požiť -je -jú dok. kniž. zjesť al. vypiť: p. alkohol, p. jed;
nedok. požívať -a
1. k požiť
2. mať a užívať: p. slobodu, p. práva a výhody; práv. p. dôchodok
3. tešiť sa niečomu: p. úctu, dôveru
požiť sa p. uživiť sa
požiť 1. p. zjesť 2. p. vypiť 1
uživiť sa mať schopnosť zaobstarávať si životné potreby, obživu • kniž. obživiť sa: z platu sa ledva uživili, obživili • vyživiť sa: vedeli sa vyživiť statočnou prácou • prechovať sa • vyžiť (byť schopný žiť z istého materiálneho základu): prechová sa vlastnou prácou; vyžili z vlastnej úrody • vyjsť • vydržať • vystačiť (prejaviť hospodárnosť s niečím nevyhnutným na živobytie): vyjdeme, vydržíme, vystačíme aj s málom; vydržíme s tým, čo dostaneme • preživiť sa (uživiť sa s minimálnymi prostriedkami): ako tak sa v zime preživil • zastar. požiť sa: Od skúpeho sa nik nepožije. (príslovie)
vypiť 1. pitím dostať do seba • vliať do seba • kniž. požiť (tekutinu): vypiť, vliať do seba za šálku kávy; vypiť, požiť alkohol, väčšie množstvo tekutín • užiť (liek): kvapky sa majú užiť nalačno • popiť (postupne al. veľa, všetko; expr. i málo): do rána popili, čo sa prichystalo; posedeli s kamarátmi, (niečo) popili • expr.: prevrátiť (do seba) • vsúkať (do seba) • vysúkať • vyzunknúť • vydurknúť • vylúpnuť • vyhŕknuť • vydúchnuť • vyhltnúť • vychlipnúť • vyglgnúť • vylognúť (vypiť na dúšok, naraz): prevráti do seba, vysúka, vyzunkne deci koňaku ako nič; vylúpne, vyhŕkne, vydúchne, vylogne za pohár vína, ani okom nemihne • expr. vytrúsiť: vytrúsil pohár do dna • vysŕkať • vysrkať • vysrknúť • vysŕknuť (nahlas, sŕkavo): slamkou vysŕkal limonádu do dna • expr.: vystrebať • vyslopať • vychľastať • vylogať • vyglgať • vylôchať • vylúchať • vydúchať • vychleptať • vychloptať • vychľaptať • vychlípať • vygrúliť (nahlas, hltavo; o zvieratách, pejor. o ľuďoch) • expr.: vycmúľať • vycicať • vycucať • vyťahať • vytiahnuť • vydrúľať (obyč. z fľaše) • det.: vybumbať • vydudať • expr.: vycickať • vychlipkať (pomaly vypiť) • vychutnať (s pôžitkom vypiť): vychutnal pohár červeného vína • dopiť (vypiť všetko až do dna): dopiť víno • povypíjať (postupne) • expr.: postrebať • poslopať • pochľastať • pochleptať • pochlípať (hlučne, hltavo, veľa, obyč. postupne vypiť)
2. p. vpiť
zjesť požuť a prehltnúť potravu; ústami prijať do žalúdka: na obed zjedol málo • požiť (zjesť al. vypiť): tabletku treba požiť pred jedlom • skonzumovať • stroviť (zjesť al. vypiť, obyč. o viacerých ľuďoch al. o množstve potravy): na hostine sa skonzumovali, strovili, zjedli všetky chlebíčky • expr. zjemn.: spapať • spapkať • zhamkať: spapkajte koláče, kým sú čerstvé • zožrať (o zvieratách, hrub. i o ľuďoch): pes zožral klobásu; niekto mi zožral celú desiatu • vyžrať (všetko zožrať) • užiť (obyč. liek): liek treba užiť pred spaním; susedka odkázala, aby sme zabíjačku užili v dobrom • vyjesť (všetko zjesť): vyjesť kašu z taniera • expr.: spratať • upratať • zmastiť • zlupnúť • zlupkať • zlopnúť • spakovať • spásť • sprášiť • zmiesť • zmietnuť (s chuťou zjesť, obyč. veľa al. všetko): spratať, zmastiť, sprášiť za misu halušiek • hovor. expr., obyč. pejor.: sfakliť • sťapnúť • skotiť • zošrotovať • zmydliť (rýchlo al. všetko zjesť) • vsúkať (do seba): vsúkal do seba dva krajce • hovor. expr. sfutrovať • expr.: zhltnúť • zhltať • spahltiť • schamtať • schlamtať (hltavo, hlučne zjesť) • expr.: vysrkať • vychlípať • vysŕkať (chlípaním i sŕkaním zjesť): vychlípať polievku • expr.: zlízať • vylízať • zliznúť (zjesť obyč. lízaním): zlízal všetku šľahačku • subšt.: spucovať • zbodnúť: spucoval všetko, nič nenechal • expr.: schrúmať • schrumkať • schrumnúť • schrupnúť • schrúpať (obyč. niečo krehké, tvrdé): schrúmať, schrupnúť pečivo, jablko • vziať si niečo do úst (trocha niečoho zjesť) • pojesť • expr.: popratať • pohltať • vyhltať • pochrúmať • pochrúpať • pochrumkať • zjemn.: popapať • popapkať • hrub. požrať (postupne všetko al. väčšie množstvo) • zmôcť (s námahou zjesť): ledva zmohla kus torty • expr. zobnúť (troška zjesť): večer iba zobla pár orieškov • vychutnať (s chuťou zjesť)
p. aj zajesť si
požiť sa, -žije, -žijú dok. zastar. získať obživu, obživiť sa: Od skúpeho sa nik nepožije. (prísl.) Obecné voľby, aká príležitosť užiť všakovej dobroty! Kraviari prídu k službe ako slepá kura k zrnu: nik sa nepožije na nich. (Kuk.);
nedok. požívať sa, -a, -ajú (Taj.)
požiť1, -žije, -žijú dok. trochu, istý čas žiť: Narodilo sa im, za čas požilo a umrelo pätoro detí. (Taj.) Požiješ ty (sokol) trošičku ešte vo vzduchu. (Jes.)
|| požiť si expr. istý čas (obyč. dlhší) žiť: Škoda ho, mohol si ešte požiť. (Král.) Každý musí raz umrieť a oni si požili veru dosť. (Top.) Chlapec je mladý, nech si požije. (Žáry)
požiť2, -žije, -žijú dok. kniž. (čo, čoho)
1. (obyč. o potrave) vypiť, zjesť: p. čarovný nápoj (Hor.); Kúp si z tejto tinktúry a postaraj sa, aby ju dievča požilo. (Zúb.) Ich jediva by okrem nich nikto nebol požil. (Jégé); červený od požitého páleného (Tim.);
2. zastar. užiť, zažiť, zakúsiť: p. životné sladkosti (Vaj.); Požiť voľnosti, ktorú nám dáva príroda. (Vaj.);
nedok. požívať
požívať, -a, -ajú nedok.
1. (čo) (obyč. o potrave) jesť, piť: p. potravu, jedlo, p. alkohol; p. víno (Kuk.); Olovrant mali požívať v susednom lesíku. (Záb.); pren. Ku káve požívajú sonáty (Vaj.) pri pití kávy počúvajú sonáty.
2. (čo) mať z niečoho prospech, potešenie, užívať niečo: p. výhody, p. slobodu; p. ovocie práce (Vaj.); práv. p. právo, p. dôchodok; práv. zastar. p. majetok užívať, p. rentu, p. árendu; Požívali sme rozkoše fox-trotu (Hruš.) prežívali. Idú si len tak a požívajú úsmevy jesenného večera. (Ráz.)
3. (čo, zastar. i čoho) mať niečiu úctu, dôveru ap., tešiť sa u niekoho niečomu: p. (všeobecnú) úctu, dôveru, priazeň; p. cti (Vaj.);
dok. k 1, 2 požiť2