požiť -je -jú dok. kniž. zjesť al. vypiť: p. alkohol, p. jed;
nedok. požívať -a
1. k požiť
2. mať a užívať: p. slobodu, p. práva a výhody; práv. p. dôchodok
3. tešiť sa niečomu: p. úctu, dôveru
požívať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.
jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiaky • požívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedlá • expr.: žuť • žuvať: Čo žuješ? • expr. zjemn.: papať • papkať • hamkať • jedzkať • hryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičku • expr. lupkať: lupká koláče jeden za druhým • expr.: ujedať • uhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syrom • zajedať si • ujedať si • pochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žrať • expr.: hltať • chľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sa • pchať sa • džgať sa • nadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťami • pejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba halušky • expr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťou • expr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholu • fraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sa • nasycovať sa • živiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod ruku • stolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe
2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa doma • hovor. chovať sa • zastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov
mať2 1. byť vlastníkom (stále al. na istý čas) • vlastniť: má, vlastní pekný dom • disponovať (zároveň narábať niečím): štát disponuje peniazmi • požívať (mať a užívať): požívať slobodu, úctu
2. dočasne nechať niečo umiestnené • držať: mal, držal v ruke hrnček • uschovávať • prechovávať (mať niečo schované): uschovávali zbrane v pivnici
3. p. obsahovať 4. p. pokladať 5. p. nabádať
piť 1. prehĺtaním prijímať tekutinu • glgať (hlasno piť): pije, glgá priamo z fľaše • popíjať (si) • upíjať (si) (po troche piť): popíja víno, upíja si z vína • poťahovať (piť s prestávkami): poťahuje si z termosky čaj • expr. cickať (po troche): dieťa cická mliečko • srkať • sŕkať • chlipkať • pochlipkávať • uchlipkávať (pomaly a po troche): slamkou srkať, chlipkať malinovku • expr.: napájať sa • nadájať sa (piť v množstve): deti sa napájajú, nadájajú džúsom • expr. ťahať (piť z fľaše) • expr.: slopať • logať • lôchať • lúchať • drúľať • chlontať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): pes slope, logá vodu; krava lúcha zo žľabu • chlípať • chleptať • chľamtať • chľastať • strebať (hltavo, rýchlo, hlasno piť; pejor. o ľuďoch): chlípať horúcu kávu; prasa chľasce vodu • expr. súkať (hltavo, bez miery): súka do seba pohár za pohárom • pripíjať (piť na zdravie) • vypíjať (piť všetko al. zostatok) • odpíjať (piť z nejakého množstva) • požívať (piť v tekutom stave): požívať liek • konzumovať (pitím al. jedením spotrebúvať): konzumujú veľa piva
2. nadmieru požívať alkoholické nápoje • opíjať sa: piť, opíjať sa do nemoty • expr.: chľastať • slopať • logať • strebať • uhýbať si • uhýnať si: nechce prestať chľastať; každý deň si uhýna • expr.: trundžiť • hovor. pejor. korheľčiť: korheľčí od mladosti • expr.: tankovať • cicať: chlapi tankujú, cicajú od rána • subšt.: nasávať • sať
3. mať schopnosť prepúšťať, prijímať tekutinu • pohlcovať • vpíjať: suchá zem smädno pije, pohlcuje, vpíja letný dážď • absorbovať • vstrebávať: látka absorbuje, vstrebáva pot
4. p. cicať
požívať 1. p. jesť 1 2. p. piť 1 3. p. tešiť sa 3
tešiť sa 1. prežívať radosť, mať potešenie z niečoho • mať radosť • byť rád • radovať sa: tešiť sa z detí, mať radosť z víťazstva; je rád, raduje sa, že sa mu robota podarila • byť natešený • byť rozradostený • byť naradostený: deti sú natešené, rozradostené, že sa blížia prázdniny • zried. radostiť sa • kniž. al. expr.: plesať • jasať (prejavovať, prežívať veľkú radosť): celý štadión plesá, jasá • hovor. expr.: výskať • ujúkať (tešiť sa výskaním): nebudete nad tým ujúkať • veseliť sa (prejavovať radosť veselím, zábavou): všetci sa tešia, veselia • vyžívať sa (zlomyseľne sa tešiť z niečoho): vyžíva sa na cudzom nešťastí
2. nachádzať útechu v niečom • utešovať sa • potešovať sa: tešili sa, utešovali sa nádejou, že sa to raz skončí
3. mať niečoho dostatok • požívať • mať: tešiť sa úcte, slobode; požívať, mať úctu, slobodu
požiť sa, -žije, -žijú dok. zastar. získať obživu, obživiť sa: Od skúpeho sa nik nepožije. (prísl.) Obecné voľby, aká príležitosť užiť všakovej dobroty! Kraviari prídu k službe ako slepá kura k zrnu: nik sa nepožije na nich. (Kuk.);
nedok. požívať sa, -a, -ajú (Taj.)
požiť2, -žije, -žijú dok. kniž. (čo, čoho)
1. (obyč. o potrave) vypiť, zjesť: p. čarovný nápoj (Hor.); Kúp si z tejto tinktúry a postaraj sa, aby ju dievča požilo. (Zúb.) Ich jediva by okrem nich nikto nebol požil. (Jégé); červený od požitého páleného (Tim.);
2. zastar. užiť, zažiť, zakúsiť: p. životné sladkosti (Vaj.); Požiť voľnosti, ktorú nám dáva príroda. (Vaj.);
nedok. požívať
požívať, -a, -ajú nedok.
1. (čo) (obyč. o potrave) jesť, piť: p. potravu, jedlo, p. alkohol; p. víno (Kuk.); Olovrant mali požívať v susednom lesíku. (Záb.); pren. Ku káve požívajú sonáty (Vaj.) pri pití kávy počúvajú sonáty.
2. (čo) mať z niečoho prospech, potešenie, užívať niečo: p. výhody, p. slobodu; p. ovocie práce (Vaj.); práv. p. právo, p. dôchodok; práv. zastar. p. majetok užívať, p. rentu, p. árendu; Požívali sme rozkoše fox-trotu (Hruš.) prežívali. Idú si len tak a požívajú úsmevy jesenného večera. (Ráz.)
3. (čo, zastar. i čoho) mať niečiu úctu, dôveru ap., tešiť sa u niekoho niečomu: p. (všeobecnú) úctu, dôveru, priazeň; p. cti (Vaj.);
dok. k 1, 2 požiť2
požívať sa p. požiť sa
požiť2 dk 1. čo (obyč. o potrave) vypiť alebo zjesť niečo: gedel sem sskwareninu, ted nemozem nisst, ani giu wen viwratity, ani poziti (NITRA 17. st); ktery si bes prace, bes unaweni a potu gedneg marneg ribecki nemohol ulapiti a požiti (MS 1758); x. pren gestli negakú pokutu magú zniest (dvaja mládenci), lepég bude, gestly roskosse gedenkrát okosstowané a skúsene plnim hrdlem požigú (PeP 1771) 2. koho poskytnúť obživu niekomu, nachovať niekoho: Yano Wyczan sweg potrebe welikeg a w uskosti wyhledawal dobrich lydj, kteri by ho pozity mohlj w čas geho potrebnj (TURANY 1655) 3. čoho mať z niečoho prospech, potešenie, využiť niečo: nez gyz poruzumyewam (!), zie s kim sie wam zda, chczete swe wuole pozyty (PLAVEČ 1453); (človek) muoz swobodnie tu zalowati, kdez muoze prawa poziti (ŽK 1473); prosjme tweho milosrdenstwj, že nam toho račžyž datj požitj k silneg nasseg wiere w tebe (BAg 1585); p. sa získať obživu, nakŕmiť sa: ovsa neni v tabore, protoz musim kone pustit, kde bi se pozili (BUDÍN 1541 SLL); Lenko y to wye, že Dowalowcy, chtegice se požit z owcamy w tegto ubočy, od Hibanow sa prosiewaly (LIPTOV 1693); požívať ndk 1. k 1: kdo nawaril kisleho piwa, nech ag sam požiwa (HRANOVNICA 1739); welka drahota bila, kdiss dowolil cysar, aby kazdemu slobodno bilo maso poziwaty (SJ 1765); (Joannes Očovský) oprsky za peczou hanebne požiwaty musel (PUKANEC 1767); nadelag prachu ze ssipowych gader a požiwag w čerwenom wine (RG 18. st) užívaj F. p. prsia živiť sa materským mliekom: allacto: prsa požjwám, prigjmám, kogjm se (KS 1763); ti pak gesste nemluwnatko biwsse prssj gsi požjwal (PT 1796); k potwrzenj wasseg krechkeg, mdleg a nedostatecžneg wiery vmienily ste take požjwati tielo a krew Syna božjho, pana Gežysse Krysta (BAg 1585 cirk) prijímať sviatosť oltárnu; kteri tak milugu, oprawdiwe z Gežissem, beranka welikonočneho požiwagu (SlK 1766-80) o náboženských obradoch 2. čo (o veciach) upotrebúvať na nej. účel, používať niečo: wlastnu pečet, kteru požywam, k tomuto lystu dobrowolne kazal sem zawesyt (BUDATÍN 1478/ 1770 DSJ) 3. čo, koho mať z niečoho, niekoho prospech, potešenie, užívať niečo: ten dom urozeny pan Matiey Zongor ma w pokogi po weky wekow pozywati (P. ĽUPČA 1553); raczte my za tu sukczessij a za tj dwa sedliaky, kerze otecz muy pozjwal, pustit Wadiczow (NEDEDZA 1575); take ma čzlowek dobreho powetry požywaty aneb hledaty, a powetry nagasneho a nečzysteho warowaty (KLe 1740); ty požjwag práwo mé, kterého se já rád zbawugem, priznáwam sa (KB 1757); mňe ništ ňechibí, neb bez všeho i nagmenšého unuváňá múj ročitý plat ťáhnem a bez všej starosťi ho požívám (BR 1785); gestli zwirata bez rozumu dobreho zdrawi požiwat mozu, prečo bi i člowek zdráwi bit nemohl? (SJ 18. st) 4. koho, čo využívať, zneužívať niekoho, niečo: on (M. Hoe) wssecku zbrog w teg knisce proťy prawde požiwal (TP 1691); (páni) nehanbá se gáko osla ťela gegjch (služobníkov) zlé požjwatj (MP 1718); ked nemožess o dobrote welmy duwerowati, aspoň gu nepožiwag, že bys snadno hressyl (BlR 18. st)