pocítiť, -i, -ia dok.
1. (čo) mať určitý zmyslový zážitok, mať pocit: p. úder, bolesť, vôňu, teplo, zimu, chlad; p. hlad; Zatúžil pocítiť znova tvoje objatie. (Mih.)
2. (čo) zažiť nejaký citový zážitok: p. k niekomu náklonnosť, odpor;
3. (čo i so spoj. že) uvedomiť si, vybadať: Matiáš pocítil, že to nie je žart. (Kal.) Pocítil, že totka je zas mäkká, prístupná. (Kuk.)
4. (čo) zniesť na sebe dôsledky, účinok dačoho, zakúsiť, okúsiť: opatrenia vlády pocítia spotrebitelia; p. následky vojny; Pocítila celú váhu jeho hnevu. (Vaj.) Pracujúci ľud si už uvedomil svoju silu. A v Rusku ju dal pánom veru dôkladne aj pocítiť! (Zúb.)
● pocítil to na sebe, na vlastnej koži skúsil, zažil, prežil (obyč. niečo nepríjemné);
nedok. pociťovať, -uje, -ujú