Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

pobrať -berie -berú -tý/-ný dok.

1. (postupne) vziať všetko al. väčšie množstvo, zobrať: p. na voz všetko seno

2. postupne všetko al. väčšie množstvo násilne, nezákonne odňať: vlamač im p-l veľa cenností

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pobrať ‑berie ‑berú ‑bral ‑bratý/‑braný dok.
pobrať sa ‑berie ‑berú ‑bral dok.

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

pobrať -berie -berú pober! -bral -berúc -braný/-bratý -branie/-bratie dok.

pobrať sa -berie sa -berú sa pober sa! -bral sa -berúc sa -braný/-bratý -branie sa/-bratie sa dok.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

brať sa berie sa berú sa ber sa! bral sa berúc sa berúci sa branie/bratie sa nedok. 1. (kam; ø) ▶ odchádzať, ísť preč, na iné miesto; syn. poberať sa: b. sa domov; berie sa sám do hory; brali sa na cestu, na výlet; Jano kývne na rodičov a berie sa k dverám. [R. Sloboda]; Chlapec zrozpačitel, zmätene pozrel do chodby, ale nebral sa preč. [L. Ballek]; Alena sa brala so mnou, ale zadržala som ju. [G. Rothmayerová]
2. (do čoho; na čo; s neurčitkom) ▶ začínať nejakú činnosť; syn. dávať sa, chystať sa: b. sa s chuťou do roboty; b. sa písať, upratovať; b. sa spať
3. ▶ uzatvárať sobáš; syn. sobášiť sa: budú sa b.; brali sa v kostole, na radnici; To predsa nie je možné, že ste sa brali z lásky. [G. Rothmayerová]
4. ▶ (obyč. v otázke vyjadrujúcej počudovanie, prekvapenie al. nesúhlas) nečakane sa objavovať, vyskytovať sa niekde: kde sa v tebe berie toľko odvahy?; kde sa v ňom berie toľko bezočivosti?; kde sa tu berie toľko prachu?; kde sa tu berieš? prekvapenie nad prítomnosťou niekoho niekde; Kde sa vo mne berú tieto čudné vidiny? [A. Bednár]; Všetci sa čudovali, kde sa tu zrazu berie taký schopný človek. [M. Zelinka]
◘ fraz. expr. ber(te) sa preč/kade ľahšie! odíď, odíďte ◘ parem. neber sa do toho, keď nie si z toho nerob, ak sa do toho nerozumieš
▷ opak. brávať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1, 3, 4 ↗ zobrať sa, k 1, 2 ↗ pobrať sa, k 3, 4 i ↗ vziať sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sa • pribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do roboty • chytiť sa • prichytiť sa • chopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevo • prikročiť • pristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniu • odhodlať sa • podobrať sa • podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškami • kniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazí • hovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krik • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tanca • expr. lapiť sa: načim nám lapiť sa roboty • zastaráv. oddať sa • kniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniu • expr. zahryznúť sa • hovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítania • fraz. vyhrnúť si rukávy • kraj. prisošiť sa (Felix) • popúšťať sa • popriberať sa • pozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sa • zobrať sa • vybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotela • pustiť sa: sprievod sa pustil ulicami • podať sa: podať sa ďalej • vykročiť • vydať sa • ísť • zamieriť: vykročili, zamierili správnym smerom • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestu • expr.: vychytiť sa • schytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa

chopiť sa 1. vziať do ruky a podržať; využiť vo svoj prospech • chytiť sa • trocha expr. lapiť sa: chopila sa, chytila sa jeho rúk; lapil sa dreva obidvoma rukami; chopili sa, chytili sa príležitosti • zmocniť sa: zmocnili sa zbraní; chopili sa, zmocnili sa moci

2. začať nejakú činnosť • chytiť sa • pustiť sa • dať sa • začať: chopil sa roboty, chytil sa, pustil sa, dal sa do roboty; pustil sa, začal čítať • ujať sa (moci, vlády, funkcie a pod.): ujali sa, chopili sa vedenia • pribrať sa • podobrať sa • pobrať sa • prichytiť sa • podujať sa: pribral sa, podobral sa robiť poriadok; podobral sa, podujal sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (donútiť sa začať niečo robiť): priprel sa do roboty • prikročiť • pristúpiť (obyč. v úradnom styku): konečne prikročili k veci • kniž. jať sa: jal sa hlásať, že… • hovor. expr. skočiť (osvojiť si): skočili na náš návrh

odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sa • pobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostola • zobrať sa • vziať sa (preč): urazený sa zobral preč • zried. ubrať sa • hovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranou • nár.: tajsť • taísť: zabavili sa a tašli domov • vzdialiť sa • hovor.: odskočiť (si) • odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviska • odpojiť sa • odlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojili • odstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od obloka • odpochodovať • hovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnosti • odtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dediny • hovor. expr. odvandrovať • expr.: vypratať sa • odpratať sa • odkapať • odtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahlo • odsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábava • expr.: spakovať sa • pakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč! • hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnoci • fraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolo • trocha pejor.: odtrepať sa • odtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali? • ujsť • utiecť (tajne odísť): ujsť z domu • expr.: zdúchnuť • zdupkať • fraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sa • stratiť sa • zried. odtratiť sa • zmiznúť • hovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzky • expr.: odkradnúť sa • vykradnúť sa • ukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuť • vyšmyknúť sa • expr. uvrznúť • expr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izby • expr.: odplaziť sa • odliezť • odplúžiť sa • odplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sa • utiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samoty • hovor. expr.: odprášiť • odpáliť • odtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčať • odfrknúť • odfučať • odfrnknúť • odfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdil • odfárať • zastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusať • odcválať • odgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčať • odrapčať • odhrkotať • odhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčal • expr. odvliecť sa • hovor. expr.: odterigať sa • oddrgáňať sa • odredikať sa • odrepetiť sa • odteperiť sa • odťarbať sa • odplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domov • expr.: odknísať sa • odkolísať sa • vyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať sa • odkľuckať sa • odkrivkať • vykrivkať • odkyvkať sa • vykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkať • odcapkať • odťapkať • odťupkať • oddrobčiť • odbadkať • odhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať sa • odšúchať sa • odšmochtať sa • odšmotkať sa • odšmatlať sa • odčaptať sa • odtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackať • odskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzať • poodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

2. p. opustiť 1

odobrať sa 1. vzdialiť sa z istého miesta (obyč. za istým cieľom) • pobrať sa • ísť: odobrali sa, pobrali sa na miesto stretnutia; odobrali sa, išli navštíviť známych • vybrať sa • vydať sa • vychystať sa • vypraviť sa • vystrojiť sa (po istých prípravách): vybrali sa, vydali sa na cestu; vychystala sa k lekárovi

2. p. odlúčiť sa

odobrať 1. zbaviť vlastníctva, často úradne (op. dať, vrátiť) • vziať • zobrať: odobrať, vziať niekomu doklady; pren. odobrať, zobrať niekomu nádej • zbaviť • pozbaviť (odobrať niekomu niečo, obyč. proti jeho vôli): (po)zbaviť hodnosti, funkcie niekoho • pripraviť • priniesť • priviesť (spôsobiť stratu): pripraviť mladých o výhody; priniesť, priviesť niekoho o život • obrať • kniž. odňať: obrali ho o významné postavenia, odňali mu funkcie • kniž. vyrvať (násilím, prudko): vyrval mužovi z ruky zbraň • skonfiškovať • zhabať (úradne odobrať): skonfiškovať, zhabať odsúdenému majetok • pobrať • poodoberať • kniž. poodnímať (postupne, viac vecí)

2. zmenšiť pôvodné množstvo, rozmery, zmenšiť pôvodný význam a pod. • ubrať: odobrať z vreca (trocha) ovsa; ubrať zo šírky sukne; odobrali, ubrali mu na význame, veľkosti • zúžiť • zabrať (urobiť užším): zúžiť, zabrať v páse • expr. utrhnúť: utrhla z peňazí odložených na dovolenku • zobrať • vziať (z povrchu): zobrať, vziať smotanu z mlieka • odčerpať (po čiastkach odobrať): odčerpať časť peňazí • poodoberať • pouberať • pobrať • pozberať • poodčerpávať (postupne, viac vecí)

3. p. odviesť 2

odstrániť 1. vziať niečo odniekiaľ s cieľom uvoľniť, vyčistiť niečo a pod. • dať preč • dať nabok: odstrániť zátarasu spred brány; chybné výrobky odstrániť, dať preč, dať nabok • odpratať • spratať (zároveň dať na svoje miesto): odpratať topánky do skrine; odpratať smeti z dvora • poodstraňovať • poodpratávať • pospratávať • pobrať (postupne, viac vecí)

2. zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať • zlikvidovať: odstrániť, zlikvidovať všetky prekážky, ťažkosti • odpomôcť (niečomu): odpomôcť biede, chorobám • zrušiť: zrušiť cirkevné školy • kniž. eliminovať: zdroj nákazy už eliminovali • subšt. skasírovať: výhody v podniku skasírovali • publ. odbúrať: prebujnenú administratívu treba odbúrať • hovor. expr. odparentovať: odparentovanie demokracie • zahladiť (niečo, čo má ostať utajené): zahladiť stopy zločinu • vyhnať: vyhnanie plodu z tela, bolesti z hlavy • vyňať: vyňať chorú obličku • vykoreniť (odstrániť s koreňom, pren. celkom odstrániť): vykorenenie buriny; pren. zlo treba vykoreniť

3. proti vôli zbaviť niekoho niečoho výhodného (obyč. funkcie, postavenia a pod.) • zbaviť sa: odstránili ho z vedenia; vo vedení sa ho zbavili • zosadiť: zosadili ho z úradu • hovor. odstaviť: je už odstavený od rozhodovania • hovor. expr. vyšachovať: vyšachovali ho z funkcie • vyradiť • vylúčiť (zbaviť účasti na niečom): za trest ho z kolektívu vyradili, vylúčili • subšt. odkrágľovať: odkrágľovať politického protivníka

odviezť vezením (dopravným prostriedkom) odpraviť, dopraviť na iné miesto • previezť • zaviezť: odviezť, previezť, zaviezť chorého do nemocnice • vyviezť (odviezť von al. hore): vyviezť odpadky • odtransportovať: vojakov odtransportovali na juh • odexpedovať (veci): nábytok odexpedovali do predajní • subšt. odlifrovať: všetok materiál kamsi odlifrovali • odsunúť: ranených odsunuli z boja • transferovať (obyvateľstvo z jednej krajiny do druhej) • odšantročiť (na neznáme miesto): nik nevie, kde zajatcov odšantročili • expr.: odredikať • odterigať (pomaly al. nepohodlne) • odvoziť (opakovane) • pobrať • poodvážať • zviezť (postupne): obilie treba odvoziť, poodvážať, zviezť do sýpok; chlapov pobrali, poodvážali do táborov

pobrať 1. p. vziať 1, odstrániť 1 2. p. odobrať 1, 2, odviezť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

brať1, berie, berú nedok.

1. (čo, koho) chytať do rúk, naberať pomocou rúk al. nejakého nástroja: b. niečo do rúk, b. klobúk do ruky, b. dieťa na ruky, b. kabát na seba; b. si jedlo z taniera vidličkou; berte si! ponúkanie pri jedle; b. dievča do tanca tancovať s ním

● b. každé slovo na vážku všetkému (v reči) prikladať dôležitosť; b. si niečo k srdcu uvedomovať si závažnosť, dôležitosť niečoho; brať (nebrať) niečo, niekoho na vedomie všímať si (nevšímať si); hovor. b. si niečo do hlavy trápiť sa nad niečím; b. si príklad z niekoho robiť, konať podľa príkladu niekoho; b. ohľad na niekoho, na niečo mať ohľad; b. do úvahy niečo prihliadať na niečo; b. niekoho na zodpovednosť robiť ho zodpovedným; b. rozum do hrsti začínať rozvážne myslieť, uvažovať; b. nohy na plecia začínať utekať; hovor. čert ho berie zlostí sa; kričí, akoby ho na nože bral veľmi; b. niekomu mieru (u krajčíra, obuvníka) merať rozmery šiat al. topánok; b. si dievča, dievku, b. si niekoho za ženu, za muža ženiť sa s niekým, vydávať sa za niekoho;

2. (komu čo, zried. i koho) odoberať, odnímať, odcudzovať, kradnúť: b. niekomu krv, b. včelám med, b. matke dieťa; b. chlapov na vojnu; b. niekomu jazyk, vieru, presvedčenie; Jedinú kravičku mi berú. (Fr. Kráľ) Kde nič nie je, tam ani smrť neberie. (prísl.)

3. (čo i bezpredm.) dostávať, prijímať: b. vysoký, nízky plat; Blázon dáva, múdry berie. (prísl.) Keď dávajú, ber, keď bijú, utekaj. (prísl.)

● berie na seba (o zvierati) tučnie, priberá; hovor. Skade to berieš? Odkiaľ to vieš?

4. hovor. zaberať, chytať: britva (dobre) berie holí; ryby berú chytajú vnadidlo;

5. (čo, koho) ponímať, chápať, rozumieť, vykladať si istým spôsobom: b. niečo doslova, doslovne, b. niečo, niekoho vážne, tragicky, na ľahko, b. niečo za základ, b. niečo v istom zmysle

● b. všetko na žart robiť si zo všetkého žarty;

6. hovor. (čo i bezpredm.) kupovať: b. (tovar) na knižku; Odkázal mi, že bude brať odo mňa syra. (Tim.)

7. hovor. (na koho) prejavovať záujem o niekoho, lásku k niekomu (druhého pohlavia): chlapci na ňu berú, dievčatá naňho berú;

opak. brávať, -a, -ajú;

dok. vziať, zobrať

|| brať sa

1. ísť, odchádzať, poberať sa: b. sa preč, b. sa von dvermi; Berieš sa domov! Ber sa domov! Choď domov! Berieš sa ho dolu z toho stromu! (Fr. Kráľ) Podvečer domáce zvieratá berú sa z poľa domov. (Šolt.)

2. (s neurč.) chystať sa, mať v úmysle, chcieť niečo urobiť: bral sa čítať, písať, bral sa drevo rúbať;

3. hovor. mať pôvod niekde, mať príčinu v niečom, vznikať niekde: Kdeže sa to berie, že ty ideš? (Tim.) ako si to vysvetliť? Kde sa toľko vody berie? odkiaľ prichádza? Kde sa tu berieš? vyslovenie údivu nad prítomnosťou niekoho.

4. uzatvárať sobáš, vstupovať do manželstva: budú sa brať;

dok. k 1, 3, 4 zobrať sa, k 1 i pobrať sa, k 3, 4 vziať sa, k 3 i nabrať sa

poberať sa, -á, -ajú nedok.

1. chystať sa odísť, zberať sa na odchod, na cestu niekam: p. sa preč, na ďalekú cestu, p. sa do poľa, do záhrady, do mesta; Oldomáš skončený, treba Krtovi poberať sa domov. (Kuk.) Človek, ktorý sa poberá na druhý svet (Heč.) ktorý zomiera. On sa poberá na večnosť (Zgur.) umiera, Marec — poberaj sa starec. (porek.)

2. (s neurč. i do čoho) chystať sa, chytať sa, lapať sa, brať sa, zberať sa dačo robiť: Ďuro poberá sa pomôcť ich vyhnať. (Tim.) Poberal som sa jej ešte raz zopakovať všetko. (Fig.) Už sa poberala ľahnúť si. (Zgur.) Čo sa tých predmetov naučil. Do tých sa však i poberal sám od seba. (Šolt.)

3. ísť, uberať sa: Uzrel neďaleko cesty, ktorou sa poberal, krčmu. (Fel.);

dok. k 1, 2 pobrať sa

pobrať, -berie, -berú, pobratý dok.

1. (koho, čo) postupne vziať viac osôb, vecí al. všetkých (všetko), zobrať: I poberie ich, maličkých, za ruku a hajde von do snehu. (Hruš.); p. ľudí na autá; voda pobrala mosty; voda pole pobrala (Kal.); Staršie dievčatá pobrali motyky, tľky a šli s ňou do poľa. (Janč.)

● hovor.: p. nohy na plecia utiecť, poutekať; ani na tri vozy by ho nepobral je toho veľmi mnoho; čert aby to pobral! zakliatie v hneve;

2. (komu koho, čo) postupne násilím vziať a odniesť, poodvádzať, poodvážať, odviesť, odviezť preč s cieľom poškodiť dakoho; poodoberať, poodnímať, zobrať: synov, mužov, chlapov pobrali na vojnu; Chudobnejším pobrali mužov a chcú pobrať kone. (Fig.); mešťanom pobrať majetok (Vaj.); Trasiem sa na celom tele, ak nám ešte poberú mäso, alebo nás do pokuty zaženú. (Taj.)

pobrať sa, -berie, -berú dok.

1. vychystať sa odísť, niekam odísť: p. sa domov, p. sa svetom, preč; Niko pobral sa do pivnice. (Kuk.)

● hovor.: p. sa v nohy utiecť; p. sa spánombohom (Tat.) odísť; p. sa kade ľahšie odísť;

2. (s neurč. i na čo) chytiť sa, lapiť sa, dať sa, pustiť sa dačo robiť: Pobral sa jej pomáhať v robote. (Švant.) Reku, ja som sa pobral na takéto chodníčky za synom. (Tat.)

3. hovor. zosobášiť sa, vziať sa: Nie s veľkou láskou boli sa pobrali. (Taj.) Prišli štyria lyžiari, dvaja snúbenci a dve snúbenice. Teda už pekne popárení, len sa pobrať. (Bedn.);

nedok. k 1, 2 poberať sa

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006*.

pobrať dok.
1. csl (postupne) vziať všetko al. väčšie množstvo; vsať, pohltiť, vpiť: Šäk, spoďňíki z hrubieho zhrebnieho plátna, nu to šetko popilo, pobralo (Žaškov DK); Pober svoje šmachti a strať sa mi z očú! (Mošovce MAR); Pobraľi si aj šatke na hlavi (Kordíky BB); Hríbe bole šaďe, ďe zme sa obzreľi, pobraľi zme ich, kerej ako veďeu̯, do batoha, ľebo do rukávou (V. Lom MK); Pobrali batohi a išli domó (Revúčka REV); To zme si pobrali gíble (Chocholná TRČ); Mlacci zboží pobrali a panstvu ňeostalo ňišt (Súlovce TOP); A rano me pošľi a pobraľi od ňich (V. Kazimír TRB); Dzeci chodza bosi a uoňi poberu peňeźi, ta tu pridu z ženami, ta tu piju u karčme (Sobrance)
F. pobrať nohi na pľecia (Mošovce MAR) - utiecť; šickich chlopou pobraľi do chlatku (M. Zalužice MCH) - uväznili
2. csl postupne všetko al. väčšie množstvo odňať (obyč. násilne, nezákonne): Ňemuohľi zme ňidž ňähať f koľibe; šetko jeďeňa̋ nám dakedi pobraľi (Krivá DK); Šitko mu pobrali, šva si našporoval (Kameňany REV); Prasce pobraľi, čo bolo, čo našľi (Podmanín PB); Tí ráz došli do Modri a tam ich Česi zavreli a papíre im pobrali (Bernolákovo BRA); Co ľepše bulo, ta toto pobraľi medži sebe; i kački pobraľi, i kuri jim pobraľi (Brezina TRB)
3. i neos. odniesť, strhnúť, odplaviť (najmä o vode): F tom roku bola v Roháčoch strašná povoďeň; ftedi ľen dobre že už aj šetki vrchi ňepobralo (Zuberec TRS); A dakedi vera prišla i taka hviľa, že voda prišla veľika a tag nam šicke konope pobrala a odňesla (Kokšov-Bakša KOŠ)

pobrať sa dok.
1. csl začať kráčať al. cestovať niekam; vybrať sa, vydať sa niekam: A potom, keď už bolo rano, pobraľi sa na cestu (Zubrohlava NÁM); Pret chvíľou sa pobrau̯ domou (Bodorová MAR); Us som si u váz doz poseďeu̯, treba sa mi pobrať domou (Návojovce TOP); Chlapi sa pobrali do roboti (Bošáca TRČ); Kedz mi už bul starši, robotu uš taku dobru ňedaľi, ta mi śe pobral domu (Čemerné VRN)
F. pobrau̯ sa na večnosť (Bodorová MAR), pobrau̯ sa pod ľipu (Králiky BB), do roka sä aj van pobral za nó (Rákoš REV), veru, us sa aj naša mama pobrali, us sa tam (Lapáš NIT) - umrel, umreli
2. csl začať, pribrať sa niečo robiť, pustiť sa do niečoho: Zajac sa pobrau̯ uťekať (Háj MAR); Jano mal moc naborgované a veru jeho murovaňica šla het a mosel sa pobrac do hoferstva (Brvnište PB); A ja zo svojima čibejsami me śe pobraľi na mezgerovaňe hrozna do viňici (Sečovce TRB)
3. strsl, vsl, zried. pov uzavrieť manželstvo, vziať sa: Ój, tí sa už više pou̯roka pobratí, už i maluo čakajú (Dol. Lehota DK); A ke_dzme sa pobraľi, potom choďiu̯ po salaši (Ludrová RUŽ); Tag vám iďem porosprávať, ako to bulo, koť sa mladí pobraľi (Klenovec RS); Aj tí boli brád a sestra jag aj tí, a pobrali sa medzi sebu, aj svadbu mali narás (Brestovany TRN); Te dvojo śe chcu pobrac (Studenec LVO); Kec śe chceľi dvojo pobrac, mladi muśel is na ohľedi pitac mladu (Michalovce); Pobraľi śe, žiľi, trapiľi śe, no aľe žiľi zato vjedno (Vojnatina SOB)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008*.

