pobožný príd. kto (obyč. aj navonok) prejavuje svoje náb. cítenie, zbožný, nábožný;
pobožne prísl.;
pobožnosť -i ž.
1. iba jedn. k pobožný
2. náb. úkon, obrad: ranná, večerná p., p. krížovej cesty
pobožnosť dodržiavanie náboženských zásad • zbožnosť • nábožnosť (prejavovanie viery v Boha): bol známy svojou pobožnosťou, zbožnosťou, nábožnosťou • pejor.: pobožnostkárstvo • svätuškárstvo (neúprimná, pokrytecká pobožnosť) • bigotnosť (prepiata pobožnosť) • kniž.: religiozita • religióznosť
pobožnosť1, -ti ž. bohoslužobné úkony, obrady: ranná, večerná p., vykonať, odbaviť p.
pobožný príd. oddaný viere, náboženstvu, nábožný: p. človek, p-á starenka;
pobožne prísl.: p. sa modliť, spievať; Stará vzdychla pobožne. (Kuk.);
pobožnosť2, -ti ž. nábožnosť
(jedna) pobožnosť; (bez) pobožnosti; (k) pobožnosti; (vidím) pobožnosť; (hej) pobožnosť!; (o) pobožnosti; (s) pobožnosťou;
(tri) pobožnosti; (bez) pobožností; (k) pobožnostiam; (vidím) pobožnosti; (hej) pobožnosti!; (o) pobožnostiach; (s) pobožnosťami;