počudovanie -ia s. pocit prekvapenia, prekvapenie, údiv, začudovanie: vysloviť p. nad niečím; hľadieť na niečo s p-ím; na p. → napočudovanie
napočudovanie, obyč. pís. na počudovanie čast.
počudovanie -nia s.
napočudovanie, obyč. pís. na počudovanie čast. ▶ vyjadruje údiv, prekvapenie, často príjemné, nad uskutočnením niečoho už neočakávaného, nepredpokladaného, málo pravdepodobného; syn. napodiv: počasie sa n. zlepšilo; n. prišli všetci načas; n. sa fľaky na sukni dali vyprať; Okolo obeda sa otec prebudil napočudovanie v dobrej nálade aj kondícii. [Ľ. Feldek]; Slová, ktorými inokedy tak šetril, teraz sa napočudovanie z neho valili. [K. Lászlová]; A zem sa predsa krúti s nami doteraz na počudovanie spoľahlivo. [L. Vadkerti-Gavorníková]
napočudovanie, pís. i na počudovanie vyjadruje hodnotiaci postoj k vete, k výrazu, ktorým sa naznačuje, že niečo vyvoláva počudovanie, prekvapenie • napodiv • na prekvapenie: napočudovanie, napodiv, podarilo sa jej prísť včas; na prekvapenie, vôbec sa nezmenil • fraz. čuduj sa svete
počudovanie p. údiv
údiv pocit pri niečom neočakávanom, zvláštnom a pod.: stratil reč od údivu; s údivom hľadel na more • počudovanie • začudovanie: vysloviť počudovanie nad niečím; je to na začudovanie • div: od divu nevedel nič povedať • podiv: vzbudiť veľký podiv • prekvapenie: na moje veľké prekvapenie si prisadol • podivenie: pozerať sa na niekoho s podivením • úžas • ohromenie (silný údiv): výkriky úžasu; jeho správanie ma napĺňa úžasom, ohromením • poet. žas (Hviezdoslav) • zdesenie (silný pocit strachu, hrôzy): v očiach sa mu zračilo zdesenie
počudovanie, -ia str. podivenie, údiv: Vyjadrili svoje počudovanie nad ich príchodom. (Tat.) Je mi často na počudovanie, ako rastie jej detský rozumček. (Šolt.); vysloviť p. nad niečím; prejaviť p. (Švant.); s počudovaním sa prizerať (Štúr)
počudovanie s. (počuduváňie) sstrsl, zsl (obyč. v spoj. na počudovanie) pocit prekvapenia, údiv, začudovanie: To je už na počuduváňie s tím ďeckom (V. Bielice TOP); Pekná jasen tochto roku, na počuduvánie (Dol. Súča TRČ); Na počuduváňie, vie pekňe spievaťi (Bánovce n. Bebr.); To je na počuduvání (Lukáčovce HLO); Reku, to je na počuduvání, jako tí dzeci pomahajú a poslúchajú (Brestovany TRN) F. je na počuduvaňia veľkí (Mošovce MAR) - veľmi veľký
počudovanie [-í] s podivenie, údiv: weliké počudowány gak čysare tak y wssecké wogsko, které pritomny zázrak spatrilo, zaugalo (PeP 1771); wec pak táto žadnému nema byti k počudowáný (MaS 1776); o, bedliwost panenstwy, počudowánj hodná (SJ 18. st)