ďakovať, -uje, -ujú nedok.
1. (komu, zried. i čomu za čo i bezpredm.) vyslovovať vďaku, vzdávať vďaku: ď. niekomu za pomoc, za láskavosť, za ochotu, za dobrodenie; srdečne, úprimne ď.; ďakujem, ďakujem pekne a) zdvorilostná formulka poďakovania, b) výraz zdvorilého odmietnutia: ďakujem, neprosím nechcem, c) iron. výraz nesúhlasu, odmietnutia al. pohŕdania: Ďakujem pekne za takú pomoc!
2. hovor. (komu, čomu za čo) byť povďačný, zaviazaný, vďačiť: Sovietskej armáde ďakujeme za oslobodenie.
● ľud. ďakovať bohu výraz používaný ako vložka v reči na vyjadrenie spokojnosti, chvalabohu;
3. odpovedať na pozdrav: „Dobrý večer!“ pozdravil mamu. „Dobrý večer!“ ďakuje ona. (Kuk.)
4. zastar. dok. (za čo) zaďakovať, zrieknuť sa niečoho: Jedni z priateľov mu radili vôbec ďakovať za úrad. (Taj.);
opak. ďakovávať i ďakúvať, -a, ajú;
dok. k 1, 3, 4 poďakovať (sa), zaďakovať
poďakovať (sa), -uje, -ujú dok.
1. (komu za čo i bezpredm.) prejaviť, vysloviť vďaku, poďakovanie, zaďakovať: pekne, srdečne (sa) poďakovať; p. (sa) ústne, písomne, listom; p. niekomu za pozdrav; Ona mu poďakovala s milým úsmevom. (Ondr.) Peniaze vezmú, ale nepoďakujú. (Heč.) Nepoďakoval som sa vám za pomoc. (Šolt.); hovor. iron. to by som sa (pekne) poďakoval vyjadruje odmietnutie, nestojím o to, nechajte si to; Bola tma, že keby mi bol dal dakto zaucho, nebol by videl ani, komu sa poďakovať (Taj.) žart. komu vrátiť
2. trochu zastar. (za čo i bezpredm.) vzdať sa úradu, funkcie, zložiť úrad, odstúpiť, zaďakovať: (Vyslanec) Bobrovský sa môže poďakovať. (Vaj.) Dnes som sa poďakoval za úrad. (Taj.);
nedok. k 1 poďakúvať (sa), -a, -ajú