počty -ov m. pomn. zastaráv. matematika; príslušný vyučovací predmet v zákl. škole: vedieť p.; zajtra máme p.;
počtový príd.: p. príklad
počty -tov m. pomn.
matematika vyučovací predmet sprostredkúvajúci poznatky o priestorových a kvantitatívnych vzťahoch reálneho sveta • štud. slang. matika • zastaráv. počty (nižšia matematika): my sme mali ešte počty, dnes už deti majú matematiku, ale hovoria jej matika
počty p. matematika
počty, -ov m. pomn.
1. nižšia matematika; vyučovací predmet na národnej škole: učiť sa, vyučovať p-y, vedieť p-y; zbehlý v p-och (Laz.); Vyznal sa v počtoch. (Taj.)
2. trochu zastar. výpočty, rozumové úvahy: Počty Ondrejove začínajú sa mu v hlave rozliehať. (Kal.) Do tých počtov čertovsky sa miešajú tie čarodejské oči. (Kuk.);
počtový príd. z počtov: p. príklad, výkon, úkon; p-á úloha, p. test, p-á chyba; p-á hádanka
počty m. pomn. 1. vyučovací predmet v základnej škole, nižšia matematika: Už viem s počtou spočítaď aj oččítať (Návojovce TOP); No tak smo už drviľi té počte (Ozdín LUČ); Prvéj klase zme mali písaní, počti, spívali zme a dzečo (Brestovany TRN) 2. vyúčtovanie, (výročná) bilancia: Salašňíci mávajú počťi adž na jasen (Králiky BB); Ket skončev rok, ždi sa robili obecné počti, teda čo sa prijalo, čo a za čo sa moselo vidat, gdze su penáze a jako stojí obec (Šípkové PIE) L. počti na Mitra (Heľpa BRE) - výročné vyúčtovanie majiteľov oviec s bačom na Demetera 26. októbra 3. ipeľ druh poľovníckych nábojov: Počtámi stréľau̯ na ďiveika (Cinobaňa LUČ)
počet m/ž, počta ž 1. množstvo, obyč. vyj. číslom: oznamujem vam, zie vedeme poceth drabuow okolo 8 a neyaky poczet vozou (BOLERÁZ 1543 SLL); odsylam gych (trámy) w pocztie ssest (BYTČA 1601); blaznow nekonečny počet gest (MS 1758); zabigalo se sto yalowyc, yunce w rowném počtu (PT 1778) L. bez, neni, nemá p-u o veľkom množstve, mnohokrát: ne geden raz, ale bez počtu odpornim byl (DuH 1723); ssedesát gest králownych a osemdesát naložnic a ďeweček nenj počtu (KB 1757); innumerabiliter: nespočitedlňe, bez počtu (KS 1763); mudrost Boha nemá počtu (BlR 18. st); p. koho, čoho o určitom množstve, spoločenstve: w pocžet a w zhromaždeny messteninow gest vweden (P. ĽUPČA 16. st); gedneho z počtu prysažnych (SLIAČE 1602); abychom ho do počtu messtanow prygaly (S. ĽUPČA 1619); excludugem ta a wymazuwam z počtu mych dytek yako takoweho lotra (PREŠOV 1666); prečytagme, kolik w meste, kolik w osadach lidu máss a wezmúce do počtu, ten spyssme (PT 1778) 2. gram gramatické číslo: de numero: o počtě (DM 1780) L. gednásobný počet singulár; wjcnásobný počet plurál; dwognásobný počet duál (DM 1780) 3. mat číselne vyjadrené množstvo, číslo: umenj počtuw počty rata (KoB 1666); každa počet ze ssest aneb wýc cyfer rozdeluge sa od praweg ku leweg strane na cžástky (PrP 1780); aby summa s slowmi radegi nežli počtem, aneb čoss neglepsse gest, obogim sspussobem, to gest y počtem y slowmi poznamenana byla (WZ 1797) L. počet tá, která skrz rozmnoženj wychádza, menuge sa produkt neb wywedená počet (PrP 1780) násobok; cžas zlamanyma počtami wyznačiti (SO 1785) zlomkami; umenie p-ov matematika: umenj počtuw počty rata (KoB 1666) 4. mat číselný znak, číslica: z položených zde cifrúw, figúr, numerúw aneb počtúw wssecko počtowánj powstáwá a gedenkaždý počet tolko platj, kolikeré mjsto drží; po dwúch čárkách dole včinených zase nad sedmým počtem v wrchu postaw 2 a bude znamenati bilioni (LU 1775) 5. poradie: swedek w počtu druhi rozprawal swedkowj (D. JASENO 1754) 6. i pl počty mat