pobožnostkár -a m. pejor. prepiato, pokrytecky nábožný človek, svätuškár;
pobožnostkársky príd. i prísl.;
pobožnostkárstvo -a s.
pobožnostkárstvo -va s.
pobožnosť dodržiavanie náboženských zásad • zbožnosť • nábožnosť (prejavovanie viery v Boha): bol známy svojou pobožnosťou, zbožnosťou, nábožnosťou • pejor.: pobožnostkárstvo • svätuškárstvo (neúprimná, pokrytecká pobožnosť) • bigotnosť (prepiata pobožnosť) • kniž.: religiozita • religióznosť
pobožnostkárstvo p. pobožnosť
pobožnostkár i pobožnôstkár, -a m. expr. nábožne sa tváriaci, falošne, navonok nábožný človek, pokrytec, svätuškár;
pobožnostkársky i pobožnôstkársky príd. i prísl. svätuškársky;
pobožnostkárstvo i pobožnôstkárstvo, -a str. svätuškárstvo