poľovník -a mn. -ci m. kto poľuje na divú zver;
poľovníčka -y -čok ž.;
poľovnícky príd. i prísl.: p-a puška, trofej;
poľovníctvo -a s.: zákon o p-e, právo p-a
poľovník -ka pl. N -íci G -kov m.
lovec kto loví • poľovník (lovec zveri): povolanie lovca, poľovníka • hovor. nimród • hovor. zastaráv. jáger
poľovník p. lovec
poľovník, -a, mn. č. -ci m. kto loví zver, kto poľuje na zver, lovec: náruživý, vášnivý p.; expr. sviatočný p. ktorý zriedkavo chodí na poľovačku; Mierite ako poľovník na zajaca. (Heč.);
poľovnícky príd.: p- pes, p. oblek, p-a puška, zbraň, p-a kapsa, p-a spoločnosť; kuch. p-a pečienka; p-a reč, p-a latina slang poľovníkov; p-e trofeje (Krno); ekon. p. spôsob života určitý stupeň spoločenského života v prvotnopospolnej spoločnosti;
poľovníctvo, -a str. poľovanie, znalosť lovu; hist. prechod od poľovníctva k pastierstvu od poľovníckeho spôsobu života (pravekých ľudí)
poľovník m. csl kto poľuje na divú zver, lovec: Ale ja neni som uš takí dobrí polovník (Val. Belá PDZ); U náz je moc polovníkov (Trakovice HLO); On bul zurivi poľovňig a ohromni streľec (Smižany SNV); poľovnícky príd.: Polovníckí spolek založili bívalí trakovickí pitláci (Trakovice HLO) L. polovnícki hospodár (Trakovice HLO) - muž poverený organizáciou a priebehom poľovačky; polovníckí pes (Lukáčovce HLO) - vycvičený lovecký pes; poľovňicka lafka (Smižany SNV) - upravený voz pre poľovníkov
poľovník m kto poľuje na zver, (panský) lovec, hájnik: pre polownykuw panskych wydal krczmar 109 holby piwa (TRENČÍN 1729); venator: polownjk, lowec, mysliwec; Diana: bohyňa polownjkúw (KS 1763); mysliwcum a polownikum chudych lidi drancowany a lupež se zakazuge (BELÁ 1773); pribehli zaraz misliwci (:polowňíci:) (DS 1795); -ica ž manželka hájnika: venatrix: polownica, lowcowá, mysliwcowá žena (KS 1763); -ícky príd: prissel muž w ssatach polownickich (MS 1749); sedliakom psou polownickych nebude sloboda držat pod stracenim takovych psou (PRÍBOVCE 1765); -íctvo s poľovanie: z druhym zemanem polownicztwa towarissem (PeP 1770)