matematika, aritmetika: geden oktylion podle w počtech dokonalých mjstrú dúmnenj tak mnoho znamená, že počet pjsku morského přewýssuge (LU 1775); dagte ditki wasse mudrim ludgom gich winaučit w umeni, čitani, w pisme a počtoch (SJ 1797); arithmetica: počet (PD 18. st) 7. počítanie, počtovanie; účtovanie: rattio: počet, počtowánj (KS 1763); penjz tenže Mikulas ani do počti, ani pod počtow, ani po počte newiznal (PONIKY 1793) 8. výsledok počítania, výpočet: (Slnko) dle počtu hwezdaruw sto sesdesat ssest rázu tolke ge gako Zem (PP 1734) L. astron zlatý počet zaležj w 19 letech, nebo po 19 let nowj a plnj měsycowe zase na ten den padagj, na kterymž pred 19 roky boli podani (NK 1717) 9. súpis, zoznam: povinni su dati padesatu dojnu ovcu i z mladym jahniatkem vedle počtu a popisu takoveho horniho dobytka (LIKAVA 1625 U2); swati Pawel w dnessneg swateg episstole pripogil obssirni počet mnohich skutkow a cznosti (TC 1631) 10. vyúčtovanie (obyč. v spojení so slovesami): s toho mi nedali penieze ani pocztu (ŽK 1453); ode mne pana meho racionistowe poczeth bralj (PRÍBOVCE 1565 KL); pri skladanj počtúw (RUŽOMBEROK 1598); nepowinnen bude ani on, ani potomcy počet widawati, czož mu gest pri oddawany pocžtuw acceptowano; poriadnu pocžet oddal (P. ĽUPČA 1614; 1622; 1719); kdy se počet robyl z werytelem meskym (PUKANEC 1728); do obvzlaštneho registru, z ktereho bude ratung neb počet klasti, ma jse poradne poznamenati (MB 1759); učinila se počta z richtarstwi Michaele Szmik (TISOVEC 1790 CM); pren náb o poslednom súde: ostru welmi počet Búh bude nekdy žadati (SK 1697); twrdu panu Bohu počet odwesti (LKa 1736); (Boh) čloweka ku počtu poslednimu potahuge (CS 18. st) 11. písomný doklad o vyúčtovaní, hospodársky denník, register: zadneho poctu na ty zeme neny (SKLABIŇA 1601); čo prw dawali, najde sa w počtoch Gich Oswicenosti panow obidwuch (JASENICA 1710); z duochodkow a intrad kolko k rukam prijal anebo vynaložil, spravedlivy počet a rachunek učinil a od sebe vydal (MB 1759); protocolla pak obecné gako tež ag počty gakékolwek bedliwe a oprawdowe wgest budem (PONIKY 1793); -ný, -ový príd k 1: decuria senatoria: z deset osob počtowá radda (KS 1763); wogstwý obkličowalo pannu z domagšími a timi, kterí bili neb nagpočetňegší, neb nagpotrebňegší (BR 1785); k 2: numery od 1 až do 90 we swem pocetnem rade (Kur 1796) v číselnom rade, v poradí L. početní slowa (MZP 1696 gram) číslovky; menowatel početnj (DM 1780 gram) základná číslovka; k 7: rationalia: početny aneb počtowá kniha (KS 1763) L. p. groš, peniaz guľka na počítadle: calaculi (:abaculi:) pečetne groše (KoB 1666); abaculi: početné penize (KS 1763); p. stôl, stolček, p-á tabuľa stôl na počítanie, účtovnícky stôl: (počítať) skrze početne groše na početnem stole (KoB 1666); abacus: početnj tabule (FO 1737); abacium: početny stolček (KS 1763); k 10: zebj hnedky we swatky poctowe penize sem ke mne wyprawyly (SÚĽOV 1667) L. p-á kniha, knižka hospodársky, účtový denník: pat rimskjch ma se zrazit z teg resstantie, kteru ge mu obec dlužna a zapysana gest w knize poctoweg (ŽILINA 1701); purgkrabiho powinnost bude, aby on pocžtowe knižky držel (TRENČÍN 1716); codex: kniha početnj, počtowé knihy, knihy prigmu a wydánj (WU 1750); p. služobník, úradník hospodársky správca: gedenkaždi officir a pansky služebnik počtowj z prigmu a widany duchoduw panskich počty dati powinnen gest (TRENČÍN 1716); ga som gesste za padesat zlatich bes wssetkeho accidensu žadnemu panu počtowim uradnjkom nebol (ROVŇANY 1755)
počty p. počet