poškriepiť sa, -i, -ia dok. expr. (s kým i bezpredm.) pohádať sa, pohašteriť sa: S každým sa poškriepili. (Karv.) O tú hlinu sa poškriepili. (Bedn.) Pred rokmi sme sa pre niečo poškriepili. (Jégé) Ktorý z nich by zvíťazil, keby sa poškriepili? (Vaj.)
škriepiť sa, -i, -ia nedok. (s kým, o čo, o čom i bezpredm.) vadiť sa, hašteriť sa, prieť sa, hádať sa: Nechcem sa s tebou škriepiť. (Jégé) Ale čo sa budeme o lom škriepiť. (Tim.);
opak. škriepievať sa, -a, -ajú;
dok. poškriepiť sa
|| škriepiť nár.
1. (koho) prehovárať, presvedčovať niekoho o niečom: Rodáci moji ma škriepili, že budú spokojní. (Taj.)
2. (čo) zapierať, zatajovať: Stará škriepila buchnutie, že to vietor. (Taj.);
dok. k 1 preškriepiť, k 2 odškriepiť