pobehaj -a m. pejor. ľahkovážny, neseriózny, nestály človek, vetroplach: on je iba taký p.;
pobehajka -y -jok ž.;
pobehajský príd.
dobrodruh kto rád al. ľahkomyseľne vyhľadáva vzrušujúce situácie, nebezpečenstvá • zastar. avanturista: politický dobrodruh, avanturista • expr. vetroplach • pejor.: pobehaj • vagabund: je iba taký pobehaj, vagabund • podvodník • subšt. hochštapler
ľahkomyseľník nezodpovedný, povrchný, ľahkomyseľný človek • expr. ľahtikár: ľahkomyseľníka, ľahtikára si neber za muža • expr. vetroplach • pejor.: pobehaj • ľahčina: je to vetroplach, ľahčina, nedá sa naňho spoľahnúť
pobehaj 1. p. pochábeľ 2. p. dobrodruh
pochábeľ expr. pochabý človek • expr. vetroplach: mladý pochábeľ, vetroplach • zried. pochabec • expr.: pojašenec • zjašenec • otreštenec • ojašenec • jašo • šaľo • šajo • oplašenec • pajác: vystrája ako pojašenec, pochabec • expr.: frčkár • lapikurkár • apríl (nestály človek) • hovor. expr.: blázon • šibnutý • pejor. pobehaj: on je iba taký pobehaj • hovor. pejor. šiši • kniž. fanfarón • iron. fiťfiriť (bezvýznamný človek s komickými vlastnosťami) • expr. hastroš (človek pochabý v oblečení)
pobehaj, -a m. pejor. neseriózny, ľahkovážny, nestály človek; vetroplach, dobrodruh, tulák: Stojí on o pobehajov, neskončených trhanov! (Kuk.) V dome ich je vždy plno kadejakých pobehajov, lumpov. (Tim.); akýsi pobehaj (Fig.);
pobehajka, -y, -jok ž.
1. neseriózna, ľahkovážna, nestála žena: Ty čertovo motovidlo, pobehajka. (Vaj.)
2. zried. pobehlica: A predsa je len pobehajka, svetom vymrskaná lafna. (Vaj.) Nechali ste zákonitú ženu pre pobehajku. (Jes.);
pobehajský príd.: p-á krv (Gráf)
(jeden) pobehaj; (bez) pobehaja; (k) pobehajovi; (vidím) pobehaja; (hej) pobehaj!; (o) pobehajovi; (s) pobehajom;
(dvaja) pobehaji; (bez) pobehajov; (k) pobehajom; (vidím) pobehajov; (hej) pobehaji!; (o) pobehajoch; (s) pobehajmi;