pocítiť -i dok.
1. získať nejaký zmyslový, citový zážitok, zacítiť: p. hlad, pichnutie; p. radosť, strach, p. odpor k niekomu, k niečomu
2. uvedomiť si: p-l, že ide o vážnu vec; p. zodpovednosť za niečo
3. zniesť na sebe, zakúsiť: p. ťažké následky vojny
● p. niečo na vlastnej koži skúsiť sám;
nedok. pociťovať
cítiť 1. vnímať zmyslami, prežívať cit • pociťovať: cítil, pociťoval v hlave bolesť; pociťuje veľký žiaľ
2. mať pocit, že sa niečo stane • tušiť • predvídať • predpokladať: cítil, tušil, predvídal, že sa vec neskončí dobre • expr. šípiť: šípil nešťastie • expr.: ňuchať • vetriť: ňuchal, vetril zradu • poľov. istiť (o zveri, o psoch): vetril, istil nebezpečenstvo • zastar.: predvidieť • predcítiť: predcítiť niečo zlé • čakať • očakávať (mať pocit, že sa niečo stane): v podvedomí čaká, očakáva zradu
3. p. spolucítiť 4. p. zmýšľať 1 5. p. páchnuť
pociťovať p. cítiť 1
pocítiť, -i, -ia dok.
1. (čo) mať určitý zmyslový zážitok, mať pocit: p. úder, bolesť, vôňu, teplo, zimu, chlad; p. hlad; Zatúžil pocítiť znova tvoje objatie. (Mih.)
2. (čo) zažiť nejaký citový zážitok: p. k niekomu náklonnosť, odpor;
3. (čo i so spoj. že) uvedomiť si, vybadať: Matiáš pocítil, že to nie je žart. (Kal.) Pocítil, že totka je zas mäkká, prístupná. (Kuk.)
4. (čo) zniesť na sebe dôsledky, účinok dačoho, zakúsiť, okúsiť: opatrenia vlády pocítia spotrebitelia; p. následky vojny; Pocítila celú váhu jeho hnevu. (Vaj.) Pracujúci ľud si už uvedomil svoju silu. A v Rusku ju dal pánom veru dôkladne aj pocítiť! (Zúb.)
● pocítil to na sebe, na vlastnej koži skúsil, zažil, prežil (obyč. niečo nepríjemné);
nedok. pociťovať, -uje, -ujú