Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

poctivý príd.

1. pohlavne nedotknutý, počestný: p-é dievča

2. statočný, (po)čestný: p. človek; p-á práca; p. úmysel;

poctivo prísl. k 2;

poctivosť -i ž.

1. pohlavná nedotknutosť, počestnosť

2. statočnosť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
poctivý; poctivo prísl.; poctivosť ‑i ž.

poctivý -vá -vé 2. st. -vejší príd.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezúhonný ktorý je bez (morálnej) ujmy, poškodenia; svedčiaci o tom • počestnýcnostnýčnostný: bezúhonní, počestní, cnostní, čnostní občaniastatočnýčestnýpoctivý (vyznačujúci sa statočnosťou, čestnosťou): statočné, čestné, poctivé konaniemravnýkniž. mravopočestný: viesť mravný, mravopočestný životčistýkniž.: zachovanýzachovalý (mravne): čistí, mravne zachovaní, zachovalí ľudianevinnýnepoškvrnený (pohlavne čistý): nevinné, nepoškvrnené dievčadobrý: mať dobrú povesťbez hany: človek bez hanyexpr. svätý: Nikto nie je svätý!


čestný 1. konajúci v súlade so svojím svedomím, presvedčením (o človeku); svedčiaci o tom: čestní ľudia, čestný prístup (op. nečestný) • statočnýcharakterný (op. bezcharakterný): byť statočný, charakterný; charakterné konaniepoctivý (konajúci v súlade so cťou): mať poctivý úmysel; poctivý nálezcahovor. férovýneskl. fér, pís. i fair: To nie je od teba fér, férové!; férový hráččistýrýdzipočestný (bez akýchkoľvek morálnych prehreškov): čistý, rýdzi človek; žiť čistý, počestný životkniž. zried. honetný (Kukučín)

p. aj bezúhonný

2. udelený ako pocta, na znak úcty, ocenenia • titulárny: čestná, titulárna hodnosť; čestné členstvohonorárny (neplatený): honorárny konzul, profesor


dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


nevinný 1. ktorý nemá vinu, ktorý sa neprevinil; svedčiaci o tom (op. vinný): nevinná obeť, nevinný pohľadpoctivýpočestnýexpr. čistý: prepustili ho, je nevinný, poctivý, čistý

2. ktorý neprekračuje mravné zákony; svedčiaci o tom • cnostnýbezúhonnýpoctivýpočestný: nevinné, cnostné dievča; nevinný, bezúhonný bozkčistýmravný: nevinná, čistá mladosť; žiť čistým, poctivým, mravným životomexpr. svätý (príkladne dodržiavajúci mravné zákony): je to svätý muž

3. p. neškodný


poctivý 1. ktorý ešte nemal pohlavný styk • počestnýnedotknutýneporušený: poctivé, počestné dievča; nedotknutá, neporušená panna

2. p. čestný 1, statočný, bezúhonný


poriadny 1. ktorý má zmysel pre poriadok, ktorý má svoje veci v poriadku (op. neporiadny) • poriadkumilovný: poriadny, poriadkumilovný človek; poriadkumilovná ženapedantnýpedantskýdôkladnýsystematický (úzkostlivo poriadny vo svojich záležitostiach, povinnostiach): pedantná gazdiná; pedantný, pedantský, dôkladný študentčistotnýzried. čistotymilovný (udržujúci čistotu): poriadna, čistotná, čistotymilovná ženaexpr. poriadnučký

2. ktorý má zmysel pre poriadok, usporiadanosť v živote; vyznačujúci sa morálnymi hodnotami • statočnýriadny: poriadny, statočný človek; poriadny, riadny občanbezúhonnýpočestný: poriadna, bezúhonná, počestná rodina; počestné dievčaslušný (z hľadiska mravnosti, dobrej výchovy): našla si poriadneho, slušného chlapcausporiadanýzriadený (ktorý je v poriadku; op. neusporiadaný): poriadne, usporiadané manželstvo; viesť zriadený životcharakterný (op. bezcharakterný) • čestný (op. nečestný) • poctivý (op. nepoctivý): spoľahnúť sa na charakterných, čestných, poctivých ľudí

3. p. veľký 1, značný 1


statočný ktorý sa vyznačuje čestnosťou, mravnosťou, odvahou a pod. (o človeku); ktorý svedčí o týchto vlastnostiach • čestnýcharakterný: statočný, čestný, charakterný človekpoctivý (ktorému je cudzie klamstvo, podvod a pod.): stratené veci vrátil poctivý nálezcarýdzi: rýdza povahasvedomitý (konaný so zmyslom pre zodpovednosť, vyznačujúci sa tým): svedomitá robota bola preňho samozrejmosťoupočestnýslušnýporiadny (mravne bezúhonný): hľadať si počestnú, slušnú ženu; viesť poriadny životdobrýčistý: má dobré, čisté úmyslyudatnýhrdinskýkniž. chrabrý (vyznačujúci sa nevšednou odvahou, odhodlaním): zvíťaziť v udatnom, hrdinskom boji; chrabrí bojovníci


svedomitý ktorý má zmysel pre povinnosť, zodpovednosť; ktorý sa riadi vlastným svedomím; svedčiaci o tom • zodpovedný: svedomitá, zodpovedná žiačka; svedomitý, zodpovedný prístup k povinnostiamporiadny (ktorý má zmysel pre poriadok, usporiadanie svojich vecí, záležitostí a pod.): poriadni pracovníci odovzdali práce včasstarostlivýúzkostlivý (ktorý sa veľmi vkladá do plnenia svojich povinností, poslania a pod.): stala sa z nej starostlivá matka; úzkostlivá opaterastatočnýpoctivý (ktorý je, ktorý koná v súlade so cťou): statočná, poctivá práca; poctivá príprava

p. aj dôkladný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

poctivý príd.

1. počestný, čestný, statočný, charakterný, bezúhonný: p. človek, p-á duša (o človeku); p. ľud slovenský (Pal.); To je človek, že nemožno mať proti nemu námietky, poctivý a statočný mladík. (Tim.); p-á rodina; pren. p. dom príbytok čestných ľudí, bezúhonný; p-é meno meno čestného človeka; p. stôl (Kuk.) za ktorým sedia počestní ľudia; p-é oči úprimné; hovor. p-é víno, maslo, mlieko čisté, nefalšované;

zastar. (v oslovení) p-á obec!, p. cech!, p-í mešťania!;

2. statočne, svedomite vykonávaný; počestný: p-á práca; p-é remeslo, p-é zamestnanie; p-é peniaze, groše zarobené statočnou prácou; (jesť) p. chlieb statočne zarobený;

3. dobre mienený, úprimný: p. úmysel, p-á rada

mať p-é úmysly a) vážne sa uchádzať o dievča; b) myslieť niečo dobre, statočne;

4. ktorý nemal pohlavný styk: p-é dievča, p-á panna, p. mládenec;

poctivo prísl. čestne, statočne, počestne: p. žiť, pracovať; p. odmerať, odvážiť; p. si zaslúžiť, vyslúžiť niečo; p. zarobené peniaze statočnou prácou; myslieť niečo p. dobre, úprimne

poclivý p. poctivý


poctivý i poclivý príd. (počľivi)
1. csl statočný, (po)čestný, charakterný: Ňeboj sa, to je pocťiví človek, ten ňezatají, že si mu požičala peňiaze bes svetka (Návojovce TOP); To je pocťivej človek (Kalinovo LUČ); Dnez uš ťäško najďeš pocliviho šloveka (Sirk REV); Taki poccivi človek to vipadal až jedna radosc! (Rosina ŽIL); Ón bou̯ tak pocťiví (Kostolná TRČ); Možeš śe na ňeho spuśčidz, je pocľivi (Ďačov SAB)
F. šianam vaše pocťivé hlavički (Košťany n. Tur. MAR), šianam tvoju pocťivú hlavu (V. Bielice TOP), prepitujem vaše pocťivie a statočňie hu̯avi (Podkonice BB), otpítám pekne ich poctivú hlavu (Kopráš REV) - (pri ospravedlňovaní) prosím o prepáčenie; ve sa oňi ňemuseľi trápiď, ích pocťivuo meno (V. Lehôtka PDZ) - zdvorilostné oslovenie
2. csl pohlavne nedotknutý, počestný: Pocťivá ďieuka máva na sobáši vienog z mirti (Návojovce TOP); Mi zme ňemohli o tom veďieť, lebo sa vidávali f partách ako pocťivie, ale každá mala maluo (Trnie ZVO); Pocťiví mláďeňec fstupuje do stavu manželskího (Králiky BB); To je poctivia diauše (Rochovce ROŽ); Málokerí mláďeňec je pocťiví pret sobášom (Bánovce n. Bebr.); Aj kerá nebola poctivá, išla z vencom na sobáš (Lovčice TRN); Veru, volakedi si ňesmela daď mladá ňevesta šlajér, keď ňebola pocťivá (Lapáš NIT); Bar je i chudobna, aľe je pocľiva (Studenec LVO); Moja Agneška eśči počľiva, ta dostaňeš dobru ženu (Sabinov)
F. pocťivá ako hrach poľa cesti (Rim. Píla RS), poccivá jako vrba pri potoce, jako hrach pri cesťe (Bošáca TRČ), pocciví jako v sedmén roce kohút (Bošáca TRČ), pocľivi jag baran na Gala (Spiš. Štvrtok LVO) - iron. o tom, kto má pohlavný styk mimo manželského zväzku; poctivo prísl. k 1: Boli ludé, čo mali mén rób a mali sa lepšé, kec ci to poctivo obrábali (Smolenice TRN)


počlivý p. poctivý

poclivo, poclivý p. poctivý


poctive p. poctivý


poctivo p. poctivý


poctivý, poctlivý [-c(t)l-] príd
1. čestný, statočný: acz gest chudy, ale pocztiwy (JAZERNICA 1554); swu pocztiwost ochrani, wssak ma k tomu giste a pocztiwe swedomy (H. MIČINÁ 1573); wyhladawagicze poctiwy kus chleba prestehowal se (TURANY 1665); aby geden druheho o žiwnost a pocztiwe wichowany z swim fortilem nepriprawowal (CA 1712); cestu, která k najmúdrejšímu a najpodcťivejšímu života ma privédla, najšél sem (BR 1785)
2. (o osobách a inštitúciách) vážený, hodný dôvery a úcty; (o veciach) primeraný, hodnotný, dôstojný: pocztiwa wdowa Kathrussa Karlikowa (ŽK 1479); w nassey pocztliwey dedine (PLIEŠOVCE 1587); pristupil pred nasse pocztliwe prawo; gemu pocztliwe mesto na geho ponizenu prosbu czudit powolilo (JELŠAVA 1596); chczeme wydat poctywe wysweceny s Kowarycz (KOVARCE 1670) svedectvo zachovalosti; magy pocztiwy dar do zamku doniest (K. N. MESTO 1690 E); podcivym mistrum podcivy obed dati (CA 1709); poctiweho remesla ševcovskeho majstrové (MYJAVA 1716 E)
3. počestný, bezúhonný: po geho smrti pohreb gemu pocztiwy vcžynila (SUČANY 1573); aby gy wydal yak na to slussy ssatamy pocztywymy (MARTIN 1573); aby gey vczinil pocztiwu swatbu (ŽILINA 1610); od poctivych rodičou narozeny a splozeny jest (B. BYSTRICA 1617 CM); (dietky) mam od dwuch manzeliek s poctiweg loze splozene (KRUPINA 1649); aby do tohoto bratrstwa zaden nebyl prigaty, ktery by nebyl stawu poctiweho (PI 1749)
F. czere mladcžeg aby z hospodarstwy pocztiwu krasu vcžynyly (MARTIN 1650) svadbu
4. (o panne) kt. nemala pohlavný styk, nedotknutá: on gest potczywu pannu poyal (ŽK 1457); vezmi ma, moj milý, poctivú (AD 18. st); -e, -o prísl
1. k 1: v mne zie radne s pocztiwe zachowal (TRNAVA 1549); abych mohel poctive živ byti (CHLEBNICE 17. st LP)
2. k 3: narodyl sie gest manzelsky y potczywie od otcza a y od materze (ŽK 1457); ktere dyewky gesu gedney strany y druhey, aby krasne a pocztywe za muss wydal (L. TRNOVEC 1577); s tych ystych pengazy zeby gu poctywo pochowaly (KRUPINA 1688)
3. úctivo: dal dwa, poctywe mlowjce, juncze (SLIAČE 1610); bude slobodno z druhim mluwit, ale tiho, pomali a pocztiwe (CA 1675); nyechtore z szvima plástami, zelyenima halúszkami potzlyive drahu sztzelyilyi (HPS 1752)

Zvukové nahrávky niektorých slov

všetkých tých poctivých chlapcov tous ces braves garçons

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu