Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

pochádzať -a, pochodiť1 nedok. mať pôvod, začiatok: p-a z Gemera, z robotníckej rodiny; myšlienka nep-a od neho


pochodiť2 dok.

1. prejsť, precestovať: p-l celú Európu

2. ponavštevovať, obísť: p. (po) všetkých známych

3. p. (si) trocha chodiť, trocha sa prejsť: zachcelo sa mu p. (si) po tráve

4. chodením poškodiť, pošliapať: p-ený trávnik

5. obstáť, obísť: dobre, zle (s niečím, u niekoho) p.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pochodiť ‑í ‑ia dok. (prejsť)
pochodiť ‑í ‑ia nedok. (pochádzať)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

koreniť1 1. mať zapustené korene • mať korene: strom korení, má korene hlboko v zemi

2. kniž. mať svoj začiatok • mať pôvodpochádzaťpochodiť: jeho zlozvyk korení, má pôvod v detstve, pochodí ešte z detstvakniž.: tkvieťspočívaťväzieť (byť následkom niečoho): nevedomosť tkvie, väzí v ich biedeprameniť: neistota pramení z chudobypren. kotviť (mať základ v niečom): každý jeho čin kotvil v domácej tradícii


obísť 1. vykonať kruhový pohyb okolo niečoho, popri niečom • obehnúť (obísť behom): dva razy obišiel, obehol dom a nič nezistilvyhnúť sa (zabrániť stretnutiu): zďaleka sa vyhnúť známemu, mlákeprejsť (popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho): neprešiel popri mne bez zádrapky

2. postupne ponavštevovať viaceré miesta s cieľom vybaviť niečo, urobiť obchôdzku • obchodiťpochodiťexpr.: obehaťobehnúťpobehať: obišla, obchodila, obeh(a)la celú rodinu, ale podporu nezískala; pobehať po úradoch, obchodiť, pochodiť úradyexpr.: oblietaťpolietať: oblietala, polietala všetky obchodyexpr. zbehať: zbehať všetkých známychpoobchodiťpoobchádzaťexpr. poobehávať: nestihnúť poobchodiť, poobchádzať galérie

3. zámerne nesplniť nejakú povinnosť • nevziať do úvahyvyhnúť sa: obísť, nevziať do úvahy zákon, rozkaz; vyhnúť sa zákonu, rozkazunerešpektovaťnevšimnúť siodmietnuť: nariadenie nerešpektovali, nevšimli si ho; predpisy odmietolnedbať (na niečo) • kniž. fumigovať: fumigovali verejnú mienkuvynechať: povinnú prednášku jednoducho vynechalpráv. opomenúť: opomenutý dedič

4. vyjsť, dostať sa z istej situácie s dobrým al. zlým výsledkom • pochodiť: dobre, zle obísť, pochodiťobstáť (ukázať sa vyhovujúcim): na skúške ako-tak obstálneos. povodiť sa: nedobre sa nám povodilo, nedobre sme obišlizastar. neos. zviesť sa: aj jemu sa môže tak dobre zviesť

5. p. ovládnuť 1


podláviť 1. dlávením upraviť • popučiťpomliaždiť: podláviť, popučiť zemiaky na kašupogniaviťexpr. pomiagať: pomiagané jahody s cukromrozmliaždiťrozdrviť: rozmliaždiť, rozdrviť hroznoporozpúčaťporozmliažďovať (postupne, viac vecí)

2. stúpaním, dlávením niečo zničiť, poškodiť • pošliapaťpomliaždiť: deti podlávili, pošliapali trávnik; na zemi je veľa pomliaždeného ovociapochodiťpostúpať: postúpať priesadyzošliapaťušliapaťexpr. pošmatlať: zošliapané, pošmatlané kvetypogniaviť: pogniaviť húsencezdláviťudláviťexpr.: zdlapčiťudlapčiť: v záhrade psy zdlávili, udlávili hriadkydodláviťdogniaviťdostúpaťdošliapať (silno podláviť al. podláviť väčšie množstvo)

3. p. zaškrtiť 1


pochádzať mať niekde, v niečom začiatok, vznik • pochodiť: pochádzať, pochodiť z Oravybyť: je z bohatej rodinymať pôvod: nepriateľstvo má pôvod v dávnom sporekoreniťfraz. mať korenekniž.: tkvieťväzieť (byť ukrytý): nevedomosť korení, tkvie, väzí v nezáujmehovor.: regrutovať sagrupovať sa: odoberatelia časopisu sa regrutujú, grupujú z národne orientovaných občanov


pochodiť1 p. pochádzať


pochodiť2 1. dostať sa (obyč. postupne) na viaceré miesta • prejsť: pochodiť, prejsť všetky slovenské pohoriaprechodiťpoprechodiť (dôkladne, krížom-krážom): turisti chcú prechodiť, poprechodiť celú Európuexpr.: pobehaťpolietať (rýchlo pochodiť): pobehať po obchodochexpr.: preliezťpreloziťprelaziťpolaziť: vojaci preliezli, prelozili všetky domy; polaziť všetky kútyexpr.: polabzovaťzbrúsiťprebrúsiťpobrúsiťpoliezť: polabzovať, prelabzovať vinohrady; zbrúsil, prebrúsil, poliezol všetky krčmyschodiťexpr. zbehaťkniž. zbrázdiť: za čerstvým chlebom schodí, zbehá, zbrázdi celé mestoexpr.: pomotať sapomotkať sa (obyč. bezcieľne, pomaly pochodiť): pomotať sa po dvoreprecestovať (dopravným prostriedkom) • hovor.: prevandrovaťzvandrovať: neraz precestoval, prevandroval celú republiku

2. dostať sa z istej situácie s istým (dobrým al. zlým) výsledkom • obísť: ktovie, ako na úrade pochodíme, obídemeobstáť (ukázať sa vyhovujúcim): neobstáli sme najhoršieneos. povodiť sa: dobre sa im povodilozastar. neos. zviesť sa: nech sa vám dobre zvedie

3. p. obísť 2 4. p. podláviť 2


pošliapať 1. stúpaním, šliapaním niečo stlačiť a tým poškodiť, znehodnotiť • zašliapaťzošliapaťušliapať: deti pošliapali, zašliapali, zošliapali kvety na hriadkach; pošliapaná, ušliapaná trávapostúpať: postúpať vysiatu hriadkupochodiťpobehaťposkákaťexpr. pošmatlať: pochodili, poskákali po čerstvom snehupodupaťudupaťzdupaťubiťexpr.: udupkaťzdupkaťzdupčiťzdepčiťzdepsiťzdeptať (prudkým šliapaním, skákaním a pod.): podupať stromčeky, po stromčekoch; udup(k)ané, ubité, zdup(k)ané, zdepsené obiliepodláviťzdláviťudláviťexpr.: zdlapčiťudlapčiť: psy podlávili, zdlávili, udlávili pučiace tulipánypogniaviťdostúpaťdodláviťdogniaviťdošliapať (silno, väčšie množstvo)

2. p. zneuctiť 1


prameniť 1. vychádzať z nejakého (obyč. prírodného) zdroja • vyvierať: rieka Nitra pramení, vyviera pod Kľakomvytekať: potok vyteká z jazeravystrekovaťstriekať: neďaleko vystrekuje, strieka minerálny prameňkniž. prýštiť: zo skaly prýšti životodarný mokpoet. tryskať

2. mať pôvod v niečom • pochádzaťpochodiť (z niečoho): jeho odvaha pramení, pochádza z pevného presvedčenia o správnom konanívychádzať: popud vychádza od rodičovkniž.: tkvieťväzieť (byť následkom niečoho): neúspech tkvie, väzí v ich nepripravenostikniž.: vyrastaťkoreniťmať korene: zlo korení v netolerantnostikniž. vyvierať: ich odpor vyvieral z nenávisti

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pochádzať, -a, -ajú i pochodiť1, -í, -ia nedok. (z čoho, odkiaľ, od čoho, od koho) mať niekde, v niečom pôvod, počiatok, vznik, mať v niekom pôvodcu: Všetko zlé pochádza z alkoholu (Jil.) a. je príčinou zla. (Obrazy) pochádzali ešte z prvších rokov manželstva. (Šolt.) Náhoda poslala mi devu, (ktorá) pochádza zo Zázrivej. (Tat.) Tichý pochádzal z rechtorskej rodiny. (Vaj.) Hlas pochádzal od ženy. (Vans.) Nemohol zistiť, od čoho (buchot) pochádza. (Fel.) Vínko pochodí z pivnice jeho jasnosti. (Kuk.) Ich chudoba len odtiaľ pochádza, že sa dajú Adamovi za nosom vodiť. (Kal.); niečo pochádza z prvej ruky (napr. zvesť, zpráva ap.) od pôvodcu


pochodiť1 p. pochádzať


pochodiť2, -í, -ia dok.

1. (čo i kde) krížom-krážom, dôkladne prejsť, precestovať, poprechodiť, schodiť: Daňo pochodil kus sveta. (Fig.) Tie Valaské grúne som pochodil celé. (Bedn.) Vernejšieho srdca nenájdete, čo by ste kde pochodili. (Tim)

2. (koho, čo, po čom) postupne ponavštevovať (obyč. s cieľom vybaviť niečo), urobiť obchôdzku, obísť: (Richtár) už pochodil všetkých doktorov. (Taj.) Pochodíš všetky izby, kým nenájdeš Kremeňa. (Kuk.) (Ondrej) pochodil po rozličných úradoch. (Krno)

3. pochodiť (si) (po čom i bezpredm.) istý čas, obyč. trochu, chvíľu, krátko sem-tam chodiť, poprechádzať sa: p. (si) po dome, po dvore, po záhrade, po parku, po lese, po meste, po uliciach; trochu si p.; Veru by mu dobre bolo pochodiť si po izbe. (Kuk.)

4. (čím po čom) prejsť, poprechádzať, vykonať pohyb: Ľavou rukou som pochodila po prázdnej posteli (Bedn.) pohmatala.

5. zried. (čo) postúpať, pošliapať a tak obyč. i zašpiniť, znečistiť: chodníky pokryté pochodeným ľadom (Jégé);

6. obstáť, obísť nejako;

neos. povodiť sa niekomu nejako: dobre, zle, šťastne p.; Deputácia z Hrádku v Blatňanoch nepochodila (Zúb.) nemala úspech

Morfologický analyzátor

pochodiť dokonavé sloveso
(ja) pochodím VKdsa+; (ty) pochodíš VKdsb+; (on, ona, ono) pochodí VKdsc+; (my) pochodíme VKdpa+; (vy) pochodíte VKdpb+; (oni, ony) pochodia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) pochodil VLdsam+; (ona) pochodila VLdsaf+; (ono) pochodilo VLdsan+; (oni, ony) pochodili VLdpah+;
(ty) pochoď! VMdsb+; (my) pochoďme! VMdpa+; (vy) pochoďte! VMdpb+;
(nejako) pochodiac VHd+;
pochoďiť_1 pochoďiť pochoďiť_2 pochoďiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor