počet, -čtu m.
1. množstvo, obyč. vyjadrené číslom: veľký, malý p., maximálny, minimálny p., úhrnný p.; zvýšiť, znížiť p. (napr. výrobkov); dostatočný, úctyhodný, slušný p.; presný, ľubovoľný p.; okrúhly p. približný; celkový p.; pekný, hojný p. veľa; bez počtu (napr. ľudí) veľmi veľa; v plnom p-e (napr. zísť sa, zhromaždiť sa) všetci; p. obrátok; p. účastníkov, členov, obyvateľov; chýbať do p-u; Ani na počet nás nie je málo (Hor.) čo do počtu. Majetok sa mu množí, že počtu nevie (Ráz.) nevie ho spočítať. Zásluhám mu počtu nie je (Hviezd.) má veľa zásluh. Počtom malí, ale duchom veľkí. (Jes.)
2. zastar. účtovanie, vyúčtovanie: Neprišiel dávať počet, čoho bolo koľko. (Kuk.) Nemáte práva počty z krokov mojich požadovať. (Kal.) Bral nás na počet o našich voličoch (Taj.) na zodpovednosť. Kráľ robil počet s manželkou svojou (Kal.) účtoval.
● bibl. skladať p., vydať p. z niečoho zodpovedať sa zo svojho konania, účtovať, vyúčtovať;
3. mat. v názvoch rôznych matematických postupov: úrokový p., p. pravdepodobnosti, infinitezimálny, diferenciálny p.; vektorový p.