KRUPINA 1699); ze bich ja mogjch panow bil na poctjwostj hanil (ZVOLEN 17. st); na poctiwosti sskodil, do poctiwosti sáhl (WU 1750); ohlasil, ze mu do podstiwosty sahagu (PAPRADNO 1768); o p. prísť stratiť česť: nebo bi sem y o mug statek y o pocztiwost prissel (T. TEPLICE 1668); o p. chcieť priniesť, pripraviť koho neprávom sa usilovať pošpiniť niekoho, očierniť: o poctiwost geho priniesti chcegu (VLKANOVÁ 1634); o poctywost Daniele Zimu pryprawity chtela a usilowala (P. ĽUPČA 1688); chudoba poctiwosti netrati (SiN 1678) chudoba cti netratí 2. úcta, vážnosť: abychom mi gey w rewerentij welikeg wažnosti a w pocztiwosti gmeli a zachowawali (BAg 1585); honorificentia: uctiwost, poctiwost; reverentia: uctiwost, poctiwost (KS 1763); weliku nekdj poctiwost mel Yozef u faraona (CS 18. st) F. p. dať, oddať, oddávať komu (u)ctiť si niekoho, preukazovať mu úctu: jemu potzlyivosttz oddam (HPS 1752); dass každemu gednomu geho poctiwost (CA 1780); krestane magi gednomu každemu naležitu poctivost oddawatj (CS 18. st) 3. hostina, pohostenie ako prejav úcty: kdi pan Benicky z niekterimi pani zemani ssel za generalom, ucinena poctiwost, fl 1 d 13 (ZVOLEN 1679); gestli bj gey pan Buh negake sstesti ukazal, mala bi sa gey slussna pocztiwost ucžiniti a swadebne weselj ex communitate winahradit (KRUPINA 1692); aby mel starost, gdy wzrostnu, gim naležitu poctiwost učinyt, gdy se gim traffi do stawu manželskeho wkročit (OČOVÁ 1706) 4. (v tituloch) ctihodnosť: slowutne a wzacztne pocztiwosti panu rychtarzi a radie (LEVICE 1582) 5. pocta, počesť: na krupinskych poslow skeltowalo se pre pocztjwost fl 8 (ŠTÍTNIK 1645); hral sem wesele k poctiwosti gmenu Pane (Pie 18. st) F. posledná p. o dôstojnom pohrebe: aby my včynyl posledny poctywost, aby zaplatyl knezowy od kazne (P. ĽUPČA 1656); abj gim poslednj poctywost tym prokazatj mohly (CS 18. st) 6. mravná počestnosť, bezúhonnosť: (v kúpeľoch) pre poctiwost wodnye šaty a zasterky magj mjsta (KoB 1666); abi na potzlivosztz jeji (manželky) sztarosztz mal (AgR 1758); plašč pro wetssy počtiwost a počestnost nosime (WS 18. st); Sara zadnu sskodu poctiwosti a stidliwosti sweg netrpela (MK 18. st) 7. dievčenská počestnosť, panenstvo: kde sau wenečky poctiwosty wasseg (AgS 1708) L. p. odjať komu o p. priniesť, pripraviť koho zbaviť panenstva niekoho: gaka sem ya kurwa, taky sy y ty, nebo si mne o poctiwost prynesl (ZVOLEN 1641); yako geg poctywost odgial, tak aby giu sobe za manželku pogal (P. ĽUPČA 1692); o poctiwost si gu priprawil (MS 1758)