pochybný príd.
1. vzbudzujúci pochybnosti; neistý, sporný: p. dokument; p. výsledok výskumu
2. majúci malú, podozrivú hodnotu: p-á zábava, žena p-ej povesti;
pochybne prísl.;
pochybnosť -i ž. pochybovanie, neistota: byť v p-iach; odstrániť p-i
□ mať p., p-i pochybovať
pochybnosť -ti -tí ž.
nedôvera nedostatok dôvery (op. dôvera) • kniž. neviera: nedôvera, neviera vo vlastné sily • nedôverčivosť (prejavenie nedôvery): z jeho pohľadu sa zračí nedôverčivosť • kniž.: skepsa • skepticizmus: intelektuálska skepsa, intelektuálsky skepticizmus • pochybovačnosť: bol známy svojou pochybovačnosťou • pochyba • pochybnosť (nedostatok istoty): odstrániť pochyby, pochybnosti
neistota nedostatok istoty: žiť v stálej neistote • pochyba • pochybnosť: mať pochyby, pochybnosti o úspechu • tréma (neistota pred vystúpením na verejnosti): pociťovať trému • zmätok • nepokoj (strata duševného pokoja): priviesť niekoho do zmätku; pociťovať nepokoj • rozpaky • pomykov (duševný stav prejavujúci sa nepokojom): premôcť rozpaky; prísť do pomykova • nerozhodnosť • ostýchavosť • hanblivosť • rozpačitosť: trpieť nerozhodnosťou, ostýchavosťou, hanblivosťou
pochybnosť p. neistota, rozpaky, nedôvera
pochybovať prejavovať, vyslovovať pochybnosť, neistotu • mať pochybnosť: pochyboval, mal pochybnosť, či vlak stihne • nemať istotu • nebyť si istý • byť neistý: nemá istotu, nie si je istá, či skúšku spraví • nedôverovať • neveriť (silno pochybovať): nedôveruje, neverí jeho rečiam
rozpaky duševný stav človeka prejavujúci sa nerozhodnosťou, často vyvolaný niečím nečakaným • pomykov: byť v rozpakoch, v pomykove; dostať sa do rozpakov, do pomykova • bezradnosť: v jeho pohľade bola bezradnosť • neistota • pochybnosť (nedostatok istoty): prekonať neistotu; nechávať niekoho v pochybnostiach • škrupule (prepiata úzkostlivosť): byť bez škrupúľ • okolky (váhavé konanie): spýtať sa bez okolkov • zábrana (zabraňujúci činiteľ): spoločenské zábrany • komplex (súbor pocitov ovplyvňujúcich správanie): komplex menejcennosti • subšt. mindrák
pochybnosť, -ti, často v mn. č. pochybnosti, -tí ž. neistota, pochybovanie, pochyby: byť tápať, umárať sa v p-iach; vzbudiť p-i; p-i zmizli, rozplynuli sa ap.; zmocnila sa ho p.; nad všetku p. (všetky p-i); niet (nebolo) p-i (p-í), že ... je (bolo) isté
pochybnosť ž. 1. pochybovanie o niečom, neistota: Ňemosíš mat o tom žánnéj pochibnosci (Bošáca TRČ) 2. strgem ujma, krivda, nedostatok: Ona vara nemá pri nom pochibnosť (Revúca)
pochybnosť ž 1. neistota, pochybovanie: kde se nekaže slovo božy, tam zustawagi lide (v) wečneg pochybnosti a trapeni (TC 1631); komu mass werity, nebudess wedetj, zustaness w pochibnostj (BV 1652); pochýbnostj me gak katolikum, tak nekatolikum sem predložil (SPa 1716); o yegich zemianstwu pochibnosty neb hadce neslichal (MEDVEDZIE 1721); werjm, že to wychram, w čem pochybnost nemam (PoP 1723-24) o čom nepochybujem; exploratus: gistý, stálý, bezpečný, o němž nenj žádné pochybnosti (WU 1750); abi sem do neweri negakeg a pochibnosti neupadel (MS 1758); fluctuor: w pochybnosti stogjm (KS 1763) nie som si istý; nechci ga w pochybnost brati geho reči (WSt 18. st) neveriť mu 2. chyba, omyl, nedostatok: že sa pochybnost našla na wahi (BREZNO 1652 E); stala sa pochybnost a nezdrzanlywost zmluwy a dokonany prwssyho (TURANY 1676); aby žadnemu (remeselníkovi) pochibnost negaka aneb sskoda se nestala (KRUPINA 1721); P. Fabri oznamil, že w meskich ratiach pochibnost značna se naleza (JELŠAVA 1740); pre obecznu pochibnost krmu my upadek (na dobytku) skusugeme (L. MIKULÁŠ 1776)