Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

pochopiť dok.

1. vystihnúť zmysel, význam, porozumieť: p. výklad učiteľa; p-l, že mu hrozí nebezpečenstvo

2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj: p. nešťastného priateľa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pochopiť ‑í ‑ia dok.

chápať sa1 -pu sa chápte sa! -pali sa -puc sa/-pajúc sa -puci sa/-pajúci sa -panie sa nedok. ▶ prejavovať si navzájom uznanlivý postoj; mať porozumenie, pochopenie jeden k druhému: Ak by sa [predstavitelia latinskej a byzantskej kultúry] lepšie vzájomne chápali, bolo by tu istotne menej strachu. [Pt 2001]; Treba vyvinúť veľké úsilie, aby sa ľudia navzájom chápali, poznali a mali citlivé svedomie. [LT 2001]dok.pochopiť sa


chápať1 -pe -pu cháp! -pal -puc/-pajúc -puci/-pajúci -paný -panie nedok. 1. (čo, koho; s vedľajšou vetou) ▶ prichádzať na zmysel niečoho, ponímať; rozumieť niekomu, niečomu; považovať, pokladať za niekoho, za niečo: ch. význam, zmysel slova; ťažko, pomaly chápe; ch. niečo správne, odlišne, doslovne, rozdielne; vôbec nechápem, čo tým myslíš; život chápe ako boj; nemožno to ch. ako niečo definitívne; smrť chápaná ako súčasť života; Štúra nemožno chápať len ako okrajového básnika. [KS 1997]; Mnoho vecí, čo som kedysi nechápala, až teraz začínam chápať. [VNK 2000]; Pod pojmom marketing sa chápe stále širšie spektrum činností podnikov. [Pt 2001]
2. (koho, čo; s vedľajšou vetou) ▶ prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu; mať porozumenie, pochopenie pre niekoho, pre niečo: nie každý ťa bude ch.; môže ma milovať, ale nemôže ma ch.; ona ma vypočuje, poľutuje, jednoducho chápe; ch. niečie ťažkosti, rastúce obavy; musíme sa vzájomne lepšie ch.; chápeš, že som nemohol konať ináč?
dok.pochopiť


nepochopenie -nia s. 1.nesprávny spôsob chápania, vnímania zmyslu niečoho, chybný výklad niečoho; op. pochopenie: absolútne, úplné n. mimoriadnej situácie; n. vzniknutého problému; hlboké n. základného zmyslu projektu; pri výklade zákona išlo o n. alebo chybnú interpretáciu
2.nedostatok pochopenia, porozumenia, uznanlivého postoja; syn. neporozumenie; op. pochopenie: narážať na n. a odpor nadriadených; obete domáceho násilia sa často stretávajú s nepochopením okolia; Ktovie prečo niektorí autori, ktorých neskôr vynášajú do neba, tak dlho narážajú na múr nepochopenia vydavateľských redaktorov. [LT 1998]
▷ ↗ i pochopiť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dovtípiť sa intuitívne al. premýšľaním postrehnúť • domyslieť sidomyslieť sa: dovtípil sa, domyslel si, že sa niečo stalovytušiťvycítiťvybadať: všetko vytušila, vybadalapochopiťpostihnúťuhádnuť: pochopil, uhádol hlavnú myšlienku dieladôjsťprísť (na niečo): nemohol dôjsť na to, kto zvonilhovor.: dohádať sadohútať sa (po dlhšom premýšľaní): nedohútal sa, čo má robiť


obsiahnuť 1. rozopätými prstami, dlaňami al. ramenami uchopiť • občiahnuť: obsiahol, občiahol celú hrúbku stromuobopäťobopnúťobomknúťoblapiťobchytiť: obopäl si zápästie; obomkol, oblapil, obchytil sud obidvoma rukami

2. pomocou rozumu, zmyslov poznať niečo, uvedomiť si niečo, vniknúť do niečoho • postihnúťpochopiť: očami obsiahol, postihol celú sálu; nemôže to postihnúť, pochopiť rozumomzvládnuťzvládaťzmôcť (silami stačiť na istú prácu, činnosť): tvorivo zvládnuť, zvládať, zmôcť celú problematikuzmocniť sa: tvorivo sa zmocniť histórie

3. p. získať 1 4. p. zahrnúť 3


pochopiť 1. rozumom vystihnúť význam, zmysel niečoho • porozumieť: pochopiť, porozumieť zmysel dejínpoznaťspoznať: (s)poznal svoj omylpostihnúť: výklad učiteľa celkom nepostiholvniknúť (do niečoho, dobre pochopiť): vniknúť do problémuvyrozumieťzastar. zrozumieť: z rozhovoru vyrozumel, že s ním nerátajúvyčítaťvypozorovať: z očí možno vyčítať, vypozorovať nevôľudovtípiť sadomyslieť sa/siprísť na niečo (obyč. dodatočne, intuitívne pochopiť): dovtípili sa, domysleli sa, že nie sú vítaní; keď na nedorozumenie prišiel, už bolo neskorozastar. nahliadnuť: nahliadol, že sa mýlilkniž.: pojaťpoňať (obyč. umelecky vystihnúť): maliar poňal skutočnosť po svojomuvedomiť sizastaráv. upovedomiť si (zistiť niečo prostredníctvom vedomia): uvedomil si, že je pretekaniu koniecpostrehnúť (pochopiť niečo, čo nie je hneď jasné): postrehol isté súvislostiexpr. zapnúť (iba 3. os.): už mu to zaplo

2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj • uznať: musíte pochopiť, uznať, že všetko potrebuje časporozumieť: si už dospelý, môžeš mi v trápení porozumieťzried. uveriť: kto neskúsi, neuverí


postihnúť 1. nepriaznivo, negatívne zasiahnuť • stihnúťzastihnúť: postihlo, stihlo, zastihlo nás nešťastie, chorobazachvátiťzájsť: lesy zachvátil požiar; celú oblasť zašlo nevídané suchodoľahnúť: následky neúrody doľahli na všetkýchexpr. prikvačiť: prikvačila ho biedanavštíviť: navštívilo nás nešťastiepostretnúť (aj o niečom priaznivom): postretne ho ešte všeličohovor. ponadchádzať: všelijaké trápenie nás ponadchádzalo

2. kniž. zmyslami al. rozumom zistiť obyč. podstatu veci • pochopiť: postihnúť, pochopiť zmysel počutéhoporozumieťzachytiť: dobre porozumel jej tajnému znameniu; zachytiť jemný zvukpostrehnúť (obyč. niečo, čo nie je na prvý pohľad zrejmé): postrehnúť náznak smútku v očiachvypozorovaťpobadaťvybadať: hneď vypozoruje, vybadá, aká je situáciavystihnúťvyjadriť (postihnúť slovami al. umeleckými prostriedkami): film dobre vystihuje, vyjadruje problémy mládeže; presne si to vyjadril


postrehnúť zmyslami (obyč. zrakom) al. rozumom zistiť niečo, čo nie je na prvý pohľad zrejmé, očividné • zbadaťvybadaťpobadať: postrehol, zbadal, že ktosi chýba; postrehnúť, vybadať, pobadať, že nastala istá zmenaspozorovať: nespozorovať príznaky chorobyvypozorovať (obyč. dlhším pozorovaním) • zachytiťvšimnúť si: zachytil, všimol si pohľad plný nevôlevychytiť: z jeho slov vychytil utajený zmyselpostihnúťpochopiť (obyč. podstatu veci): postihnúť, pochopiť zmysel umeleckého dielauvedomiť si (získať vedomie niečoho): svoj omyl si uvedomil neskorozočiťzazrieťuvidieť (zrakom nakrátko vnímať): len čo zočil, zazrel, uvidel, že ostatní odchádzajú, opustil miestnosť


presvedčiť sa na základe vlastnej skúsenosti nadobudnúť istotu o niečom • zistiť: na vlastnej koži sa presvedčil, zistil, aká je práca namáhaváoveriť (pravosť, správnosť niečoho): overiť si dôveryhodnosť správy, presvedčiť sa o dôveryhodnosti správyprísť na niečozbadaťspozorovať: už prišli na to; zbadali, spozorovali, že som hovoril pravduvyšetriť (presvedčiť sa skúmaním podrobností): vyšetrite, kto bol pri čineusúdiťpochopiť (presvedčiť sa o zmysle niečoho): napokon sme usúdili, pochopili, že argumenty sú zbytočnéuvedomiť si: uvedomil si, že všetko je iba zdanie


uvedomiť si zistiť niečo prostredníctvom vedomia • zastaráv. upovedomiť si: u(po)vedomil si svoju bezmocnosť; neuvedomili si, že sa schladilozastaráv. spovedomiť si (Šoltésová)pochopiťpoznaťspoznať (rozumom vystihnúť): raz pochopí, (s)pozná, že sa mýlilpocítiť (zistiť najmä citom): pocítil zodpovednosť za výchovu detízbadaťspozorovaťzvedieť (zmyslami): zmenu v správaní priateľa zbadal, spozoroval až neskôrpostrehnúť (zistiť niečo, čo nie je hneď, na prvý pohľad viditeľné, jasné): postrehnúť všetky súvislostiprísť na niečo: rýchlo prišla na to, že do tej spoločnosti nepatrízried.: zobadať saobadať sa: (z)obadal sa hneď, že je zlepredstaviť si (iba v 2. os. ako modálna vsuvka): len si predstavte, uvedomte, ako sa to mohlo skončiť


uznať 1. prejaviť pochopenie pre niekoho, porozumenie s niekým • pochopiťporozumieť: nič neuzná svojej žene, v ničom ju nepochopí, neporozumiezried. uveriť: kto sám neskúsi, druhému neuverí

2. prijať ako pravdivé • priznať: uznať, priznať svoje chyby, omylypripustiť (po uvážení prijať ako možné): uznal, pripustil, že celá vec je vymyslenázried. uvážiť: Uváž, to nie je pre teba dobre!akceptovať (prijať so súhlasom): nový návrh všetci akceptovalirešpektovať (nedok.; prijímať ako nevyhnutné a podľa toho sa riadiť): rešpektovať predpisy, príkazy, rady niekoho

3. (úradne) vyhlásiť platnosť niečoho • potvrdiť: uznať otcovstvo; uznať, potvrdiť nárok na niečoschváliť (stotožniť sa a prijať so súhlasom): uznať, schváliť vládu, prezidenta; poslanci neschválili platnosť zákona

4. kladne sa vyjadriť o hodnote, povahe niečoho, niekoho • oceniťohodnotiť: uznať, oceniť, ohodnotiť všestranný prínos dieladoceniť (správne, náležite zhodnotiť): vedeli doceniť krásu tunajšej prírodyhovor. kvitovať (vziať na vedomie s potešením): priatelia kvitovali, že sme prišli načas

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chápať1, -e, -u, -ajúci nedok.

1. (čo) prichádzať na zmysel niečoho, rozumieť niečomu, uvedomovať si, ponímať: ťažko, pomaly, rýchlo ch.; dobre, zle, správne ch.; ch. zmysel, význam niečoho; ch. svoje povinnosti, úlohy, ch. život; správne chápaný problém; nechápem, čo tým myslíš;

2. (koho) rozumieť niekomu, mať porozumenie pre niekoho: ch. ľudí, ja ťa plne chápem;

dok. pochopiť


pochopiť, -í, -ia dok.

1. (čo i so spoj. že) rozumom postihnúť zmysel, význam niečoho, prísť na zmysel niečoho, porozumieť: p. otázku; p. situáciu; pochopila pravdu (Min.); Pochop veľkosť veci! (Tim.) pochopil nešťastie (Tal.); rýchle pochopia remeslo (Tomašč.) naučia sa; Nevedia pochopiť, čo sa to tu s nimi robí. (Fr. Kráľ) Pochopili, že sa neslobodno spoliehať na nikoho. (Urb.) Nikto nemohol pochopiť, prečo sa smeje. (Tat.)

2. (koho) porozumieť niekomu, s porozumením sa zachovať voči niekomu: A je to aj ťažko pochopiť a vedieť si vysvetliť takého človeka. (Taj.) Krista kedysi nebola by pochopila Sedmíka. (Urb.)

Morfologický analyzátor

pochopiť dokonavé sloveso
(ja) pochopím VKdsa+; (ty) pochopíš VKdsb+; (on, ona, ono) pochopí VKdsc+; (my) pochopíme VKdpa+; (vy) pochopíte VKdpb+; (oni, ony) pochopia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) pochopil VLdsam+; (ona) pochopila VLdsaf+; (ono) pochopilo VLdsan+; (oni, ony) pochopili VLdpah+;
(ty) pochop! VMdsb+; (my) pochopme! VMdpa+; (vy) pochopte! VMdpb+;
(nejako) pochopiac VHd+;
pochopiť pochopiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

pochopiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor