pochovať dok. obradne uložiť do hrobu: p. mŕtveho;
pren. expr.: p. niekoho znemožniť, zničiť; p. nádej vzdať sa jej; p. nepriateľstvo zabudnúť naň;
nedok. pochovávať -a
pochovať 1. obradne dať, vložiť do hrobu • uložiť do hrobu • uložiť do zeme: otca už pred rokom pochovali, uložili do hrobu; ešte ho ani nepochovali, neuložili do zeme, už sa bijú o dedičstvo • pejor.: zahrabať • zakopať • zakutať • zakutrať: zahrabali ho iba tak, bez pohrebu • nár. pochrániť (Vansová)
2. p. zahubiť 3. p. zabudnúť 1
zabudnúť 1. prestať na niečo, na niekoho myslieť, prestať mať na pamäti, nedržať niečo v pamäti, a preto niečo neuskutočniť • nespomenúť si (op. zapamätať si): nezabudnite kúpiť mlieko; zabudol prísť na dohovorené miesto; celkom zabudli, nespomenuli si na rodinu • pozabudnúť (na chvíľu, na istý čas): pozabudli na ostatných čakajúcich • fraz. pustiť z hlavy: na druhý deň som vec pustil z hlavy • pren. vyšumieť z hlavy: vyšumelo mi to z hlavy • hovor. vyspať sa (z niečoho; v spánku zabudnúť na niečo nepríjemné) • nechať (nechtiac nevziať so sebou): zistil, že si tašku nechal v autobuse • pren. expr. pochovať: nepríjemnú historku už dávno pochoval • zanedbať • práv. opomenúť (neurobiť, čo treba): zanedbal svoju povinnosť; opomenutie vážnych skutočností, zákona • zastaráv. omeškať (neurobiť niečo obyč. zo zábudlivosti): neomešká nikdy pripomenúť svoje zásluhy • pozabúdať (postupne zabudnúť)
2. prerušiť istú činnosť • prestať: od údivu zabudnúť, prestať hovoriť
3. p. odpustiť
zahubiť spôsobiť zánik niečoho, uviesť do záhuby • zničiť • znivočiť: zahubiť, zničiť vírusy, talent; uvidíte, že ľahkomyseľnosť ich zahubí, zni(vo)čí • poet. zhubiť: zhubiť mladý život (Vajanský) • zmárniť • expr. zamárniť: z(a)márniť ľudský život • zmariť • expr. pochovať: zmariť, pochovať nádej • zabiť • expr.: skántriť • skosiť (zbaviť života): zahubiť, skántriť jeleňa • expr. skváriť: choroba ju skvárila v mladom veku • expr.: zmiesť • zmietnuť: prúd života ich zmietol • zlikvidovať (fyzicky): mnoho zajatcov napokon zlikvidovali • expr. zakopať: mladý talent celkom zakopali • pohubiť • pomárniť • expr. pokántriť (postupne, viac objektov)
p. aj zabiť 1
pochovať1, -á, -ajú dok. (koho, čo) vložiť, uložiť do hrobu a súčasne vykonať pohrebný pietný akt; odbaviť pohreb: pochovanie mŕtvoly; Jedno dieťa vlani pochovala. (Zúb.) Evu pochovali do cintorína. (Urb.); pren.: pálenka ho pochovala (Jaš.) zapríčinila mu smrť; Hviezdy sa zrazia a pochovajú nás (Al.) zahubia; nie sú za živa pochovaní (Taj.) zbavení slobody, voľnosti, činnosti ap.; bieda oných už pochovaných časov (Vaj.) zašlých, minulých; Pochovajme to, čo bolo! (Skal.) zabudnime na to! Sláva moja vladycká tam je pochovaná (Hor.) zničená. Vzájomná dohoda sporných stránok je definitívne pochovaná (Urb.) znemožnená. Sťa by bola v sebe pochovala všetku nádej (Zgur.) vzdala sa nádeje, stratila nádej;
nedok. pochovávať, -a, -ajú
|| pochovať sa expr. dostať sa do zeme, zahrabať sa, zasypať sa: Meteor tresne o zem, vryje sa do hrobu, sám sa pochová. (Vaj.) Mrští sa o zem, jak by sa chcel pochovať za živa. (Sládk.);
pren. expr. znemožniť sa, znemožniť si niečo
pochovať2, -á, -ajú dok. (čo) nejaký čas chovať, kŕmiť, pokŕmiť: Kúpili kravu, dve, pochovali dobrým krmom, predali a bol zisk. (Fig.) Ešte ho (prasa) pochovajú, keď jesto čím. (Taj.)