Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

pošpiniť dok.

1. zašpiniť, znečistiť: p. obrus, p. si šaty (blatom)

2. expr. zneuctiť, znevážiť: p. (dobré) meno niekoho (ohováraním)

// pošpiniť sa:

1. p. sa v maštali

2. expr. nechce sa p. úplatkárstvom

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pošpiniť ‑í ‑ia dok.; pošpiniť sa

pošpiniť -ní -nia (ne)pošpiň! -nil -niac -nený -nenie dok.


pošpiniť sa -ní sa -nia sa (ne)pošpiň sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok.

posrať sa 1. hrub. nechtiac vypustiť výkaly • zjemn.: pošpiniť saznečistiť sadoriadiť saniž. hovor.: poondieť sapoondiať sapotentovať saexpr. poľapkať sadet. al. expr. pokakať saexpr. pochvístať sa (Kálal)fraz. pustiť do nohavíc/do gatí

2. p. naľakať sa 3. p. pokaziť sa 1


pošpiniť 1. p. zašpiniť 2. p. zneuctiť 1


zašpiniť prikryť špinou, nečistotou • znečistiťušpiniťpošpiniť: zašpiniť, ušpiniť, znečistiť si ruky, pošpiniť si šatyzamazaťumazať: tvár máš zamazanú, umazanú od sadzízried. zanečistiťexpr.: zašpintaťpošpintaťhovor. expr.: zapískaťupískaťzavláčiťuvláčiťzašubraťušubraťzafúľaťufúľaťpofúľať (pri častom nosení, používaní) • zamastiťumastiťexpr.: zasmoliťusmoliť (zašpiniť mastnotou): zamastený klobúk, usmolené rukavicepremastiť (veľmi zašpiniť mastnotou): premastený golierobchytaťochytaťohmataťexpr.: obchytkaťochytkať (zašpiniť chytaním) • hovor. expr.: zababraťzapapraťzbabraťubabraťpobabraťzafafraťsfafraťzamachliťumachliťzamachrať (zašpiniť niečím polotekutým): dieťa sa celé zababralo, zamachlilo čokoládou, lekváromexpr.: zakvackaťzakväckaťzakvickaťzakyckaťzakeckaťukvackaťukvickaťpokvackaťpokyckaťokvackaťokyckaťpokvasiťzafliaskaťofliaskaťzafŕkaťzafľúskať (kvackaním zašpiniť, zašpliechať špinou): zakvackať, ukvackať si košeľu polievkou; auto zafliaskané, ofliaskané blatomexpr.: zacápaťscápaťzacapkaťzacápkaťzapáckaťzagebriťugebriťpogebriť (zašpiniť niečím tekutým): topánky si zacápal v tráve; fúzy ugebrené, zagebrené omáčkouexpr.: zabrýzgaťubrýzgaťzanešváriťznešváriťzagabaťugabaťhovor. expr.: zanekľúdiťzacundrať (veľmi zašpiniť): zabrýzganý obrus; celý sa pri robote zanešváril, zagabal, zanekľúdilexpr. al. hrub.: zakydaťpokydaťukydaťokydaťobkydaťzaprasiťzasviniťusviniť (veľmi zašpiniť) • expr. zried. zaškriatať (Jesenská)hovor. expr.: zaváľaťuváľať: kabát má vzadu celý zaváľaný, uváľanýexpr.: došpiniťdováľaťdoriadiťdomazaťdobabraťdomastiťdochytaťdomachliť (silno, celkom zašpiniť) • expr.: zahnusiťzabridiťzbridiť (zašpiniť niečím, čo vzbudzuje hnus): kút zahnusiť, zabridiť výkalmikniž.: zabrudiťzbrudiť (Hviezdoslav, Kukučín)zablatiť (zašpiniť blatom) • zasmetiť (zašpiniť smeťami) • zadymiťzačmudiťzačadiťzakadiť (zašpiniť dymom): zadymené, začmudené stenyzačierniťučierniť (zašpiniť sadzami, dymom a pod.) • poškvrniťzaškvrniťpomazaťhovor.: zafľakovaťpofľakovať (zašpiniť fľakmi, škvrnami): prestieradlo zafľakované, pofľakované krvou; dieťa si čokoládou pomazalo košieľku; nové šaty poškvrniť vínomzahnojiť (znečistiť hnojom): zahnojená chodbazaniesť (pokryť nežiaducou vrstvou): komín zanesený sadzaminiž. hovor.: obondiaťzaondiaťzatentovaťvulg.: obsraťosraťzasrať (zašpiniť výkalmi)


zhanobiť uvaliť na niekoho hanbu; pohlavne zneužiť • zneuctiťpotupiťspotupiťpohaniť: zhanobiť, potupiť pamiatku mŕtveho; verejne niekoho zhanobiť, pohaniťuraziťznevážiť (znevažujúco sa vysloviť): svojimi rečami urazil, znevážil prítomnýchpošpiniťpoškvrniťzried. zhaniť: pošpinil, poškvrnil meno rodinynár. zhudiť (Timrava)znesvätiťznectiťexpr. zhyzdiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá mimoriadna úcta, posvätnosť): znesvätiť, zhyzdiť hrobyponížiťpokoriťuponížiť: ponížili, pokorili ma pred všetkýmiznásilniťsprzniť (pohlavne): dostať trest za znásilneniehovor. expr. zhumpľovaťpejor.: zopsuťpopsuť (morálne pokaziť): zlá spoločnosť dievča zhumpľovala, zopsula,


znásilniť násilím prinútiť na pohlavný styk • zneužiť: trest za znásilnenie, zneužitie maloletýchkniž. sprzniťzneuctiť (zbaviť poctivosti al. počestnosti): zneuctiť ženuhovor. expr.: zhumpľovaťzopsuťpopsuť (morálne pokaziť, obyč. sexuálnym násilím): zhumpľoval mu ženupren.: zhanobiťpošpiniťpotupiť


zneuctiť 1. zbaviť cti, úcty, vážnosti a pod. • zhanobiťznevážiť: zneuctili, zhanobili pamätník obetiam vojny; zneuctiť, znevážiť dôstojnosť človekakniž. sprzniťzastaráv. znectiťpren. opľuť: znectiť, opľuť rodinné menoznesvätiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá posvätná úcta): znesvätiť kaplnku; znesvätenie pozostatkovdehonestovaťzdehonestovať (znížiť vážnosť, úctu niekoho, niečoho): (z)dehonestovanie práce kolegovdiskreditovaťzdiskreditovať (obrať o dôveru, vážnosť, česť): spisovateľa verejne (z)diskreditovalipohaniťpotupiťspotupiťpošpiniťpoškvrniťexpr. znešváriť: pohaniť, potupiť svoj rod; pošpiniť, poškvrniť, znešváriť všetko, čo bolo svätékniž. sprofanizovať: chlapi všetky ušľachtilé city sprofanizovalikniž.: podeptaťzdeptaťpošliapať: neváhali pošliapať zákon; zdeptať, podeptať ľudskú dôstojnosťuraziťpokoriťponížiť (veľmi ublížiť na cti): urazil jeho predkov; cíti sa hlboko pokorený, ponížený

2. p. znásilniť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pošpiniť, -í, -ia dok. (koho, čo)

1. znečistiť, zamazať, ušpiniť: p. niekoho blatom; pošpiní obrus (Al.); pren. Hádam si nepošpiníš svoj meč krvou tohoto žobráka? (VHV) nezabiješ ho, neponížiš sa jeho zabitím.

2. zhanobiť, zneuctiť, najmä ohováraním, klebetami: p. česť, pamiatku, dobré meno niekoho; Nemohol ju (Magdalénu) pošpiniť klebetami. (Fig.)

|| pošpiniť sa

1. (čím i bezpredm.) znečistiť sa, zamazať sa, ušpiniť sa: p. sa sadzami;

2. zneuctiť sa, zhanobiť sa (obyč. nejakým nečestným skutkom): Tí, ktorí nepošpinili sa nenávratne, majú teraz isté povinnosti. (A. Mat.)


špiniť, -í, -ia nedok.

1. (čo) pokrývať, zanášať nečistotou, špinou, znečisťovať: š. podlahu, bielizeň; š. si šaty, topánky

expr. š. si s niekým, s niečím ruky zaoberať sa, zapodievať sa s niekým (s niečím), koho (čo) možno z nejakého hľadiska označiť ako špinavého (špinavé);

2. (koho, čo, na koho, na čo) hanlivo o niekom, o niečom hovoriť, haniť, ohovárať, očierňovať: š. meno niekoho; Nech špinia, šliapu česť, trhajú sväté zväzky (Kuk.) Domovníčka špiní svätú pamiatku Fifiho. (Urb.) Dievčatá, nič to, že. aj vás tupia, špinia. (Fr. Kráľ) (Tankay) začal mu na ženu a na dcéru špiniť. (Jégé)

3. hovor. vypúšťať z tela výkaly: Mača iba špiní, aby za nim stále niekto s handrou chodil. (Švant.) [Prasa] špinilo do hniezda. (Taj.)

pejor. špiní si do (vlastného) hniezda o človeku, ktorý nepekne rozpráva o svojich najbližších;

dok. k 1 zašpiniť, k 1, 2 i pošpiniť, k 3 vyšpiniť sa

|| špiniť sa hovor. expr. (s čím, s kým) znižovať sa k niečomu nečestnému, nedôstojnému, nevhodnému: Vysoké inštancie stratili by na svojej vážnosti, keby sa mali špiniť s každou maličkosťou. (Jil.);

dok. pošpiniť sa

pošpiniť dok.
1. zamazať, ušpiniť: Pošpiňel ma kolomazom (Prosné PB); pošpiňiť schodi (V. Bielice TOP)
2. expr. pripraviť o česť, zneuctiť: Darmo čo hu pošpiňel, čiľ si bere inú (Prosné PB)


pošpiniť sa dok.
1. zamazať sa, ušpiniť sa: Uš sa šeličím pošpinil (Bošáca TRČ)
2. expr. nechtiac vypustiť výkaly: A keľko mláďencou sa aj pošpiňilo o_ctrachu (Vígľaš ZVO); Celí sa pošpiňel, fuj, smrdzí! (Prosné PB)

pošpiniť dk
1. čo (trochu) znečistiť, zašpiniť: sittyba: déski knjhowé obwinúti, aby se neposspinila (KS 1763); plane sordibus conspurcare: posspjniti (PD 18. st)
2. čo zhanobiť, zneuctiť: veritatem mendacio contaminare: práwdu z lzu posspyniti (KS 1763); -ovať ndk k 1: sordilo: sspjnjm, posspjnugem, nečjsstjm; inficio: zasspiňugem, posspiňugem (KS 1763); k 2: coinqvino: posskwrnúgem, posspiňugem; inqvino: posskwrňugem, posspiňugem (KS 1763)

pošpiňiť pošpiňiť
nám, čo sme pošpinili nous qui avons souillé
pošpinili, všetku jeho čistotu ils souillaient toute sa pureté
sme pošpinili a spustošili avons souillé et vidé

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu