Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

požičať -ia dok. poskytnúť niekomu (na jeho žiadosť) na dočasné používanie: p. priateľovi peniaze, knihu; p-aj mi ceruzku

aký p-aj, taký vráť;

nedok. požičiavať -a

// požičať si vyžiadať si od niekoho na istý čas na dočasné používanie, vypožičať si: p. si knihy z knižnice; p. si pero od suseda;

nedok. požičiavať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
požičať ‑ia ‑ajú dok.; požičať si

požičať poskytnúť niečo niekomu na jeho žiadosť (na dočasné používanie) • vypožičať: požičať, vypožičať niekomu väčšiu sumu peňazí, chatu na dovolenkukniž. zapožičať (úradne požičať): exponáty nám zapožičala Slovenská národná galériapolit. slang. prepožičať (dať do používania obyč. dočasne): prepožičať hodnosť, vyznamenaniezastar. zveriť (dať na úver): banka im zverila peniaze na tovarporozpožičiavaťrozpožičať (viacerým osobám, na rozličné miesta): rodinné úspory rozpožičal, porozpožičiaval kamarátom


požičať si vyžiadať si a dostať niečo od niekoho na istý čas (na dočasné používanie) • vypožičať si: požičať si, vypožičať si v požičovni auto; požičať si, vypožičať si od suseda perokniž. zapožičať si (úradne, obyč. vo veľkom si požičať): zapožičať si od mesta pozemokzadlžiť sa (požičaním si narobiť dlhy): podnik sa priveľmi zadlžil


prepustiť 1. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta • pustiť: prepustiť, pustiť vojaka na dovolenku; z nemocnice ho prepustia, pustia o týždeň; vraha z väzenia už neprepustia, nepustiauvoľniť (zbaviť nejakej povinnosti): uvoľniť, pustiť žiaka na dve hodiny; uvoľnili ho z pracoviskaexpr.: vyhodiťvyliať: vyhodiť, vyliať niekoho z robotydemobilizovať (prepustiť z vojny) • poprepúšťaťexpr. povyhadzovať (postupne, viacerých)

2. dobrovoľne opustiť niečo v prospech niekoho • prenechaťnechaťponechať (obyč. zadarmo): prepustiť susedovi niečo zo svojej úrody; dedičstvo (pre)nechal súrodencomodstúpiťpostúpiť: celú knižnicu odstúpil, postúpil bratovipustiť: funkciu pustil až po piatich rokochzriecť sazrieknuť savzdať sa: nechce sa zriecť, zrieknuť, vzdať svojho majetkudať: dáme vám ešte jedného pracovníka navyše; dať svoje miesto inémupožičať (bezplatne prepustiť na istý čas): požičať niekomu chatu na dovolenku


vypýtať 1. pýtaním získať, dosiahnuť • vyžiadať (si): vypýtať, vyžiadať si tlačivoexpr.: vyžobraťvyžobroniťvydrankať (úctivo, ponížene vypýtať): vyžobral, vydrankal od známych bicykel pre synapožičať sivypožičať si (vypýtať si na istý čas): šla si požičať k susedom ocot

p. aj vyprosiť

2. požiadať o súhlas so sobášom, s tancom a pod. • popýtať: už dievča od rodičov vypýtal; vypýtať, popýtať dievku do tancapožiadať o ruku (vypýtať za ženu)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

požičať, -čia, -čajú dok. (komu čo, zried. i čoho) poskytnúť na istý čas , dať niekomu niečo na istý čas do užívania na jeho žiadosť: p. niekomu peniaze, p. priateľovi knihu; Požičiame vám traktor. (Tal.) Prosím vás, požičajte mi octu. (Ráz.-Mart.) Balalajkár požičal svoj inštrument do ďalšieho kúta vozňa. (Jes.) Nik nechce požičať ani cibule, ani omasty. (Stod.) Ak mohol, požičal, a vrátil si mu, ako si kedy chcel. (Taj.) Stovku požičal Maruniakovcom len tak na dobré slovo (Taj.) bez dlžobného úpisu; pren. iron. Pusť ma, nech mu jednu požičiam (Gráf) nech ho udriem.

aký požičaj, taký vráť o primeranej reakcii na niečí podnet;

nedok. požičiavať

|| požičať si (čo, zried. i koho; čo od koho) prijať niečo od niekoho na istý čas, vyžiadať si niečo od niekoho na istý čas do užívania: p. si peniaze v banke, na zmenku, p. si knihu od priateľa; pren. iron. Niekedy sa stalo, že si dedinčania „požičali“ čo-to zo stavebného materiálu (Min.) ukradli si. Musíme si požičať od niekoho na večný interes (Ráz.) bez povinnosti vrátiť. (Bernolák) chcel slovenčinu očistiť od všetkého, čo si požičala z češtiny a poľštiny (Vlč.) prevzala. Zhromaždili ste tu výtečných ľudí celej Slovakie! Nepožičali ste si niektorého z Čiech? (Vaj.) nepriviedli?

p. si niekoho vynadať mu, kritizovať ho ap.: Keby jej tak bola prišla na jazyk, bola by si ju inak požičala. (Taj.);

nedok. požičiavať si


požičiavať, -a, -ajú nedok. (komu čo, zried. i čoho) poskytovať niekomu niečo na istý čas, dávať niekomu niečo na istý čas do užívania na jeho žiadosť: p. priateľovi knihy, peniaze; Doubekova žena mi požičiavala topánky, nohavice a lyže. (Bedn.) Roman nepožičiaval ľahko svojich vecí. (Jégé) Dedinské úverové družstvo požičiava lacno. (Heč.);

dok. požičať

|| požičiavať si (čo; čo od koho) prijímať niečo od niekoho na istý čas, žiadať si niečo od niekoho na istý čas do užívania: p. si knihy z knižnice, p. si peniaze v banke (z banky); Od chudáka si šestáčiky požičiaval. (Bod.) Dobre si ho (frak) obzrel, keď si ho požičiaval. (Jes.) Musíš mi sľúbiť, že si viac nebudeš požičiavať od nikoho. (Tim.) Dával, kým mal, vlastné minul. požičiaval si. (Jes.)

expr. požičiavať si rozum od niekoho radiť sa s niekým: My sme nie dnešní. Netreba nám chodiť do susedov požičiavať si rozum. (Kuk.);

dok. požičať si

Morfologický analyzátor

požičať dokonavé sloveso
(ja) požičiam VKdsa+; (ty) požičiaš VKdsb+; (on, ona, ono) požičia VKdsc+; (my) požičiame VKdpa+; (vy) požičiate VKdpb+; (oni, ony) požičajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) požičal VLdsam+; (ona) požičala VLdsaf+; (ono) požičalo VLdsan+; (oni, ony) požičali VLdpah+;
(ty) požičaj! VMdsb+; (my) požičajme! VMdpa+; (vy) požičajte! VMdpb+;
(nejako) požičajúc VHd+;
požičať požičať

Zvukové nahrávky niektorých slov

požičať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor