pochybovať1, -uje, -ujú nedok. (o čom, o kom, so spoj. že, či i bezpredm.) mať, prejavovať, vyslovovať pochybnosť, neistotu, nebyť si istý: pochybovať o pravdivosti jeho slov (Zúb.); nepochybovala o jeho úprimnej oddanosti (Taj.); p. o sebe nedôverovať si; Pochybujem, že by z tej múky bolo chleba! (Tim.) Veľmi pochybujem, či sa mi to podarí dokázať. (Jes-á) „Pochybujem,“ zamiešal sa pán. (Kuk.)
pochybovať2, -uje, -ujú nedok. nár. len v spojení p. na rozum, na rozume byť nenormálny, (duševne) úchylný: Začínal sa báť zemana, ktorý iste pochybuje na rozum. (Hor.)