poďakovať sa, poďakovať dok.
1. prejaviť vďaku, zaďakovať: p. (sa) priateľovi za pomoc; písomné p-nie
2. hovor. vzdať sa (úradu, funkcie), odstúpiť: minister sa p-l (za úrad)
ďakovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kujúci -kovanie nedok. ⟨nem.⟩ 1. (ø; komu, čomu za čo) ▶ vyjadrovať aj preukazovať vďaku (obyč. vyslovením výrazu ďakujem): ď. niekomu za dar, pomoc, radu; ďakovala mu očami; iron. komu môžem ď. za ten debakel?; Mne by si mala z tej duše ďakovať. [A. Bednár]; Ďakujem za také kamarátstvo! [J. Bodenek] □ ďakujem pekne a) vyjadruje poďakovanie za darovaný predmet al. poskytnutú službu b) (ako odpoveď na otázku) vyjadruje zdvorilé akceptovanie al. odmietnutie ponúkanej veci (obyč. jedla) c) vyjadruje zdvorilú odpoveď na komplimenty, blahoželania, zdvorilostné otázky a pod.; iron. pekne ďakujem al. ďakujem pekne vyjadruje nesúhlas s tým, čo niekto niekomu ponúka, navrhuje a pod. 2. (komu za čo) ▶ byť vďačný, zaviazaný vďakou; syn. vďačiť: ď. lekárom za záchranu života; Za svoj život ďakujem vám, mame i tebe. [D. Tatarka]; Tu sa zoznámil s ľuďmi, ktorým mohol ďakovať za svoj postup a netušenú kariéru. [I. Izakovič]; Zahraniční tréneri ďakovali Slovákom za pozvanie na turnaj. [NO 2001] ▷ opak. ďakúvať -va -vajú -val; dok. ↗ poďakovať
abdikovať zriecť sa funkcie, hodnosti, vlády, úradu a pod. • odstúpiť • vzdať sa: minister abdikoval, odstúpil, vzdal sa • rezignovať: rezignoval z funkcie predsedu • hovor. poďakovať (sa): predseda vlády sa poďakoval • zastaráv. zaďakovať: minister mieni zaďakovať
odstúpiť 1. urobiť krok nabok al. dozadu • odkročiť: odstúpil, odkročil od obloka • ustúpiť (obyč. dozadu): Ustúpte, lebo zavadziate! • vzdialiť sa • oddialiť sa (na jeden-dva kroky): vzdialil, oddialil sa od stola • odskočiť (urobiť prudký krok al. skok na uvoľnenie miesta): odskočil mu z cesty • uhnúť (sa) • zastaráv. odstúpiť sa (urobením kroku nabok uvoľniť cestu): uhli (sa) mu, odstúpili sa mu
2. rozhodnúť sa neuskutočniť niečo zamýšľané • vzdať sa • zriecť sa • ustúpiť • upustiť: odstúpil od skúšky; vzdal sa, zriekol sa svojho plánu; ustúpil, upustil od žaloby • poďakovať • poďakovať sa • zaďakovať (vzdať sa funkcie, úradu): nechcel byť ďalej predsedom, zaďakoval • kniž. abdikovať • rezignovať (rozhodnúť sa zanechať úrad, funkciu a pod.): rezignoval z funkcie predsedu; minister abdikoval
3. p. prenechať
poďakovať (sa) 1. prejaviť vďaku • zaďakovať: poďakovať (sa), zaďakovať za pomoc, za dôveru • vyjadriť vďaku/poďakovanie: kvetmi vyjadrili vďaku, poďakovanie matkám • vysloviť vďaku/poďakovanie: prezident mu vyslovil vďaku, poďakovanie za záchranu života
2. p. vzdať sa, odstúpiť 2
rezignovať 1. dobrovoľne opustiť istý stav, istú funkciu • odstúpiť: rezignoval, odstúpil z funkcie predsedu; odstúpila celá vláda • podať demisiu • kniž. abdikovať: minister podal demisiu, abdikoval • zložiť (úrad, funkciu) • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa dobrého miesta • hovor.: zaďakovať • poďakovať sa: riaditeľ sa poďakoval • zanechať • nechať: zanechal, nechal všetky funkcie
2. zmieriť sa s okolnosťami • ustúpiť: po neúspechu rezignoval, ustúpil • cúvnuť • ucúvnuť: cúvol pred ťažkosťami • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa všetkých nádejí • podvoliť sa • poddať sa (prestať odporovať): po porážke sa nechcel podvoliť • hovor. kapitulovať • fraz. expr. stiahnuť chvost: v hádke vždy kapituloval, stiahol chvost • fraz.: oddať sa osudu • odovzdať sa/poručiť sa do vôle Božej
vzdať sa dobrovoľne prestať v istej činnosti, opustiť istý stav, istú funkciu a pod. • zrieknuť sa • zriecť sa: vzdať sa, zriecť sa ďalšieho pátrania; vzdali sa, zriekli sa výhod, majetku • rezignovať • odstúpiť: rezignovať, odstúpiť z funkcie ministra; riaditeľ rezignoval, odstúpil • kniž. abdikovať (z úradu, funkcie) • hovor. poďakovať (sa): minister sa poďakoval • zložiť (úrad, funkciu) • podať demisiu (vzdať sa úradu, funkcie) • kapitulovať (vzdať sa protivníkovi; hovor. vzdať sa svojho stanoviska): vojsko kapitulovalo; v hádke vždy kapituluje • podrobiť sa • poddať sa • podvoliť sa • ustúpiť (prestať odporovať) • popustiť: nechcel zo svojho popustiť • kniž. opustiť: nerád opustí svoj názor • hovor.: odskočiť • uskočiť: poslednú chvíľu od pretekov odskočil, uskočil • zanechať • nechať: zanechať, nechať staré zvyky; už je to rok, čo nechal fajčenie • vzdať: vzdať súťaž, preteky • odriecť sa • odrieknuť sa (niečoho lákavého, príjemného): dnes si pohárik, zábavu odriekne • rozlúčiť sa • expr. rozžehnať sa: už sa s predstavou úspechu rozlúčil, rozžehnal
ďakovať, -uje, -ujú nedok.
1. (komu, zried. i čomu za čo i bezpredm.) vyslovovať vďaku, vzdávať vďaku: ď. niekomu za pomoc, za láskavosť, za ochotu, za dobrodenie; srdečne, úprimne ď.; ďakujem, ďakujem pekne a) zdvorilostná formulka poďakovania, b) výraz zdvorilého odmietnutia: ďakujem, neprosím nechcem, c) iron. výraz nesúhlasu, odmietnutia al. pohŕdania: Ďakujem pekne za takú pomoc!
2. hovor. (komu, čomu za čo) byť povďačný, zaviazaný, vďačiť: Sovietskej armáde ďakujeme za oslobodenie.
● ľud. ďakovať bohu výraz používaný ako vložka v reči na vyjadrenie spokojnosti, chvalabohu;
3. odpovedať na pozdrav: „Dobrý večer!“ pozdravil mamu. „Dobrý večer!“ ďakuje ona. (Kuk.)
4. zastar. dok. (za čo) zaďakovať, zrieknuť sa niečoho: Jedni z priateľov mu radili vôbec ďakovať za úrad. (Taj.);
opak. ďakovávať i ďakúvať, -a, ajú;
dok. k 1, 3, 4 poďakovať (sa), zaďakovať
poďakovať (sa), -uje, -ujú dok.
1. (komu za čo i bezpredm.) prejaviť, vysloviť vďaku, poďakovanie, zaďakovať: pekne, srdečne (sa) poďakovať; p. (sa) ústne, písomne, listom; p. niekomu za pozdrav; Ona mu poďakovala s milým úsmevom. (Ondr.) Peniaze vezmú, ale nepoďakujú. (Heč.) Nepoďakoval som sa vám za pomoc. (Šolt.); hovor. iron. to by som sa (pekne) poďakoval vyjadruje odmietnutie, nestojím o to, nechajte si to; Bola tma, že keby mi bol dal dakto zaucho, nebol by videl ani, komu sa poďakovať (Taj.) žart. komu vrátiť
2. trochu zastar. (za čo i bezpredm.) vzdať sa úradu, funkcie, zložiť úrad, odstúpiť, zaďakovať: (Vyslanec) Bobrovský sa môže poďakovať. (Vaj.) Dnes som sa poďakoval za úrad. (Taj.);
nedok. k 1 poďakúvať (sa), -a, -ajú