Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

počuť -je -jú nedok. i dok.

1. vnímať, zachytávať, zachytiť sluchom: p-m spev, hudbu; zajtra p-me nové melódie; zapamätať si niečo na prvé p-tie; do p-tia pozdrav; v inf. iba nedok. zle ťa p.; odtiaľ (bolo) dobre p. (orchester); je krik, že nep. vlastného slova

2. iba nedok. mať schopnosť počuť, mať sluch: dobre, slabo p-je; nep-je na ľavé ucho

3. iba dok. dostať, prijať správu, informáciu (prostredníctvom sluchu), dozvedieť sa: p. (o niekom) zlú novinu; o tom som ešte nep-l; p-l som to od známych; chcel by som p. tvoju mienku; vedieť niečo z p-tia sprostredkovane

4. počuj(te) hovor. v platnosti cit. vyj. výzvu, upozornenie ap.: p-j, nerob to! p-te, kedy ste sa vrátili?

iron. p. trávu rásť veľmi zveličovať; nechcieť o niečom, niekom ani p. zaujímať zápor. postoj, odmietať; expr.: ktože to len p-l! p-l to svet? výrazy počudovania; chceš ho? ani p. vôbec nie; p. niečo na vlastné uši osobne; p., že ... hovorí sa, že ...

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
počuť ‑je ‑jú nedok. i dok.

počuť -čuje -čujú -čuj! -čul -čujúc -čutý -čutie dok.

/5658208±880 1.69: verbá inf. obojvid. 176809 dať/30794 počuť/14690 venovať/11667 realizovať/5875 reagovať/4881 konštatovať/4396 informovať/4066 identifikovať/3612 investovať/3472 komunikovať/3314 prezentovať/2958 akceptovať/2935 definovať/2733 (452/81416)

-uť/97707±47: verbá inf. obojvid. 14690 poč/14690

dozvedieť sa získať správu, informáciu • zvedieť: dozvedel sa, zvedel pravdu; z listu sa všetko dozvedeldopočuť sapočuť (sluchom sa dozvedieť): dopočuli sa, počuli, čo sa stalodočítať sa (čítaním): dočítala sa o novej knihezastar. dovedieť sa: dovedeli sa to náhodoupodozvedať sa (postupne, viac vecí): pomaly sa podozvedal, čo bolo za tým


chyrovať mať vedomosť, zvesť o niekom al. niečom (často v zápore) • počuťkniž. slýchať: o takých veciach som ešte nechyroval, nepočul; Kto to kedy chyroval, slýchal?


nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4


počuť 1. vnímať, prijať sluchom • začuť: počuli sme, začuli sme vonku krokyzachytiť: zachytil jemný šuchothovor. očuťhovor. zastar. občuť: očul som podozrivé štrkotaniezastar. započuť: započuli tiché hlasyzastar. zaslúchnuť (Dobšinský)zastar. uslyšať: mládenec uslyšal kráľovu výzvuhovor. chyrovať: ani vtáčika-letáčika tu nechyrovaťkniž. slýchať: kto to kedy slýchal, aby deti rodičom porúčalikniž. čuť: nič nečuť od susedovpopočúvať (počuť na viacerých miestach al. viackrát): všeličo po meste popočúval

2. získať, dostať informáciu, správu (prostredníctvom sluchu) • dopočuť sa: od známych sme sa dopočuli novinudozvedieť sa: o zemetrasení som sa dozvedel z rádia


vypočuť 1. sluchom zachytiť • počuť: vypočula, počula rozhovor zo susednej izby; vypočul, počul dôležité oznamypopočúvať (postupne, na viacerých miestach): v robote popočúval všelijaké novoty

2. podrobiť počúvaniu, výsluchu, podrobne sa povypytovať • expr. vyspovedať: policajti ma už dvakrát vypočuli, vyspovedali

3. splniť niečiu žiadosť, prosbu • kniž. zastar. al. arch.: uslyšaťvyslyšať (v náboženských textoch): nechcú ho na úradoch vypočuť, vyslyšať; Bože, vypočuj, uslyš, vyslyš našu prosbu!vyhovieť (komu): každému vyhovie, každého vypočuje

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

počuť, -čuje, -čujú dok. i nedok.