pobrať dk
1. čo postupne vziať, zobrať niečo: weczy syrotczy pobral a zastawowal a vtratil (P. ĽUPČA 1543); (soľ) woda skrz neopatrnost pana Fabianowicza pobrala (TRENČÍN 1562); z geho rozkazu ti klati pobrali (P. BYSTRICA 1748)
F. gestli mnya cert wezme, wsseczko za mnyou cert poberyie (KRUPINA 1722) všetko sa zničí
2. koho, čo zajať, pozajímať niekoho, niečo: ten dobytek byl pobrany a zagaty (VRÚTKY 1572 E); Hradnania bili pobrali Mraczka z Iabblonoweho, kdy trnie rubal (VRCHTEPLÁ 1583); nedal nam do teg sygoty aneb luhow chodyt prawycze, že nas Teplane tam poberu (T. TEPLÁ 1634); muog ge to tal, nerubagte tam, poberiem wás (ZÁBORIE 1732)
3. komu čo násilím vziať, zobrať: barwyruow syn Makowcowy wynu dawa, žeby gemu kone pobral (TRENČÍN 1483 SČL); zeznal, ze by Stefanowy Dluhossowy w Zylinie penize byl niekdy pobral (ŽK 1501); nassy hagniczy gim ty motiky a ryle pobraly (TRENČÍN 1694)

pobrať sa dk
1. kam zobrať sa, odísť: gestližby pred wikonanim pohrebu domuw se pobral, tuž pokutu bude powinen (CA 1579); pobrali sa dwaga mladj chlapy z Boce na Garabu prezwedet, kde su gegjch domacy (BOCA 18. st); (Samson) sa pobral z domu otce sweho (SJ 18. st)
2. s kým zosobášiť sa: gestliby byla slussna wecz se gim pobrat, magu gich spolu sobassit (CA 1675); ona bola na pričinye, že sa ze swogim mužom pobrali (KRUPINA 1722); namisto manzelskeg sladkeg laski (je) ged smrti, sotwi sa nekteri poberu, us ge nge Buch, sle diabel mezi nimi (MS 1758)

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825.
pobrať_1 pobrať pobrať_2 pobrať

Zvukové nahrávky niektorých slov

pobrať: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu

a pobral sa najprv ≈ et se rendit d'abord
a pobral som sa ≈ et je me rendis
ihneď pobral do podpalubia ≈ rendit immédiatement dans la cale
kontoáru a pobral sa ≈ comptoir et se rendit
poberme sa na východ ≈ descendons vers l'est
pobral do veľkého salónu ≈ rendis au grand salon
pobrali sa na provu ≈ se dirigèrent sur l'avant
pobral sa do hotela ≈ se rendit à l'hôtel
...

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a poberie im všetky ≈ a pobere jim všechny
jeden pobral krásu a ≈ jeden pobral krásu a
panstvo si pobralo, čo ≈ panstvo si pobralo, co
Poberie vám všetko, čo ≈ Sebéře vám všechno, co
Pobrali všetko, čo im ≈ Pobrali všechno, co jim
pobral krásu a duchaplnosť ≈ pobral krásu a duchaplnost
pobralo, čo sa dalo ≈ pobralo, co se dalo
si pobralo, čo sa ≈ si pobralo, co se
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a knihu a pobrala ≈ and book and boarded
Bob prikývol a pobral ≈ Bob nodded and skirted
Carl sa pobral do ≈ Carl wandered out into
Culum a Tess pobrali ≈ Culum and Tess went
James Dean a pobral ≈ James Dean, and went
nôž a pobral do ≈ knife and went into
postele a pobral do ≈ bed, and went into
sa pobrala svojou cestou ≈ hurríed on my way
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu