pochváliť -i -ľ! dok. vysloviť pochvalu: učiteľ p-l žiaka; p. dobré jedlo;
nedok. pochvaľovať, pochvaľovať si: p-l si pekné počasie
// pochváliť sa vyjadriť hrdosť, pýchu, chválu o sebe, popýšiť sa: p. sa svojimi úspechmi
chváliť -li -lia chváľ! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok. 1. (koho, čo (za čo); ø) ▶ uznanlivo, pochvalne sa vyjadrovať o niekom, o niečom, oceňovať; syn. vychvaľovať; op. haniť: ch. dobrú prácu, kvalitu; ch. dosiahnuté pracovné výsledky; všade ju len chvália; žiaka často chválili za jeho usilovnosť; dlho ho chválili za všetko, čo pre nich urobil; niektorí ho chválili, iní hanili; Sám ste ma hocikedy chválili, koľko mám rozumu, ako sa možno na mňa spoľahnúť. [A. Lauček]; Viktor chválil futbal - najmä domáce góly, také ani v lige nevídať. [D. Dušek] 2. náb. (koho) ▶ vzdávať vďaku Bohu; syn. blahorečiť, dobrorečiť, velebiť: chváľte a oslavujte Pána; Tých asi štyridsať ľudí spievalo „Teba Boha chválime“, tentoraz po slovensky. [M. Danieliszová-Jesenická] ◘ fraz. do očí chváli, mimo očí haní je neúprimný, pokrytecký; chváliť dávida vracať ◘ parem. čo pri iných haníš, to nechváľ pri sebe človek má byť sebakritický; každá líška svoj chvost chváli al. každý oráč svoju brázdu chváli ľudia radi vyzdvihujú predovšetkým seba; nechváľ deň/dňa pred západom [slnka]/večerom/za rána neprenáhli sa (v úsudku, v hodnotení a pod.); nechváľ, kým neskúsiš nehodnoť predčasne; nechytaj za nohy/za chvost, keď môžeš za hlavu/za rohy nekomplikuj zbytočne veci, keď netreba ▷ opak. chválievať -va -vajú -val; dok. k 1 ↗ pochváliť
chváliť sa -li sa -lia sa chváľ sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie sa nedok. (čím, kým; ø; s vedľajšou vetou) ▶ hovoriť kladne o svojich prednostiach, vlastnostiach, úspechoch a pod.; syn. pýšiť sa, hrdiť sa, vystatovať sa: ch. sa svojimi vedomosťami; nemať sa čím ch.; mohol by sa ch., ale je skromný; rada sa chváli svojimi deťmi; Už ju nebolo ani treba chváliť. Sama sa chválila. [V. Šikula]; V krčme U dvoch anjelov sa chválil, že začína nový život - s novým občianskym preukazom. [D. Dušek] ◘ fraz. chváliť sa cudzím perím prisvojovať si zásluhy niekoho iného ◘ parem. dobré sa samo chváli ▷ opak. chválievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. ↗ pochváliť sa
pochváliť sa vyjadriť hrdosť, chválu o sebe • popýšiť sa: pochválila sa, popýšila sa svojimi deťmi • zried. pohrdiť sa (Timrava) • kniž. pohonosiť sa: chcieť sa pohonosiť úspechmi • pochvastať sa (nekriticky priaznivo povedať niečo o sebe) • expr. ukázať sa (prejaviť sa navonok): rád sa ukáže svojím umením • kniž. zaskvieť sa • blysnúť sa: nevynechá príležitosť zaskvieť sa, blysnúť sa svojimi vedomosťami • vychváliť sa (nadmieru, veľmi sa pochváliť)
porov. aj chváliť sa
ukázať sa 1. stať sa zrazu viditeľným • zjaviť sa • objaviť sa: na tvári sa ukázali, zjavili rozpaky; vo dverách sa ukázala, objavila postava otca • vyjsť • zried. vysvitnúť (o nebeských telesách) • hovor. vykuknúť (náhle, sčasti): z oblakov o chvíľu vykukne slnko • expr. vyrojiť sa (ukázať sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdy • hovor. vyskočiť (náhle sa ukázať): vyskočili mu slzy do očí • mihnúť sa (nakrátko): v obloku sa mihla tvár • expr. vystrčiť sa (nakrátko) • blysnúť sa • blysknúť sa: v očiach (sa) blys(k)ol strach • expr.: preblesknúť • preblesnúť • preblysknúť • preblysnúť (nakrátko, prechodne sa ukázať): na tvári prebles(k)ol úsmev; pred očami mu preblys(k)ol známy obraz • preletieť • prebehnúť • prelietnuť: okolo úst preletel, prebehol úsmev • predstaviť sa: v duchu sa mu predstavil známy obraz
p. aj vyskytnúť sa
2. stať sa známym na verejnosti • vyjsť najavo • vyjaviť sa: pravda sa napokon ukáže, vyjaví, vyjde najavo • vysvitnúť (neos. stať sa jasným, očividným): vysvitlo, že sa poznajú • prejaviť sa • preukázať sa: prejavil sa, preukázal sa ako zbabelec • odhaliť sa: pravda sa odhalila v pravom svetle • iron. vyznamenať sa • hovor. iron. vycajchnovať sa • hovor. expr. vyfarbiť sa (stať sa známym): Ale si sa zasa svojimi rečami vyznamenal, vycajchnoval, vyfarbil! • expr. vykľuť sa (časom sa ukázať): vykľul sa z neho podvodník • osvedčiť sa (ukázať sa ako vhodný, dobrý): prostriedok sa osvedčil • kniž. prezentovať sa: prezentovať sa svojím hudobným dielom
3. upozorniť niečím na seba; vytŕčavo, navonok sa prejaviť • predviesť sa (obyč. pejor.): chcú sa ukázať, predviesť, akí sú bohatí • predstaviť sa: usiluje sa predstaviť v najlepšom svetle • pochváliť sa • popýšiť sa (vyjadriť chválu o sebe; nemá obyč. pejor. príznak): pochválili sa, popýšili sa peknou úrodou jabĺk • hovor. expr. vytiahnuť sa (pochváliť sa svojou prevahou nad niekým, niečím): rád sa pred dievčencami vytiahne • expr. vytasiť sa: vytasil sa s platným potvrdením • hovor. expr. vycapiť sa: Ale si sa vycapil! • expr.: blysnúť sa • blysknúť sa: blysla sa vedomosťami • hovor. švihnúť sa
chváliť, -i, -ia nedok. (koho, čo)
1. prejavovať, vyslovovať uznanie, spokojnosť s niekým al. niečím, oceňovať, vynášať, vychvaľovať: ch. žiaka, ch. dobrú prácu, ch. usilovnosť niekoho; ch. niekoho do neba veľmi vychvaľovať; chváliť si niekoho al. niečo byť s niekým, s niečím spokojný; do očí chváli a za chrbtom haní o neúprimnom človeku
● nechváľ deň pred západom, pred večerom (prísl.) neprenáhli sa pri hodnotení; každá líška svoj chvost chváli (prísl.) každý vyzdvihuje svoje zásluhy; žart. ch. Dávida dáviť;
2. zastar. oslavovať, velebiť: chváľ každý duch Hospodina (z hlásnickej piesne);
opak. chválievať, -a, -ajú;
dok. pochváliť
|| chváliť sa (čím i bezpredm.) vychvaľovať sa, vystatovať sa: ch. sa bohatstvom, úspechom; nemôže sa ch. veľkou vážnosťou nemá veľkú vážnosť
● dobré sa chváli samo (prísl.) čo je dobré, nepotrebuje chválu, reklamu;
opak. chválievať sa;
dok. pochváliť sa
pochváliť, -i, -ia, rozk. pochváľ dok. (koho, čo i bezpredm.) vyjadriť, vysloviť spokojnosť, uznanie, chválu, pochvalu o niekom, o niečom: p. dieťa, žiaka; „Chlap si, Medo, ani dub!“ pochválil ho doktor. (Kuk.); chlipol si a pochválil víno (Žáry); „Pekné,“ pochválil Beňo. (Ráz.); pren. Víno bolo plané. Tonkov žalúdoček ho nepochválil (Taj.) nechutilo mu;
nedok. pochvaľovať
pochváliť sa, -i, -ia, rozk. pochváľ dok. (komu, čím, so spoj. že i bezpredm.) vysloviť sa, vyjadriť sa pochvalne o sebe; s chválou, hrdo sa k niečomu priznať, niečím sa popýšiť: Chce sa ním (klobúkom) každému pochváliť. (Jes.) Len raz sa mu Marinka pochválila. (Tat.) Ondrej sa pochválil, že sa mu narodila dcéra. (Krno) Nuž sa pochváľte, akože sa máte? (Jil.)
pochvaľovať, -uje, -ujú nedok. (čo, koho i bezpredm.) pochvalne sa vyjadrovať, chváliť, vychvaľovať: pochvaľoval čisté domy (Jil.); Každá z nich pochvaľovala druhú, aká je hodná. (Kuk.) „Utešené!“ pochvaľuje stará Jera. (Kuk.);