1. (čo, koho, čo o kom, o čom i bezpredm.) vnímať sluchom, zachytiť, zachytávať sluchom: počujem pieseň, smiech, krik; Smiech bol tichý, aby ho tí traja nepočuli. (Jes.); jasne, zreteľne, dobre, zle p. niečo; Či vari zle počula? (Švant.) klamal ju sluch? Je hlboko presvedčený o pravde počutých slov. (Jégé); dnes počuté historky (Kuk.); Premieľali počuté a povedané (Jégé) čo počuli a povedali. Čo z jeho úst počujú, všetko chvália (Taj.) čokoľvek povie, jeho reči, mienku ap.; počuť niečo na vlastné uši; Chce na vlastné uši počuť (Dobš.) sám, osobne sa presvedčiť

iron. p. trávu rásť vidieť, rozlišovať niečo, čo v skutočnosti nejestvuje; Dievka moja, svet nepočul také niečo (Tat.) nie je obvyklé, nerobí sa to. Nuž počul to svet? (Laz.) je to možné?; nechce o niečom (o niekom, o tom) nič počuť, ani počuť odmieta, zavrhuje niečo (niekoho) , nechce privoliť na niečo: Gustík nechce o ženbe ani počuť. (Zúb.) Nič nechcel počuť o Irenke (Jes.) nechcel ju. Najprv ani počuť, do služby vonkoncom nie. (Švant.)

2. mať schopnosť vnímať sluchom, mať sluch: zle počujechybný sluch; nepočuje je hluchý; robí sa, akoby nepočul nechce počuť, robí sa hluchým;

3. len dok. (čo, o čom, o kom) dozvedieť sa, dostať zprávu, vziať na vedomie: Prv ale chcem počuť mienku vašu o veci vážnej. (Kal.) Chcel počuť novinu. (Tat.) Zlovesť som počula. (Hviezd.) Nemali nič proti človeku, o ktorom len dobré počuť mohli. (Vaj.) Počul som už o tom. (Urb.) hovorím len, čo počujem. (Laz.) Počuj moju radu (Vaj.) vypočuj, počúvni.

4. len nedok. neos. počuť, bolo počuť (koho, čo i so spoj. že) možno, bolo možno, dá sa, dalo sa vnímať sluchom: Počuť zas čiesi kroky v kuchyni. (Bod.) Z Tureckého vrchu bolo počuť kanonádu. (Tat.); nepočuť vlastného slova je veľký krik, hluk; Počuť, že by ich mali za kmotrovcov volať (Taj.) povráva sa. V hlase bolo počuť sklamanie (Tat.) bolo možné vycítiť;

nedok. k 1 i počúvať


počúvať1, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo i bezpredm.) vnímať sluchom; načúvať: p. hudbu, koncert, p. rozhlas; dobre, pozorne, roztržite p.; nemo p. (Vaj.); p. bez slova (Rys.); napäto p. (Bod.); Pekne sa to počúva (Laz.) je to pekné na počutie; hudba do tanca a na počúvanie; Také reči som ja počúvať neprišiel. (Jil.) Celé hodiny by rozprával, keby ho mal kto počúvať. (Al.) Akiste počúval niekde pri dverách (Urb.) načúval potajomky. Počúval jedným uchom dnu, druhým von (Hor.) nepozorne, s nezáujmom; radosť (je, bolo) počúvať, zle (je) počúvať; p. jedným uchom, na pol ucha nepozorne, bez záujmu, roztržite; p. s otvorenými ústami, so zatajeným dychom veľmi pozorne; Pre hrče mal často počúvanie (Taj.) musel znášať výčitky. Samko má čo počúvať (Vám.) musí znášať výčitky, napomínanie.

2. (na čo) všímať si niečo, dať na niečo, reagovať: Nepočúval nič na jeho výhovorky. (Dobš.) Dali sme mu (prasaťu) meno, ale nepočúvalo naň. (Taj.)

3. (čo) dozvedať sa, mať, dostávať zprávy: Nedobré veci počúvam o tebe. (Vám.) Počúvam, že Sladič je už v župe. (Vaj.)

4. trochu zastar. (čo, koho) chodiť na univerzitné prednášky, byť poslucháčom: p. prednášky; počúval gréčtinu (Bod.) bol poslucháčom gréčtiny; počúval Ľ. Štúra chodil na jeho prednášky;

dok. k 1, 3 počuť

počuť nedok. i dok.
1. strsl, čiast. zsl vnímať, zachytávať, zachytiť sluchom: No odrazu som vraj len takí zvuk počú ako po_dzemou, a ftom tie koňe už aj išli preč (Lipt. Mara LM); Velmo počuď bátovskie zvoňi, buďe pršať (Pukanec LVI); Uš pred ľiahnuťím počuťi húsence pišťaťi voká z vajca (Čelovce MK); Pośúu̯ speu maliho chlapcä (Kokava n. Rim. RS); Ňescel o ňiéj aňi počút (Bošáca TRČ); Ke_com hlásil dvanástú, žena mi otkázala, že počula volakeho chodzit po hóre (Ružindol TRN)
2. strsl, čiast. zsl mať schopnosť počuť, mať sluch: Ňepočuu̯ dobre, aľe poto_mu daľi strojček (Ležiachov MAR); Vom nepošuje na pravia ucho (Kameňany REV); Počud ešče kolko-tolko počujem, ale slabo vidzím (Bučany HLO)
3. strsl, čiast. zsl dostať, prijať správu, informáciu (prostredníctvom sluchu), dozvedieť sa: Uš tag zme to počuľi, že voľagdajší pán zámku si dau̯ zamurovaď za živa ženu aj z ďeťaťom (Blatnica MAR); Pošúl si, ša se stálo? (Slavošovce ROŽ); Počulas, že sa majú brat ten Miro z Aničkú?! (Bzince p. Jav. NMV); Počula som na ringu, že majú dat Trojičku ottat preč (Brestovany TRN)
F. počuť jedním uchom (Jasenová DK) - neochotne prijať správu; to som na vlasnej uši počuv (V. Lom MK) - nesprostredkovane; čo u váz nové počut? (Skalka n. Váh. TRČ) - čo je u vás nového?
4. čiast. zsl vnímať čuchom, cítiť pach: Aj nevién na jakén kuse ma bolo počut, že pri ofcáh robím (Dol. Súča TRČ); Nále šag dobrú slivku mosí počut, každá poránná slivovica smrdí (Trenč. Závada TRČ)
F. plesnivé víno dicki počuje plesninu (Dvorníky HLO) - razí plesninou
5. pocítiť, zacítiť niečo: Počula po sebe slabosc (Dl. Lúka BAR)
6. strsl, čiast. zsl počuješ, počujte, počujteže má platnosť citoslovcia s významom výzvy, upozornenia ap.: No, počuješ, toto je ešťe ňič! (Detva ZVO); Eš, pošujteže, jä sä šudujen tomuto chlapcevi! (Drienčany RS); Počujte, pán dochtor, budete sa tu dlho zdržuvat?! (Šterusy PIE)

počuť dk/ndk
1. čo zachytiť zmyslami, pocítiť: abychom pomoczy twogeg pocžuty a obdržeti mohli (BAg 1585); kdož by z cesty ustal a gitrocelem se zmyl, polehčeny počuge (HL 17. st); geg na žiwuot kladou ruku na noclahu we spany y počul, že sa dietya hadzalo (VELIČNÁ 1724); priley ocztu malo, len abi poczut bilo (RO 18. st)
2. čo, koho zachytiť, vnímať sluchom: kdi wartu poczul, zase se wratyl (ANTOL 1571); okolo gedenacteg hodinj pocžul sem na huslach sskrypenia (KRUPINA 1643); aby len počul, čuo má počuti (ŠTÍTNIK 1700); guss merkug a počug, mug hrissny čloweče, čuo tobe z toho chcem wiwgesti (MS 1758)
3. čo, o čom dozvedieť sa: poczul, že by boly pany zakazaly (JACOVCE 1756); počul o kradezy predoznameneg; gsem počula, ze biwsse na szalassy mne do matera nastrilal (PUKANEC 1787)

Zvukové nahrávky niektorých slov

a ja ju počujem et je l'entends
a jej spoločník počuli et son compagnon entendaient
často ste počuli revať vous avez souvent entendu rugir
čistý, že zreteľne počujem pur, que j'entends distinctement
čo ho počuli hovoriť qui l'entendaient parler
čo ich počuli, vraveli qui les entendaient disaient
ktorý nechcel nič počuť qui ne voulait rien entendre
počul tých niekoľko slov entendit ces quelques mots
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu