pochytiť, -í, -ia dok.
1. (čo, koho) náhle vziať, schytiť do ruky, do rúk, uchopiť, lapiť rukami; popadnúť: Veselí chlapi hneď valašky pochytia. (J. Kráľ) Eva pochytí nôž a podreže kohútovi hrdlo. (Kuk.) Pocítil, že ho ktosi pochytil za golier. (Kuk.) Pochytili milého chlapa a šmyk s ním do pece. (Lask.) Zbojníci berú, čo pochytia. (Ráz.-Mart.) Klobúk pochytil niekde na smetisku (Tim.) našiel, zobral. Pred večerou pochytil Lovasza a spolu šli za veliteľom (Min.) vzal so sebou. Bojím sa, že som pochytil červienku (Hruš.) dostal, ochorel na červienku.
2. (čo od koho) získať, osvojiť si, naučiť sa: Prvú pieseň Marienka pochytila od matere. (Tat.) Ale už čo od múdrejších pochytím, viem. (Laz.) Gardisti z jej rozprávania pochytili, že situácia nie je taká beznádejná (Urb.) dozvedeli sa.
3. (koho) zmocniť sa, zachvátiť, premôcť, opanovať: pochytil ho kašeľ; pochytí ho hnev, zlosť, strach, túžba ap.; pochytil ho plač, smiech; pochytí ho bolesť, zimnica;
nedok. k 3 pochytávať, -a, -ajú