pošpiniť, -í, -ia dok. (koho, čo)
1. znečistiť, zamazať, ušpiniť: p. niekoho blatom; pošpiní obrus (Al.); pren. Hádam si nepošpiníš svoj meč krvou tohoto žobráka? (VHV) nezabiješ ho, neponížiš sa jeho zabitím.
2. zhanobiť, zneuctiť, najmä ohováraním, klebetami: p. česť, pamiatku, dobré meno niekoho; Nemohol ju (Magdalénu) pošpiniť klebetami. (Fig.)
|| pošpiniť sa
1. (čím i bezpredm.) znečistiť sa, zamazať sa, ušpiniť sa: p. sa sadzami;
2. zneuctiť sa, zhanobiť sa (obyč. nejakým nečestným skutkom): Tí, ktorí nepošpinili sa nenávratne, majú teraz isté povinnosti. (A. Mat.)
špiniť, -í, -ia nedok.
1. (čo) pokrývať, zanášať nečistotou, špinou, znečisťovať: š. podlahu, bielizeň; š. si šaty, topánky
● expr. š. si s niekým, s niečím ruky zaoberať sa, zapodievať sa s niekým (s niečím), koho (čo) možno z nejakého hľadiska označiť ako špinavého (špinavé);
2. (koho, čo, na koho, na čo) hanlivo o niekom, o niečom hovoriť, haniť, ohovárať, očierňovať: š. meno niekoho; Nech špinia, šliapu česť, trhajú sväté zväzky (Kuk.) Domovníčka špiní svätú pamiatku Fifiho. (Urb.) Dievčatá, nič to, že. aj vás tupia, špinia. (Fr. Kráľ) (Tankay) začal mu na ženu a na dcéru špiniť. (Jégé)
3. hovor. vypúšťať z tela výkaly: Mača iba špiní, aby za nim stále niekto s handrou chodil. (Švant.) [Prasa] špinilo do hniezda. (Taj.)
● pejor. špiní si do (vlastného) hniezda o človeku, ktorý nepekne rozpráva o svojich najbližších;
dok. k 1 zašpiniť, k 1, 2 i pošpiniť, k 3 vyšpiniť sa
|| špiniť sa hovor. expr. (s čím, s kým) znižovať sa k niečomu nečestnému, nedôstojnému, nevhodnému: Vysoké inštancie stratili by na svojej vážnosti, keby sa mali špiniť s každou maličkosťou. (Jil.);
dok. pošpiniť sa