pochabý príd.
1. expr. nerozumný, výstredný: p-é výčiny, p-é žriebä
2. expr. nápadne prejavujúci záujem o niekoho, niečo: p. za ženami
3. hovor. duševne chorý, bláznivý: správať sa ako p.
● p-é huby jedovaté;
pochabo prísl.;
pochabosť -i ž.
pochabosť -ti -tí ž.
nezmysel čo nemá zmysel • nerozum: odporovať by bol nezmysel, nerozum • nezmyselnosť • absurdnosť: nezmyselnosť, absurdnosť nápadu je očividná • kniž.: absurdum • absurdita: čo povedal, to je absurdum • hlúposť • sprostosť • pochabosť: hnevajú sa pre hlúposti, sprostosti • hovor. pejor. gebuzina: tie gebuziny sa nedajú čítať • kniž. nonsens
p. aj sprostosť 2
pochabosť 1. p. samopaš 2. p. pomätenosť
pomätenosť stav duševnej nerovnováhy • pomätenie: pomätenosť, pomätenie mysle • choromyseľnosť • nenormálnosť • abnormálnosť • nepríčetnosť • bláznovstvo • bláznivosť • šialenosť • šialenstvo • pochabosť • hovor. expr.: rapeľ • šibnutosť: chytajú ho raple
samopaš vlastnosť obyč. mladého človeka s nedostatkom výchovy, zodpovednosti, rozumu; čin takéhoto rázu • samopašnosť • samopašníctvo • neviazanosť • roztopašnosť • roztopaš • bujnosť: rozbiť oblok zo samopaše, samopašnosti, roztopašnosti • nezbednosť • nezbedníctvo • bláznivosť • bláznovstvo • pochabosť: bláznivosť, pochabosť jedináčika • uličníctvo • rozpustenosť • nezdarnosť • expr. roztatárenosť • pejor.: lotrovstvo • zbojníctvo • zbojstvo • laganstvo • galganstvo • lapajstvo • zurvalstvo • zastar.: prostopaš • prostopašníctvo (samopaš ako čin) • neprístojnosť • nezdoba • nezbeda • výčin • pestvo • expr.: čertovina • neplecha • nedobizeň • lotrovina • nešplecha • kúsok • šašovina • šaškovina • šašovstvo • šanta • šantovačka • parády • hovor. expr.: šarapata • garazda • rodeo • kniž. alotria • subšt. švanda • subšt. a vulg. sranda
sprostosť 1. nedostatok rozumu, slabé rozumové schopnosti (op. múdrosť) • sprostota • hlúposť: ľudská sprostosť, hlúposť • tuposť: mozgová tuposť • obmedzenosť • zadubenosť: duševná obmedzenosť, zadubenosť • expr. zadebnenosť • slabomyseľnosť • debilita • debilnosť • kreténstvo • infantilnosť • oslab.: nerozum • nerozumnosť • kniž. stupídnosť • zried. hlúpota (Hviezdoslav) • hlupstvo (F. Hečko) • subšt. blbosť
2. expr. nerozumný čin, nerozumná reč • nerozum • nerozumnosť • hlúposť • sprostota: stvárať sprostosti, nerozumnosti, hlúposti; tárať sprostosti, sprostoty • nerozvážnosť: dopustiť sa nerozvážnosti • pochabosť • bláznovstvo: bol známy svojimi bláznovstvami • expr.: debilita • debilnosť • hovor. expr.: somárčina • somárstvo • somarina • volovina • konina • kravina • capina • pejor. hovädzina • subšt.: vylomenina • hovadina • blbosť • blbina • debilina
p. aj táranina
3. p. daromnica 1
1. hovor. (o človeku) duševne chorý, choromyseľný, bláznivý: behať, kričať ako p.;
2. expr. samopašný, výstredný, bláznivý: viesť p. život; p-á láska; p-é reči, myšlienky, p-á mládež, p-é dievča. p. šašo;
3. (za kým) nápadne prejavujúci záujem o druhé pohlavie: Pochabá za chlapmi bola vždy. (Urbk.)
4. nár. pochabé huby jedovaté;
pochabo prísl. k 2: správať sa, smiať sa p., skákať p.;
pochabosť, -ti ž.
pochabosť ž. strsl expr. nerozumnosť, výstrednosť: S takimato bakusami, pochabosťami sa žďi zaoberala tá mladá čeľať (Lešť MK); To bula pochaboz ot ňeho (Čierna Lehota ROŽ) F. mladosť - pochabosť (Mošovce MAR), mlados - pochabos (Rochovce ROŽ) - vlastnosť toho, čo je mladé