Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj subst priezviská

pocta -y pôct ž. prejav úcty a uznania: vzdať niekomu p-u; prijať, pochovať niekoho so všetkými p-mi; na p-u zbraň! voj. povel na slávnostné privítanie; p. ministra (kultúry) ocenenie

prejaviť, preukázať p-u poctiť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pocta ‑y pôct ž.

pocta -ty pôct ž.

oslava 1. podujatie na počesť niekoho, niečoho • slávnosť: rodinná oslava, slávnosťoslavovaniehovor.: slávaparáda: oslavovanie narodenín; Čo to tu máte za slávu, parádu?večierok (menšia večerná slávnosť) • hovor. žúr (oslava v súkromí spojená s pohostením): byť pozvaný na večierok, na žúrsubšt.: párty • čurbes • mejdan

2. kniž. prejavovanie uznania al. úcty • oslavovanie: kniha je oslavou, oslavovaním hrdinstvachvála: jedlo je chválou gazdinkyholdpocta: báseň je holdom, poctou jubilantoviovácie (pomn.; verejné prejavy úcty volaním, potleskom a pod.): búrlivé, nadšené ovácie umelcovikniž. velebeniezried. veleba (Sládkovič, Roy)kniž. zvelebovaniezastar. zveleba (Hviezdoslav): velebenie, zvelebovanie Bohakniž.: glorifikáciaglorifikovanie: nezaslúžil si takú glorifikáciu


pocta p. úcta, vyznamenanie 1


úcta uznanie kvality, dôležitosti, dôstojnosti, serióznosti niekoho: úcta k starším ľuďomvážnosť: získať na vážnostiautorita (uznávaná vážnosť): autorita rodičov, učiteľovrešpekt (úcta spojená so strachom): svojím správaním vzbudzuje rešpektpieta (zbožná úcta): spomínať na niekoho s pietoučesťpocta (prejav, výraz úcty): vzdať niekomu česť, prijať niekoho so všetkými poctamihold (veľký prejav úcty): prijímať holdkniž. al. expr. honor: báť sa o svoj honorzastar. uváženie (Vajanský)


vyznamenanie 1. prejav úcty, vážnosti, uznania • vyznačenie: vašu návštevu pokladám za veľké vyznamenanie, vyznačeniepocta: preukázať niekomu poctučesť: pokladať si niečo za česť

2. uznanie zásluh, činov; niečo ako vonkajší prejav tohto uznania: udeliť niekomu vyznamenanie, nosiť vyznamenanierad (vyššie vyznamenanie): odovzdať niekomu rad M. R. Štefánikamedaila (minci podobný symbol ako vyznamenanie): zlatá medailahovor. expr. metál: dostať metálzastaráv. vyznačenie (Jégé)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pocta, -y, pôct ž.

1. prejav úcty a vážnosti: preukázať niekomu p-u, prijať vyslanca so všetkými p-ami, pochovať niekoho s vojenskými p-ami, zahrnúť niekoho p-ami;

2. nár. príležitostný dar, obyč. svadobný (napr. potraviny): Doniesla som vám malú poctu na to vaše veselie. (Urbk.) Družbovia nosili poctu v nošiach na chrbte. (Zgur.)

pocta ž.
1. sstrsl, zsl príležitostný dar (obyč. rôzne potraviny), ktorý prinášajú al. posielajú pozvaní hostia pred svadbou al. pred krstinami: Dňom pret krstom pošľe kmotra poctu: víno a f koši toľko báp, koľko osuob iďe z domu na kršťeňia (Mošovce MAR); Na kršťenia ňiesľi poctu: sľiepku aľebo koláč (Prievidza); V nedzelu pred veselím doniasli poctu - nejakí dar, obrúsek (Pruské PCH); Večír prec svadbu sa išlo s poctu (Rumanová HLO)
2. uznanie vážnosti, autority; úcta: Vuon je ślovek spravodľiví, jemu patrí pocta, že ňikoho ňeoklamau̯ (Kokava n. Rim. RS); poctový príd. v spoj. k 1: poctoví koš (Hlboké SEN) - plytký kôš s jedným uchom, v ktorom sa nosievali koláče na svadbu


poctový p. pocta


počta p. pošta

pocta ž
1. úcta, vážnosť: czech k poczte božy do pokladnjcze kostelny ffunt wosku dawaty bud powinen (CA 1579) na počesť, na prospech; gestli bi geden druheho pomlauwal a pocti utrhal (CA 1609) utŕhal na cti; obraz zlatj s welkau poctau wynesla (HI 18. st); ale se on radowal pro krestansku nabožnost anebo pro pocty boske (CS 18. st)
2. prejav úcty: pobožnost gest pocta božj (SK 1697); pohnany (sú) k nadutym poctam priwiknuty (SS 18. st)
3. vecný dar ako prejav úcty: a s toho my nedaly penieze any pocztu (ŽK 1453); raytarom na pocztu wzal mladssy masa baraneho stwrtku a piet kolaczy (ŽILINA 1599); wzali na poctu masla holby dwe (BOŠÁCA 1730); congiarium: pocta (FO 1737)


