počudovanie -ia s. pocit prekvapenia, prekvapenie, údiv, začudovanie: vysloviť p. nad niečím; hľadieť na niečo s p-ím; na p. → napočudovanie
napočudovanie, obyč. pís. na počudovanie čast. ▶ vyjadruje údiv, prekvapenie, často príjemné, nad uskutočnením niečoho už neočakávaného, nepredpokladaného, málo pravdepodobného; syn. napodiv: počasie sa n. zlepšilo; n. prišli všetci načas; n. sa fľaky na sukni dali vyprať; Okolo obeda sa otec prebudil napočudovanie v dobrej nálade aj kondícii. [Ľ. Feldek]; Slová, ktorými inokedy tak šetril, teraz sa napočudovanie z neho valili. [K. Lászlová]; A zem sa predsa krúti s nami doteraz na počudovanie spoľahlivo. [L. Vadkerti-Gavorníková]
napočudovanie, pís. i na počudovanie vyjadruje hodnotiaci postoj k vete, k výrazu, ktorým sa naznačuje, že niečo vyvoláva počudovanie, prekvapenie • napodiv • na prekvapenie: napočudovanie, napodiv, podarilo sa jej prísť včas; na prekvapenie, vôbec sa nezmenil • fraz. čuduj sa svete
počudovanie p. údiv
údiv pocit pri niečom neočakávanom, zvláštnom a pod.: stratil reč od údivu; s údivom hľadel na more • počudovanie • začudovanie: vysloviť počudovanie nad niečím; je to na začudovanie • div: od divu nevedel nič povedať • podiv: vzbudiť veľký podiv • prekvapenie: na moje veľké prekvapenie si prisadol • podivenie: pozerať sa na niekoho s podivením • úžas • ohromenie (silný údiv): výkriky úžasu; jeho správanie ma napĺňa úžasom, ohromením • poet. žas (Hviezdoslav) • zdesenie (silný pocit strachu, hrôzy): v očiach sa mu zračilo zdesenie
počudovanie, -ia str. podivenie, údiv: Vyjadrili svoje počudovanie nad ich príchodom. (Tat.) Je mi často na počudovanie, ako rastie jej detský rozumček. (Šolt.); vysloviť p. nad niečím; prejaviť p. (Švant.); s počudovaním sa prizerať (Štúr)
(jedno) počudovanie; (bez) počudovania; (k) počudovaniu; (vidím) počudovanie; (hej) počudovanie!; (o) počudovaní; (s) počudovaním;
(dve) počudovania; (bez) počudovaní; (k) počudovaniam; (vidím) počudovania; (hej) počudovania!; (o) počudovaniach; (s) počudovaniami;