požičať -ia dok. poskytnúť niekomu (na jeho žiadosť) na dočasné používanie: p. priateľovi peniaze, knihu; p-aj mi ceruzku
● aký p-aj, taký vráť;
nedok. požičiavať -a
// požičať si vyžiadať si od niekoho na istý čas na dočasné používanie, vypožičať si: p. si knihy z knižnice; p. si pero od suseda;
nedok. požičiavať si
požičať, -čia, -čajú dok. (komu čo, zried. i čoho) poskytnúť na istý čas , dať niekomu niečo na istý čas do užívania na jeho žiadosť: p. niekomu peniaze, p. priateľovi knihu; Požičiame vám traktor. (Tal.) Prosím vás, požičajte mi octu. (Ráz.-Mart.) Balalajkár požičal svoj inštrument do ďalšieho kúta vozňa. (Jes.) Nik nechce požičať ani cibule, ani omasty. (Stod.) Ak mohol, požičal, a vrátil si mu, ako si kedy chcel. (Taj.) Stovku požičal Maruniakovcom len tak na dobré slovo (Taj.) bez dlžobného úpisu; pren. iron. Pusť ma, nech mu jednu požičiam (Gráf) nech ho udriem.
● aký požičaj, taký vráť o primeranej reakcii na niečí podnet;
nedok. požičiavať
|| požičať si (čo, zried. i koho; čo od koho) prijať niečo od niekoho na istý čas, vyžiadať si niečo od niekoho na istý čas do užívania: p. si peniaze v banke, na zmenku, p. si knihu od priateľa; pren. iron. Niekedy sa stalo, že si dedinčania „požičali“ čo-to zo stavebného materiálu (Min.) ukradli si. Musíme si požičať od niekoho na večný interes (Ráz.) bez povinnosti vrátiť. (Bernolák) chcel slovenčinu očistiť od všetkého, čo si požičala z češtiny a poľštiny (Vlč.) prevzala. Zhromaždili ste tu výtečných ľudí celej Slovakie! Nepožičali ste si niektorého z Čiech? (Vaj.) nepriviedli?
● p. si niekoho vynadať mu, kritizovať ho ap.: Keby jej tak bola prišla na jazyk, bola by si ju inak požičala. (Taj.);
požičiavať, -a, -ajú nedok. (komu čo, zried. i čoho) poskytovať niekomu niečo na istý čas, dávať niekomu niečo na istý čas do užívania na jeho žiadosť: p. priateľovi knihy, peniaze; Doubekova žena mi požičiavala topánky, nohavice a lyže. (Bedn.) Roman nepožičiaval ľahko svojich vecí. (Jégé) Dedinské úverové družstvo požičiava lacno. (Heč.);
dok. požičať
|| požičiavať si (čo; čo od koho) prijímať niečo od niekoho na istý čas, žiadať si niečo od niekoho na istý čas do užívania: p. si knihy z knižnice, p. si peniaze v banke (z banky); Od chudáka si šestáčiky požičiaval. (Bod.) Dobre si ho (frak) obzrel, keď si ho požičiaval. (Jes.) Musíš mi sľúbiť, že si viac nebudeš požičiavať od nikoho. (Tim.) Dával, kým mal, vlastné minul. požičiaval si. (Jes.)
● expr. požičiavať si rozum od niekoho radiť sa s niekým: My sme nie dnešní. Netreba nám chodiť do susedov požičiavať si rozum. (Kuk.);
dok. požičať si