požiadať, -a, -ajú dok.
1. (koho o čo, zried. i čo od koho) vysloviť žiadosť, požiadavku, prianie, poprosiť o niečo: p. niekoho o pomoc, o službu; p. o súhlas, o dovolenie; p. o prepustenie, uvoľnenie zo služieb, o preloženie; p. o rozvod; p. (dievča, ženu) o ruku navrhnúť jej manželstvo; Požiadam Pogáňa, či by mi nemohol vyhľadať fotografiu Milana Kališa. (Bedn.) Šiel k richtárovi a tam požiadal, aby sa v obci vybubnovalo, že sa otvorí v škole kurz. (Fr. Kráľ) Či by ste sa nenahnevali, keby som od vás požiadal lekárske svedectvo. (Stod.)
2. zastar. (koho, čo) prejaviť žiadostivosť, zatúžiť po niekom al. po niečom: Nikdy ani myšlienkou som si druhého nepožiadala, mňa svedomie nepáli. (Taj.)
žiadať, -a, -ajú nedok.
1. (čo, o čo, koho o čo, čo od koho, na kom) vyslovovať, predkladať (ústne al. písomne, úradne al. súkromne) nejakú žiadosť; dožadovať sa, domáhať sa niečoho; požadovať, chcieť niečo od niekoho: ž. náhradu za škodu, ž. záruku, vysvetlenie, ž. o prijatie do zamestnania, ž. o zvýšenie platu, o odpustenie trestu; ž. niekoho o ruku; dôrazne, snažne, úctivo niečo (o niečo) ž.; Len mi to sprav, o čo ťa žiadam. (Ráz.) Bola to zriedkavá žena, ktorá nehovorila ani vtedy, keď to od nej žiadali. (Ondr.) Odmeral, nastrihol a potom oddrapil žiadaný kus látky. (Čaj.) Možno žiadať od človeka, aby všetko vytrpel? (Gráf) Žiadať od nás niečo podobného je také bláznovstvo, ako žiadať, aby na breste rástli hrušky. (Fel.) Vieš, čo sa na mne žiada? (Kuk.)
2. (čo) vyžadovať (si) v zmysle primeranosti, nutnosti: Zlosť oklamaného boha jej ľudu lomcuje jej každým údom a žiada pomstu. (Vám.) (Žaloba) žiada trest pre tých, čo v plameň vrhli národy. (Len.)
3. zried. (čo komu) žičiť, želať: Žiadal som mu (Faustovi) zdaru pri hrdinskom čine. (Záb.) Žiadal mu (dieťaťu) smrť. (Tim.)
4. (najmä v zápornej podobe) hovor. (čo, čoho) mať nedostatok niečoho, trpieť núdzu v niečom: Záhonovci groša nežiadali a práve preto žili si slobodne, hojne. (Taj.);
opak. žiadavať, -a, -ajú;
dok. k 1 požiadať i zažiadať
|| žiadať si
1. (čo) vyslovovať, predkladať nejakú žiadosť, dožadovať sa niečoho, požadovať niečo: ž. si zvýšenie platu; Čajka si žiada slovo. (Laz.)
2. (čo, koho) chcieť, priať si, želať si: Takého si nikto do domu nežiada. (Jégé) Grečo sa veľmi ponáhľa, lebo starý Pacík si ho žiada vidieť. (Laz.)
3. (čo) vyžadovať si v zmysle primeranosti, nutnosti: problém si vyžiada riešenie; táto otázka si žiada pokojný, logický, nenásilný postup; Nohy si žiadali odpočinok po dlhom státí vo voze. (Fig.);
opak. žiadavať si, -a, -ajú;
dok. k 1 zažiadať si i požiadať si
|| žiadať sa
1. neos. (komu s neruč, čoho, zried. i koho i so spoj aby) pociťovať potrebu niečoho, chcieť niečo, túžiť po niečom: Dievčatku sa v takých chvíľach nijako nežiadalo byť vonku. (Janč.) Mne sa ani nežiadalo Magdušinej zábavy a pálenky. (Švant.) Tým viac sa jej potom vždy večer žiadalo Štefana. (Gab.) Mne sa tak žiadalo, aby zatíchla (streľba) aspoň na chvíľočku. (Jes.)
2. chcieť sa niekam dostať, domáhať sa niekam: Komu sa hlava krúti, ten nech sa ta ani nežiada. (Záb.) Zaležané údy žiadajú sa na čerstvé povetrie. (Záb.);
opak. žiadavať sa, -a, -ajú;
dok. k 1 zažiadať sa