počutie -tia s.
počutie, -ia str. zachytenie sluchom: vyrozprávať podľa p-ia; zapamätať si niečo na prvé p.; Pri počutí týchto slov tvár sa jej rozjasnila. (Tim.) Do počutia! pozdrav pri ukončení telefonického rozhovoru, rozhlasovej relácie a pod.
počutie1 s. strsl, čiast. zsl zachytenie sluchom: Ten si na prvuo počuťia zapämätau̯ melódiju (Ležiachov MAR); Na počucí, že manka na roli umreli, skoro son z nóch palla (Malženice HLO); Já sa už na ňíh ňepamatám, len s počuťá vém, čo postvárali za života (Lapáš NIT)
počutie2 s. šar prežívanie psychického vzťahu k osobám, cit: Darmo, ňijaka macocha ňema take počuce k široce jak vlasna mac (Ratvaj SAB) F. biť počuťí (Blatnica MAR) - zastar. pociťovať plod (o ťarchavej žene)
počutie [-ie, -í] s 1. pocit: v poznánya hrécha a v potsutzi z nyoho vichádzajutzi bédnosti a mizernoszti (AgR 1758) 2. zachytenie sluchom, dozvedenie sa: doma swedek nebol, a tak nisst oznamiti newy, gedine s počzuta gemu wedome gest, že kone deutralske zagal (LASKÁR 18. st)