odpočiatku, pís. i od počiatku prísl.
odpočiatku, pís. i od počiatku prísl. ▶ od bodu, okamihu, miesta začatia, vzniku niečoho: je tvrdohlavý o.; o. v ňom všetci videli lídra; všetky obvinenia o. odmietal; ich vzájomný vzťah bol o. problematický; Vtom počul hlas – dlhú vetu – mierny mužský hlas, ktorý mu bol už od počiatku povedomý [...]. [J. Johanides]; Hneď od počiatku bol ku mne taký láskavý, taký gavaliersky. [K. Lászlová]
začiatkom (čoho) vyjadruje čas v prvej fáze istého časového úseku (op. koncom) • na začiatku (čoho; op. na konci): začiatkom, na začiatku leta bývajú veľké horúčavy • kniž.: počiatkom • na počiatku: vráti sa až počiatkom zimy