počet m/ž, počta ž
1. množstvo, obyč. vyj. číslom: oznamujem vam, zie vedeme poceth drabuow okolo 8 a neyaky poczet vozou (BOLERÁZ 1543 SLL); odsylam gych (trámy) w pocztie ssest (BYTČA 1601); blaznow nekonečny počet gest (MS 1758); zabigalo se sto yalowyc, yunce w rowném počtu (PT 1778)
L. bez, neni, nemá p-u o veľkom množstve, mnohokrát: ne geden raz, ale bez počtu odpornim byl (DuH 1723); ssedesát gest králownych a osemdesát naložnic a ďeweček nenj počtu (KB 1757); innumerabiliter: nespočitedlňe, bez počtu (KS 1763); mudrost Boha nemá počtu (BlR 18. st); p. koho, čoho o určitom množstve, spoločenstve: w pocžet a w zhromaždeny messteninow gest vweden (P. ĽUPČA 16. st); gedneho z počtu prysažnych (SLIAČE 1602); abychom ho do počtu messtanow prygaly (S. ĽUPČA 1619); excludugem ta a wymazuwam z počtu mych dytek yako takoweho lotra (PREŠOV 1666); prečytagme, kolik w meste, kolik w osadach lidu máss a wezmúce do počtu, ten spyssme (PT 1778)
2. gram gramatické číslo: de numero: o počtě (DM 1780)
L. gednásobný počet singulár; wjcnásobný počet plurál; dwognásobný počet duál (DM 1780)
3. mat číselne vyjadrené množstvo, číslo: umenj počtuw počty rata (KoB 1666); každa počet ze ssest aneb wýc cyfer rozdeluge sa od praweg ku leweg strane na cžástky (PrP 1780); aby summa s slowmi radegi nežli počtem, aneb čoss neglepsse gest, obogim sspussobem, to gest y počtem y slowmi poznamenana byla (WZ 1797)
L. počet tá, která skrz rozmnoženj wychádza, menuge sa produkt neb wywedená počet (PrP 1780) násobok; cžas zlamanyma počtami wyznačiti (SO 1785) zlomkami; umenie p-ov matematika: umenj počtuw počty rata (KoB 1666)
4. mat číselný znak, číslica: z položených zde cifrúw, figúr, numerúw aneb počtúw wssecko počtowánj powstáwá a gedenkaždý počet tolko platj, kolikeré mjsto drží; po dwúch čárkách dole včinených zase nad sedmým počtem v wrchu postaw 2 a bude znamenati bilioni (LU 1775)
5. poradie: swedek w počtu druhi rozprawal swedkowj (D. JASENO 1754)
6. i pl počty mat matematika, aritmetika: geden oktylion podle w počtech dokonalých mjstrú dúmnenj tak mnoho znamená, že počet pjsku morského přewýssuge (LU 1775); dagte ditki wasse mudrim ludgom gich winaučit w umeni, čitani, w pisme a počtoch (SJ 1797); arithmetica: počet (PD 18. st)
7. počítanie, počtovanie; účtovanie: rattio: počet, počtowánj (KS 1763); penjz tenže Mikulas ani do počti, ani pod počtow, ani po počte newiznal (PONIKY 1793)
8. výsledok počítania, výpočet: (Slnko) dle počtu hwezdaruw sto sesdesat ssest rázu tolke ge gako Zem (PP 1734)
L. astron zlatý počet zaležj w 19 letech, nebo po 19 let nowj a plnj měsycowe zase na ten den padagj, na kterymž pred 19 roky boli podani (NK 1717)
9. súpis, zoznam: povinni su dati padesatu dojnu ovcu i z mladym jahniatkem vedle počtu a popisu takoveho horniho dobytka (LIKAVA 1625 U2); swati Pawel w dnessneg swateg episstole pripogil obssirni počet mnohich skutkow a cznosti (TC 1631)
10. vyúčtovanie (obyč. v spojení so slovesami): s toho mi nedali penieze ani pocztu (ŽK 1453); ode mne pana meho racionistowe poczeth bralj (PRÍBOVCE 1565 KL); pri skladanj počtúw (RUŽOMBEROK 1598); nepowinnen bude ani on, ani potomcy počet widawati, czož mu gest pri oddawany pocžtuw acceptowano; poriadnu pocžet oddal (P. ĽUPČA 1614; 1622; 1719); kdy se počet robyl z werytelem meskym (PUKANEC 1728); do obvzlaštneho registru, z ktereho bude ratung neb počet klasti, ma jse poradne poznamenati (MB 1759); učinila se počta z richtarstwi Michaele Szmik (TISOVEC 1790 CM); pren náb o poslednom súde: ostru welmi počet Búh bude nekdy žadati (SK 1697); twrdu panu Bohu počet odwesti (LKa 1736); (Boh) čloweka ku počtu poslednimu potahuge (CS 18. st)
11. písomný doklad o vyúčtovaní, hospodársky denník, register: zadneho poctu na ty zeme neny (SKLABIŇA 1601); čo prw dawali, najde sa w počtoch Gich Oswicenosti panow obidwuch (JASENICA 1710); z duochodkow a intrad kolko k rukam prijal anebo vynaložil, spravedlivy počet a rachunek učinil a od sebe vydal (MB 1759); protocolla pak obecné gako tež ag počty gakékolwek bedliwe a oprawdowe wgest budem (PONIKY 1793); -ný, -ový príd k 1: decuria senatoria: z deset osob počtowá radda (KS 1763); wogstwý obkličowalo pannu z domagšími a timi, kterí bili neb nagpočetňegší, neb nagpotrebňegší (BR 1785); k 2: numery od 1 až do 90 we swem pocetnem rade (Kur 1796) v číselnom rade, v poradí
L. početní slowa (MZP 1696 gram) číslovky; menowatel početnj (DM 1780 gram) základná číslovka; k 7: rationalia: početny aneb počtowá kniha (KS 1763)
L. p. groš, peniaz guľka na počítadle: calaculi (:abaculi:) pečetne groše (KoB 1666); abaculi: početné penize (KS 1763); p. stôl, stolček, p-á tabuľa stôl na počítanie, účtovnícky stôl: (počítať) skrze početne groše na početnem stole (KoB 1666); abacus: početnj tabule (FO 1737); abacium: početny stolček (KS 1763); k 10: zebj hnedky we swatky poctowe penize sem ke mne wyprawyly (SÚĽOV 1667)
L. p-á kniha, knižka hospodársky, účtový denník: pat rimskjch ma se zrazit z teg resstantie, kteru ge mu obec dlužna a zapysana gest w knize poctoweg (ŽILINA 1701); purgkrabiho powinnost bude, aby on pocžtowe knižky držel (TRENČÍN 1716); codex: kniha početnj, počtowé knihy, knihy prigmu a wydánj (WU 1750); p. služobník, úradník hospodársky správca: gedenkaždi officir a pansky služebnik počtowj z prigmu a widany duchoduw panskich počty dati powinnen gest (TRENČÍN 1716); ga som gesste za padesat zlatich bes wssetkeho accidensu žadnemu panu počtowim uradnjkom nebol (ROVŇANY 1755)


počta1 p. počet


počta2 ž lat
1. inštitúcia zabezpečujúca prepravu listov, zásielok a osôb, pošta: list, kteri sem s pocti prigal, slawnemu panstwu mogemu posilam (SPIŠ 1751); wozowa počta; ragtugiceg počte se odewzdati nema, ale skrz kočowu počtu odsilať se musj (NJ 1786-88); Adelson po počte list dostal od sweho negmilssiho kamarada (NHi 1791)
2. poštová stanica, úrad pošty: gak mj list bude pisat W. M., neh racja dirigowat na Frajstak, lebo každy tiden poselame na počtu dwa razy (RAKOVICE 1747); približugice gse k swe wlasty na tretu počtu do Žabokriek proty nam wogakou 30 wislaly (RUŽOMBEROK 1776)
3. poštový voz, dostavník: sedli na počtu a ssli, gak negspisseg mohli (do Anglicka) (NHi 1791)
4. m posol nosiaci listy: počtowi pana Palfiho dalo se dar (ŠTÍTNIK 1687); dalj sme počtowj nemeckjmu, ktery yssel z Budina do Bjstricy, obed (KRUPINA 1692); muzem powedeti, ze szem giakžiw takowej czesti nemel, gdes sze szamy pocztowe diwily, ze szem mohel ity (BRATISLAVA 1699) povozníci z dostavníkov; cursor: behun, počta (KS 1763); -ový príd k 1: hnedkj 3ľ poctowoch drabuw wyprawili do Nitranskeg stolicze (SÚĽOV 1667); počztowa truhlička nowa ze zamkj okowana (M. JÁN 1697); tabellarius: listowy posel, pjsar, počtowy behúň (KS 1763); k 3: po počtove priležitosty penize odsilati chtegj (NJ 1786-88)

Pocta Pocta Počta_1 Počta Počta_2 Počta
pocta
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) pocta
G (bez) pocty
D (k) pocte
A (vidím) poctu
L (o) pocte
I (s) poctou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) pocty
G (bez) pôct
D (k) poctám
A (vidím) pocty
L (o) poctách
I (s) poctami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko POČTA MIKULA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
JUH (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Priezvisko POČTA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 8×, celkový počet lokalít: 5, v lokalitách:
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 3×;
SEREĎ, okr. GALANTA – 2×;
NOVÉ ZÁMKY, okr. NOVÉ ZÁMKY – 1×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 1×;
SÁSOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

bez pôct a bohatstiev sans honneurs ni richesses
na oddanosť a pocta au dévouement, l'hommage

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu