Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

počuť -je -jú nedok. i dok.

1. vnímať, zachytávať, zachytiť sluchom: p-m spev, hudbu; zajtra p-me nové melódie; zapamätať si niečo na prvé p-tie; do p-tia pozdrav; v inf. iba nedok. zle ťa p.; odtiaľ (bolo) dobre p. (orchester); je krik, že nep. vlastného slova

2. iba nedok. mať schopnosť počuť, mať sluch: dobre, slabo p-je; nep-je na ľavé ucho

3. iba dok. dostať, prijať správu, informáciu (prostredníctvom sluchu), dozvedieť sa: p. (o niekom) zlú novinu; o tom som ešte nep-l; p-l som to od známych; chcel by som p. tvoju mienku; vedieť niečo z p-tia sprostredkovane

4. počuj(te) hovor. v platnosti cit. vyj. výzvu, upozornenie ap.: p-j, nerob to! p-te, kedy ste sa vrátili?

iron. p. trávu rásť veľmi zveličovať; nechcieť o niečom, niekom ani p. zaujímať zápor. postoj, odmietať; expr.: ktože to len p-l! p-l to svet? výrazy počudovania; chceš ho? ani p. vôbec nie; p. niečo na vlastné uši osobne; p., že ... hovorí sa, že ...

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
počuť ‑je ‑jú nedok. i dok.

dozvedieť sa získať správu, informáciu • zvedieť: dozvedel sa, zvedel pravdu; z listu sa všetko dozvedeldopočuť sapočuť (sluchom sa dozvedieť): dopočuli sa, počuli, čo sa stalodočítať sa (čítaním): dočítala sa o novej knihezastar. dovedieť sa: dovedeli sa to náhodoupodozvedať sa (postupne, viac vecí): pomaly sa podozvedal, čo bolo za tým


chyrovať mať vedomosť, zvesť o niekom al. niečom (často v zápore) • počuťkniž. slýchať: o takých veciach som ešte nechyroval, nepočul; Kto to kedy chyroval, slýchal?


nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4


počuť 1. vnímať, prijať sluchom • začuť: počuli sme, začuli sme vonku krokyzachytiť: zachytil jemný šuchothovor. očuťhovor. zastar. občuť: očul som podozrivé štrkotaniezastar. započuť: započuli tiché hlasyzastar. zaslúchnuť (Dobšinský)zastar. uslyšať: mládenec uslyšal kráľovu výzvuhovor. chyrovať: ani vtáčika-letáčika tu nechyrovaťkniž. slýchať: kto to kedy slýchal, aby deti rodičom porúčalikniž. čuť: nič nečuť od susedovpopočúvať (počuť na viacerých miestach al. viackrát): všeličo po meste popočúval

2. získať, dostať informáciu, správu (prostredníctvom sluchu) • dopočuť sa: od známych sme sa dopočuli novinudozvedieť sa: o zemetrasení som sa dozvedel z rádia


vypočuť 1. sluchom zachytiť • počuť: vypočula, počula rozhovor zo susednej izby; vypočul, počul dôležité oznamypopočúvať (postupne, na viacerých miestach): v robote popočúval všelijaké novoty

2. podrobiť počúvaniu, výsluchu, podrobne sa povypytovať • expr. vyspovedať: policajti ma už dvakrát vypočuli, vyspovedali

3. splniť niečiu žiadosť, prosbu • kniž. zastar. al. arch.: uslyšaťvyslyšať (v náboženských textoch): nechcú ho na úradoch vypočuť, vyslyšať; Bože, vypočuj, uslyš, vyslyš našu prosbu!vyhovieť (komu): každému vyhovie, každého vypočuje

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

počuť, -čuje, -čujú dok. i nedok.

1. (čo, koho, čo o kom, o čom i bezpredm.) vnímať sluchom, zachytiť, zachytávať sluchom: počujem pieseň, smiech, krik; Smiech bol tichý, aby ho tí traja nepočuli. (Jes.); jasne, zreteľne, dobre, zle p. niečo; Či vari zle počula? (Švant.) klamal ju sluch? Je hlboko presvedčený o pravde počutých slov. (Jégé); dnes počuté historky (Kuk.); Premieľali počuté a povedané (Jégé) čo počuli a povedali. Čo z jeho úst počujú, všetko chvália (Taj.) čokoľvek povie, jeho reči, mienku ap.; počuť niečo na vlastné uši; Chce na vlastné uši počuť (Dobš.) sám, osobne sa presvedčiť

iron. p. trávu rásť vidieť, rozlišovať niečo, čo v skutočnosti nejestvuje; Dievka moja, svet nepočul také niečo (Tat.) nie je obvyklé, nerobí sa to. Nuž počul to svet? (Laz.) je to možné?; nechce o niečom (o niekom, o tom) nič počuť, ani počuť odmieta, zavrhuje niečo (niekoho) , nechce privoliť na niečo: Gustík nechce o ženbe ani počuť. (Zúb.) Nič nechcel počuť o Irenke (Jes.) nechcel ju. Najprv ani počuť, do služby vonkoncom nie. (Švant.)

2. mať schopnosť vnímať sluchom, mať sluch: zle počujechybný sluch; nepočuje je hluchý; robí sa, akoby nepočul nechce počuť, robí sa hluchým;

3. len dok. (čo, o čom, o kom) dozvedieť sa, dostať zprávu, vziať na vedomie: Prv ale chcem počuť mienku vašu o veci vážnej. (Kal.) Chcel počuť novinu. (Tat.) Zlovesť som počula. (Hviezd.) Nemali nič proti človeku, o ktorom len dobré počuť mohli. (Vaj.) Počul som už o tom. (Urb.) hovorím len, čo počujem. (Laz.) Počuj moju radu (Vaj.) vypočuj, počúvni.

4. len nedok. neos. počuť, bolo počuť (koho, čo i so spoj. že) možno, bolo možno, dá sa, dalo sa vnímať sluchom: Počuť zas čiesi kroky v kuchyni. (Bod.) Z Tureckého vrchu bolo počuť kanonádu. (Tat.); nepočuť vlastného slova je veľký krik, hluk; Počuť, že by ich mali za kmotrovcov volať (Taj.) povráva sa. V hlase bolo počuť sklamanie (Tat.) bolo možné vycítiť;

nedok. k 1 i počúvať


počúvať1, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo i bezpredm.) vnímať sluchom; načúvať: p. hudbu, koncert, p. rozhlas; dobre, pozorne, roztržite p.; nemo p. (Vaj.); p. bez slova (Rys.); napäto p. (Bod.); Pekne sa to počúva (Laz.) je to pekné na počutie; hudba do tanca a na počúvanie; Také reči som ja počúvať neprišiel. (Jil.) Celé hodiny by rozprával, keby ho mal kto počúvať. (Al.) Akiste počúval niekde pri dverách (Urb.) načúval potajomky. Počúval jedným uchom dnu, druhým von (Hor.) nepozorne, s nezáujmom; radosť (je, bolo) počúvať, zle (je) počúvať; p. jedným uchom, na pol ucha nepozorne, bez záujmu, roztržite; p. s otvorenými ústami, so zatajeným dychom veľmi pozorne; Pre hrče mal často počúvanie (Taj.) musel znášať výčitky. Samko má čo počúvať (Vám.) musí znášať výčitky, napomínanie.

2. (na čo) všímať si niečo, dať na niečo, reagovať: Nepočúval nič na jeho výhovorky. (Dobš.) Dali sme mu (prasaťu) meno, ale nepočúvalo naň. (Taj.)

3. (čo) dozvedať sa, mať, dostávať zprávy: Nedobré veci počúvam o tebe. (Vám.) Počúvam, že Sladič je už v župe. (Vaj.)

4. trochu zastar. (čo, koho) chodiť na univerzitné prednášky, byť poslucháčom: p. prednášky; počúval gréčtinu (Bod.) bol poslucháčom gréčtiny; počúval Ľ. Štúra chodil na jeho prednášky;

dok. k 1, 3 počuť

Morfologický analyzátor

počuť dokonavé alebo nedokonavé sloveso
(ja) počujem VKjsa+; (ty) počuješ VKjsb+; (on, ona, ono) počuje VKjsc+; (my) počujeme VKjpa+; (vy) počujete VKjpb+; (oni, ony) počujú VKjpc+;

(ja som, ty si, on) počul VLjsam+; (ona) počula VLjsaf+; (ono) počulo VLjsan+; (oni, ony) počuli VLjpah+;
(ty) počuj! VMjsb+; (my) počujme! VMjpa+; (vy) počujte! VMjpb+;
(nejako) počujúc VHj+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor