pobozkať (koho, čo komu), pobozkať sa (s kým) dok. dať bozk, bozkať: p. dieťa na čelo, p. matke ruku; p-li sa; p. sa s otcom
bozkať dotknúť sa perami niekoho, niečoho pri prejave lásky, nežnosti, úcty a pod. • pobozkať • dať bozk • expr. dať božtek: bozkal, pobozkal žene ruku; dať niekomu bozk, božtek na ústa, na čelo, na líce • hovor. dať pusu: na rozlúčku si dali pusu • poet. pocelovať • det. bokať • kniž. poľúbiť (Tajovský, Škultéty) • vulg. bozať (iba vo výrazoch typu môžeš ma bozať…) • expr., obyč. pejor.: pocuckať • pocmúľať: ešte sa na rozlúčku pocmúľali • zbozkávať • vybozkávať • zastar. zľúbať (pokryť bozkami): od radosti ju celú zbozkával, vybozkával • expr.: vyoblizovať • pooblizovať (pokryť bozkami)
pobozkať p. bozkať
pobozkať, -á, -ajú dok. (koho, komu čo) bozkať: p. dakomu ruku, p. dieťa, p. dakoho na čelo, na líce, na pery, na ústa