Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

počkať dok.

1. stráviť istý čas v očakávaní, že niekto príde al. sa niečo stane: p. hodinu na priateľa; p. na vhodnú príležitosť; urobiť niečo na p-nie ihneď

2. odložiť na neskorší čas, dočkať: p. s odchodom

3. počkaj(te) hovor. má plat. a) čast. s význ. nadväzovania na kontext al. situáciu a rozpamätávania: p-aj(te), kedy sa to stalo? b) cit. s význ. výstrahy, vyhrážania: p-aj, veď ty dostaneš!

// počkať si expr. vystriehnuť (obyč. so zlým úmyslom), dočkať si: p. si na niekoho za rohom; veď si ja na teba p-ám! vyhrážka

počkať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kanie dok.

počkať si -ká si -kajú si -kaj si! -kal si -kajúc si -kanie si dok.

čakať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok. 1. (na koho/koho, na čo/čo; kde; s vedľajšou vetou; ø) ▶ zotrvávať na istom mieste, kým niekto al. niečo príde, kým sa neuskutoční želaná vec: č. na deti, na rodičov; č. na autobus, na prestávku; dlho, trpezlivo, netrpezlivo, túžobne, márne č.; č. na telefonické spojenie, na rozkaz; č. na vrátnici, pri vchode, v rade; čakali na chodníku, kým nebudú mať zelenú; Ešte nikoho som tak boľavo nečakal ako šéfku. [A. Bednár]; Potok od včerajšieho dňa neopadol, ani sa nezdvihol, akoby na niečo čakal. [R. Jašík]; pren. Na stole čakal nakrájaný chlieb. [E. B. Štefan] bol nachystaný
2. (koho, čo; na koho, na čo; čo od koho, od čoho; s vedľajšou vetou; ø) ▶ predpokladať, dúfať, že niekto príde, že niečo nastane; syn. očakávať: č. návštevu; č. nápravu, zlepšenie; č. (na) odpoveď; čakám od neho list, ospravedlnenie; všetci čakali, že sa vyjadrí; prišla dlho čakaná zmena; Som samé čakanie, všetko vo mne na niečo čaká, telo i duša. [L. Ťažký]; Pozerá na vnúčatá, čaká, túži po radosti. [E. Dzvoník]; Keby v noci mrzlo, čo sa dalo čakať, na vode by znovu bolo sklo. [D. Dušek]
3. (s čím; s vedľajšou vetou; ø) ▶ neurobiť niečo hneď, odsúvať niečo na neskorší čas; syn. odďaľovať, odkladať, presúvať: č. s predajom domu, so sťahovaním; čakajú ešte so svadbou; bude tak dlho č., až bude neskoro; na čo čakáš? čakáš, až budeš starší a múdrejší?
4. iba v 3. os. (koho) ▶ javiť sa v budúcnosti neodvratným: čakajú nás nové skúšky; čakala ho robota; čo nás ešte čaká?!
5. (na čo; s vedľajšou vetou) ▶ zotrvávať v očakávaní (aj dlho), s nejakým cieľom, pre nejaký dôvod; syn. vyčkávať, vyčakávať: č. na ďalšiu šancu, príležitosť; rybári nevyšli na more - čakajú na lepšie počasie; Sedíš pri okne a čakáš na vhodnú chvíľu, aby si si presadol ďalej, lebo ti je zima na nohy. [R. Sloboda]; Čakáme hodinu a pol, kým sa autobus nenaplní do posledného miesta. [Inet 2002]
6. (čo; ø) ▶ očakávať narodenie dieťaťa; (o žene) byť tehotná: čakáme dieťatko, maličké; Prečo si mi nedal vedieť, že Zuzana čaká dieťa? [J. Papp]; Magda čaká, pritúľte ju a máte plný dom radosti. [Ľ. Smrčok]
◘ fraz. čakať ako kura na zrno/na sopeľ nedočkavo; čakať ako koza na nôž bezmocne, zmierený s tým, čo príde; čakať ako na spasenie/na (Božie) zmilovanie/na Mesiáša netrpezlivo, túžobne; čakanie na Godota nezmyselné, na niečo, čo nepríde; čakať celú večnosť veľmi dlho; čakať do súdneho dňa márne, zbytočne; čakať na niečo s otvorenými ústami zvedavo; čakať so založenými rukami nečinne, nič nerobiac; dať na seba dlho čakať neskoro prísť, dlho sa neozývať, neohlásiť sa; nedať/nenechať na seba dlho čakať skoro prísť, ozvať sa, ohlásiť sa; to sa dalo od neho čakať dalo sa predpokladať, že to urobí ◘ parem. čo nás čaká, to nás neminie
▷ opak. čakávať -va -vajú -val; dok. k 1, 3 – 5 ↗ počkať, k 1, 3 ↗ dočkať

čakať, -á, -ajú nedok.

1. (koho, čo, na koho, na čo) očakávať príchod, objavenie sa dakoho, dačoho: č. brata, sestru na stanici, č. na vlak, na autobus, na električku, č. návštevu, č. balík, č. na výsledok, na odpoveď; nečakaj (na) zázrak, zázraky niečo mimoriadneho, neobyčajného; bibl. č. Mesiáša, Krista; č. rodinu, rodinku narodenie dieťaťa

● čaká na smrť je veľmi chorý al. starý; dať na seba dlho č. prísť neskoro; nedať na seba dlho č. prísť načas, skoro; hovor. žart. čaká ako kura na zrno, na sopeľ je nedočkavý; hovor. č. ako na spasenie, na Mesiáša túžobne, nedočkavo;

2. (bezpredm., čo i so spoj. že) predpokladať, že sa v dohľadnom, v určitom čase dačo stane; tráviť čas očakávaním, vyčkávaním, vyčkávať: č. dve hodiny, márne, dlho č.; č. v rade; to som nečakal to som nepredpokladal, nebol som na to pripravený; č. ako na ihlách netrpezlivo; č. so založenými rukami nečinne;

3. (s čím) odkladať, odsunovať niečo na neskoršie: č. s platením, s odpoveďou;

4. (koho) byť prichystaný, pripravený pre dakoho (obyč. o veciach): čaká ho prekvapenie, čakajú nás povinnosti, úlohy; čaká ho guľka, šibenica smrť zastrelením, obesením;

opak. čakávať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 dočkať, počkať, vyčkať, k 1 i dočkať sa, k 3 počkať

počkať, -á, -ajú dok.

1. (koho, čo, na koho, na čo i bezpredm.) stráviť nejaký čas čakaním, zotrvať istý čas v očakávaní niekoho al. niečoho, vyčkať: p. chvíľu, p. deň-dva; Počkali sme na starého drotára. (Tomašč.) Hej, no len ma počkaj! (J. Kráľ); p. na lepšiu príležitosť; Počkaj, kým všetci budeme spolu. (Kuk.); to počká možno to odložiť, nesúri to; urobiť niečo na počkanie (napr. opraviť obuv) hneď; p. na dievča, na chlapca vyčkať vhodný čas k sobášu;

2. (s čím i bezpredm.) vyčkať, neprenáhliť sa, mať strpenie: Počkajte s chválou. (Zúb.) Počkám ešte so ženbou. (Jes.) Musí počkať s vilou (Vaj.) s kúpou al. so stavbou vily. Počkaj, nemiešaj sa mi do reči. (Bedn.); počkať, počkať! počkaj, počkaj! výrazy nabádajúce k trpezlivosti;

3. (komu) pozhovieť s nárokmi na peniaze al. odmenu, nesúriť: I pánu švagrovi počkáme. (Vaj.) Nie je taký človek, aby mu nepočkal. (Taj.);

nedok. čakať

|| počkať si (na koho, na čo, nár. i za kým) čakať dlhší al. kratší čas: Na to si počkáte! (Zúb.) to tak ľahko nebude. Ona si na ňu počkala. (Ráz.) Za tými si počkáme. (Jes.)

počakať p. počkať

počekať p. počkať

počkať i počakať dok. (počekac)
1. csl stráviť istý čas čakaním, vyčkať: Jano miseu̯ pośkaď na mašinu (Klenovec RS); Chocťe len, já tu počkám na vás (Bošáca TRČ); Ohlédal sa, ale ma nepočkal (Bernolákovo BRA); A jag_ona (krava) prišla gu sebe, zme počekaľi a daľi zme gu ňej ceľe (Kokšov-Bakša KOŠ); Jag_uš pridze ješeň, treba počekac, kedi bistricki šľivki dobre dožreju (Brezina TRB)
L. zašidz na počkáňé (Lapáš NIT), zrobidz na počekaňe (Dl. Lúka BAR) - urobiť ihneď
2. strsl, zsl rozk. počkaj!, počkajte! má platnosť častice
a. s významom výstrahy, vyhrážania, nesúhlasu: Ľen počkajťe, šag náz oťedz vitňe remeňom! (Ležiachov MAR); No, počkaj, to móžu biď už opsaďení ta_Ňenci! (Kľak NB); To na veki ťem ňepodarenej, šľach toho trafiu̯, no počkaj! (Lešť MK); Počkaj, ďe uš tájďe?! (Lukové ZVO); Reku, počkajste, vi ste tam neboli, ale já son tam bóv! (Čachtice NMV); No len počkaj, šak doma dostaneš puculáš! (Červeník HLO); Počkaj, bodaj ťa, šag já ťa ustríhnem! (Záh. Bystrica BRA)
b. i počkajme!, počkajme sa! s významom rozpamätávania sa, pripomínania si niečoho: Ešťe som ťi voľačo mau̯, počkajme! - že si máš príc pre té zemiaki (Ležiachov MAR); Počkajme sa! - aha, už viem, ako sa to volá (Chrenovec PDZ); Tag uš teda chodzivali ludé perí drápat, já, počkajte! - ščúl čo vám povím (Ružindol TRN)

počkať dk
1. (na) koho, (na) čo stráviť nej. čas čakaním na niekoho, na niečo: pri lawiczky na jarku že gich počkal (TURIEC 1729); operiar hominem hic: počkám ho tuto (KS 1763); prawila: O, muži božj, počkeg na mne (VP 1764)
2. mať strpenie, vyčkať: wssecko chcem poplatiť, toliko prosim, aby ste do maleho času počkali (BOŠANY 1606); gesste tento rok počkam, zatym newym, gak sobe poradjm (ZA 1676); počkag malo a uwidiss, promena se stane (GŠ 1758)
3. komu (čo) pozhovieť s nárokom na niečo: zie mu ostatnie penyze podcžka do niektereho cžyassu maleho (ŽARNOVICA 1582); na druhy rok sem s nym objednal, to gest ma mne zase do druheho roka poczkati (H. JASENO 1588); tu ssenkire prosy, aby mu poczkal, ze nema dost penez (SNS 1786)