poštekliť dok.
1. spôsobiť šteklenie: p. niekoho pod pazuchou;
pren. expr. p. niekomu rebrá zbiť ho
2. expr. (príjemne) podráždiť, vzrušiť, znepokojiť: vôňa jedál ho p-la, pieseň mu p-la srdce
poštekliť jemnými dotykmi vyvolať na pokožke dráždivé pocity sprevádzané obyč. reflexným smiechom; expr. príjemne vzrušiť, podráždiť: na krku ho pošteklil vlas; pošteklila ich predstava spoločného večera • expr.: pošimrať • zašimrať • polaskotiť: vetrík mi pošimral, polaskotil tvár; ženine dlhé vlasy ma nežne zašimrali
p. aj vzrušiť
vzrušiť priviesť do stavu vnútorného nepokoja (v kladnom al. zápornom zmysle) • rozrušiť: predstava výhry ju vzrušila, rozrušila • fraz. vyviesť z rovnováhy/z miery/z konceptu: náhla správa ma vyviedla z rovnováhy • vzbúriť • rozbúriť • rozvlniť (silno vzrušiť): udalosť vzbúrila, rozbúrila, rozvlnila celé mesto • znepokojiť (naplniť obavou) • pobúriť • podráždiť (obyč. negatívne): očividná nespravodlivosť nás veľmi pobúrila; podráždiť chlapcovu obrazotvornosť • otriasť (mocne, obyč. negatívne zapôsobiť): udalosť ním otriasla • exaltovať (prepiato vzrušiť): obraz ma priam exaltoval • subšt. rajcovať (nedok.; obyč. sexuálne vzrušovať): rajcuje to jeho predstavivosť • expr. poštekliť (príjemne vzrušiť): anekdota všetkých pošteklila • rozochvieť • nadchnúť • dojať • povzniesť • rozcítiť (citovo pohnúť v kladnom zmysle): hudba ho hlboko rozochvela, nadchla • oduševniť • rozohniť • rozplameniť • kniž. zapáliť (citovo silno vzrušiť v kladnom zmysle): program prítomných oduševnil, rozohnil, rozplamenil; umelcov výkon obecenstvo zapálil
poštekliť, -í, -ia, rozk. -kli dok. (koho, čo)
1. dotykom spôsobiť šteklenie: (Janko) pošteklí kohosi na podošvu. (Ráz.-Mart.) Mravce mu pošteklili tvár. (Pláv.); pren. Od zlosti by bol kohokoľvek handžárom pod hrdlom pošteklil (Hor.) podrezal.
2. expr. podráždiť, vzrušiť (obyč. príjemne): Nozdry mi pošteklí vôňa vína. (Zúb.) Muzika už od mladi im pošteklila žily. (Kuk.) Okolického slová Kúrňavu pošteklili (Urb.) podpichli, pohnevali.
štekliť, -í, -ia nedok.
1. (koho, čo i bezpredm.) ľahkými dotykmi pokožky vyvolávať dráždivé pocity spojené s reflexnými pohybmi, príp. i so smiechom: š. niekoho pod bradou, po chrbte, po podošvách, na tvári, pod pazuchami; [Paholok] kefoval kone, čo tieto šteklilo. (Taj.) Picháš dedko, šteklíš fúzami. (Hor.) Také fúziky veľmi šteklia. (Jes.)
2. (čo, koho i bezpredm.) dráždiť, vzrušovať (obyč. príjemne): Vôňa bryndze šteklila nos. (Šteinh.) Jej slová ho šteklili. (Kuk.) Každý jeho výrok šteklil k smiechu. (Gráf);
opak. šteklievať, -a, -ajú;
dok. poštekliť