pochodeň, -dne ž. kniž. predmet slúžiaci na svietenie, skladajúci sa z rukoväte a z časti napustenej smolou al. obliatej horľavou látkou, ktorá sa zapáli, fakľa: zapáliť p., svietiť p-ou; blčiaca p.; pren. bás. niesť p. pokroku bojovať za pokrok; (Werner) bol plápolajúci ako pochodeň (Vaj.) nadšený, zapálený. Súdruhovia, vám oddal súdruh Gottwald pochodeň (Len.) ideové vodcovstvo;
pochodňový príd.: p. sprievod sprievod ľudí nesúcich pochodne