Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

požiť -je -jú dok. kniž. zjesť al. vypiť: p. alkohol, p. jed;

nedok. požívať -a

1. k požiť

2. mať a užívať: p. slobodu, p. práva a výhody; práv. p. dôchodok

3. tešiť sa niečomu: p. úctu, dôveru

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
požiť ‑je ‑jú dok.; požiť si

požiť sa p. uživiť sa


požiť 1. p. zjesť 2. p. vypiť 1


uživiť sa mať schopnosť zaobstarávať si životné potreby, obživu • kniž. obživiť sa: z platu sa ledva uživili, obživilivyživiť sa: vedeli sa vyživiť statočnou prácouprechovať savyžiť (byť schopný žiť z istého materiálneho základu): prechová sa vlastnou prácou; vyžili z vlastnej úrodyvyjsťvydržaťvystačiť (prejaviť hospodárnosť s niečím nevyhnutným na živobytie): vyjdeme, vydržíme, vystačíme aj s málom; vydržíme s tým, čo dostanemepreživiť sa (uživiť sa s minimálnymi prostriedkami): ako tak sa v zime preživilzastar. požiť sa: Od skúpeho sa nik nepožije. (príslovie)


vypiť 1. pitím dostať do seba • vliať do sebakniž. požiť (tekutinu): vypiť, vliať do seba za šálku kávy; vypiť, požiť alkohol, väčšie množstvo tekutínužiť (liek): kvapky sa majú užiť nalačnopopiť (postupne al. veľa, všetko; expr. i málo): do rána popili, čo sa prichystalo; posedeli s kamarátmi, (niečo) popiliexpr.: prevrátiť (do seba)vsúkať (do seba)vysúkaťvyzunknúťvydurknúťvylúpnuťvyhŕknuťvydúchnuťvyhltnúťvychlipnúťvyglgnúťvylognúť (vypiť na dúšok, naraz): prevráti do seba, vysúka, vyzunkne deci koňaku ako nič; vylúpne, vyhŕkne, vydúchne, vylogne za pohár vína, ani okom nemihneexpr. vytrúsiť: vytrúsil pohár do dnavysŕkaťvysrkaťvysrknúťvysŕknuť (nahlas, sŕkavo): slamkou vysŕkal limonádu do dnaexpr.: vystrebaťvyslopaťvychľastaťvylogaťvyglgaťvylôchaťvylúchaťvydúchaťvychleptaťvychloptaťvychľaptaťvychlípaťvygrúliť (nahlas, hltavo; o zvieratách, pejor. o ľuďoch) • expr.: vycmúľaťvycicaťvycucaťvyťahaťvytiahnuťvydrúľať (obyč. z fľaše) • det.: vybumbaťvydudaťexpr.: vycickaťvychlipkať (pomaly vypiť) • vychutnať (s pôžitkom vypiť): vychutnal pohár červeného vínadopiť (vypiť všetko až do dna): dopiť vínopovypíjať (postupne) • expr.: postrebaťposlopaťpochľastaťpochleptaťpochlípať (hlučne, hltavo, veľa, obyč. postupne vypiť)

2. p. vpiť


zjesť požuť a prehltnúť potravu; ústami prijať do žalúdka: na obed zjedol málopožiť (zjesť al. vypiť): tabletku treba požiť pred jedlomskonzumovaťstroviť (zjesť al. vypiť, obyč. o viacerých ľuďoch al. o množstve potravy): na hostine sa skonzumovali, strovili, zjedli všetky chlebíčkyexpr. zjemn.: spapaťspapkaťzhamkať: spapkajte koláče, kým sú čerstvézožrať (o zvieratách, hrub. i o ľuďoch): pes zožral klobásu; niekto mi zožral celú desiatuvyžrať (všetko zožrať) • užiť (obyč. liek): liek treba užiť pred spaním; susedka odkázala, aby sme zabíjačku užili v dobromvyjesť (všetko zjesť): vyjesť kašu z tanieraexpr.: sprataťuprataťzmastiťzlupnúťzlupkaťzlopnúťspakovaťspásťsprášiťzmiesťzmietnuť (s chuťou zjesť, obyč. veľa al. všetko): spratať, zmastiť, sprášiť za misu halušiekhovor. expr., obyč. pejor.: sfakliťsťapnúťskotiťzošrotovaťzmydliť (rýchlo al. všetko zjesť) • vsúkať (do seba): vsúkal do seba dva krajcehovor. expr. sfutrovaťexpr.: zhltnúťzhltaťspahltiťschamtaťschlamtať (hltavo, hlučne zjesť) • expr.: vysrkaťvychlípaťvysŕkať (chlípaním i sŕkaním zjesť): vychlípať polievkuexpr.: zlízaťvylízaťzliznúť (zjesť obyč. lízaním): zlízal všetku šľahačkusubšt.: spucovať • zbodnúť: spucoval všetko, nič nenechalexpr.: schrúmaťschrumkaťschrumnúťschrupnúťschrúpať (obyč. niečo krehké, tvrdé): schrúmať, schrupnúť pečivo, jablkovziať si niečo do úst (trocha niečoho zjesť) • pojesťexpr.: poprataťpohltaťvyhltaťpochrúmaťpochrúpaťpochrumkaťzjemn.: popapaťpopapkaťhrub. požrať (postupne všetko al. väčšie množstvo) • zmôcť (s námahou zjesť): ledva zmohla kus tortyexpr. zobnúť (troška zjesť): večer iba zobla pár orieškovvychutnať (s chuťou zjesť)

p. aj zajesť si

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

požiť sa, -žije, -žijú dok. zastar. získať obživu, obživiť sa: Od skúpeho sa nik nepožije. (prísl.) Obecné voľby, aká príležitosť užiť všakovej dobroty! Kraviari prídu k službe ako slepá kura k zrnu: nik sa nepožije na nich. (Kuk.);

nedok. požívať sa, -a, -ajú (Taj.)


požiť1, -žije, -žijú dok. trochu, istý čas žiť: Narodilo sa im, za čas požilo a umrelo pätoro detí. (Taj.) Požiješ ty (sokol) trošičku ešte vo vzduchu. (Jes.)

|| požiť si expr. istý čas (obyč. dlhší) žiť: Škoda ho, mohol si ešte požiť. (Král.) Každý musí raz umrieť a oni si požili veru dosť. (Top.) Chlapec je mladý, nech si požije. (Žáry)


požiť2, -žije, -žijú dok. kniž. (čo, čoho)

1. (obyč. o potrave) vypiť, zjesť: p. čarovný nápoj (Hor.); Kúp si z tejto tinktúry a postaraj sa, aby ju dievča požilo. (Zúb.) Ich jediva by okrem nich nikto nebol požil. (Jégé); červený od požitého páleného (Tim.);

2. zastar. užiť, zažiť, zakúsiť: p. životné sladkosti (Vaj.); Požiť voľnosti, ktorú nám dáva príroda. (Vaj.);

nedok. požívať


požívať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) (obyč. o potrave) jesť, piť: p. potravu, jedlo, p. alkohol; p. víno (Kuk.); Olovrant mali požívať v susednom lesíku. (Záb.); pren. Ku káve požívajú sonáty (Vaj.) pri pití kávy počúvajú sonáty.

2. (čo) mať z niečoho prospech, potešenie, užívať niečo: p. výhody, p. slobodu; p. ovocie práce (Vaj.); práv. p. právo, p. dôchodok; práv. zastar. p. majetok užívať, p. rentu, p. árendu; Požívali sme rozkoše fox-trotu (Hruš.) prežívali. Idú si len tak a požívajú úsmevy jesenného večera. (Ráz.)

3. (čo, zastar. i čoho) mať niečiu úctu, dôveru ap., tešiť sa u niekoho niečomu: p. (všeobecnú) úctu, dôveru, priazeň; p. cti (Vaj.);

dok. k 1, 2 požiť2

Morfologický analyzátor

požiť dokonavé sloveso
(ja) požijem VKdsa+; (ty) požiješ VKdsb+; (on, ona, ono) požije VKdsc+; (my) požijeme VKdpa+; (vy) požijete VKdpb+; (oni, ony) požijú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) požil VLdsam+; (ona) požila VLdsaf+; (ono) požilo VLdsan+; (oni, ony) požili VLdpah+;
(ty) poži! VMdsb+; (my) požime! VMdpa+; (vy) požite! VMdpb+;
(nejako) požijúc VHd+;
požiť požiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor