Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma subst

počet -čtu m.

1. číselne vyjadriteľné množstvo: veľký, malý p. (divákov); (ľudí) bez p-u veľmi veľa; zišli sa v plnom p-e všetci; p-om malá skupina

2. v názvoch mat. odborov, veličín ap.: diferenciálny p., p. pravdepodobnosti

byť iba do p-u figurovať iba formálne;

početný príd.

1. počtom veľký: p-á rodina

2. spôsobený al. vyjadrený počtom: p-á prevaha;

početne prísl.: p. malý oddiel;

početnosť -i ž. počet, množstvo

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
počet ‑čtu m.; početný; po­četne prísl.; početnosť ‑i ž.

množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantitakvantum: neprimerané množstvo, kvantumpočet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke?objemrozsahveľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov

2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľakvantum: množstvo, kvantum ľudíbohatstvohojnosť: hojnosť nápadovmyriadahovor. expr.: miliónvagón: vagón myšlienokhúfmasamorehromadakopahŕbahovor. expr.: fúrahaldanávalzáľahazáplavalestucetpaletakniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy)rad: rad rokov

p. aj kopa 2


počet 1. p. množstvo 1 2. p. účet 1


účet 1. listina s vyjadrením finančného nároku za niečo: vystaviť účetfaktúra: predložiť faktúru, vyplatiť faktúruzastar. počet

2. odb. zápis o stave a zmenách hospodárskych prostriedkov: bankový účet, vyčerpať účetkonto: pripísať na konto

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

počet, -čtu m.

1. množstvo, obyč. vyjadrené číslom: veľký, malý p., maximálny, minimálny p., úhrnný p.; zvýšiť, znížiť p. (napr. výrobkov); dostatočný, úctyhodný, slušný p.; presný, ľubovoľný p.; okrúhly p. približný; celkový p.; pekný, hojný p. veľa; bez počtu (napr. ľudí) veľmi veľa; v plnom p-e (napr. zísť sa, zhromaždiť sa) všetci; p. obrátok; p. účastníkov, členov, obyvateľov; chýbať do p-u; Ani na počet nás nie je málo (Hor.) čo do počtu. Majetok sa mu množí, že počtu nevie (Ráz.) nevie ho spočítať. Zásluhám mu počtu nie je (Hviezd.)veľa zásluh. Počtom malí, ale duchom veľkí. (Jes.)

2. zastar. účtovanie, vyúčtovanie: Neprišiel dávať počet, čoho bolo koľko. (Kuk.) Nemáte práva počty z krokov mojich požadovať. (Kal.) Bral nás na počet o našich voličoch (Taj.) na zodpovednosť. Kráľ robil počet s manželkou svojou (Kal.) účtoval.

bibl. skladať p., vydať p. z niečoho zodpovedať sa zo svojho konania, účtovať, vyúčtovať;

3. mat. v názvoch rôznych matematických postupov: úrokový p., p. pravdepodobnosti, infinitezimálny, diferenciálny p.; vektorový p.

Morfologický analyzátor

počet podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) počet; (bez) počtu; (k) počtu; (vidím) počet; (o) počte; (s) počtom;

(tri) počty; (bez) počtov; (k) počtom; (vidím) počty; (o) počtoch; (s) počtami;

desíťiťisíc počet desíťiťisíc počet Počet_1 Počet Počet_2 Počet
počet
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) počet predkolení zatvorila. Najvyšší počet expozícií bol 74. „Nájdite si
G (bez) počtu krajiny umožní prežívanie väčšieho počtu živočíšnych druhov, čím sa rozšíri
D (k) počtu osobou prináša prístup k väčšiemu počtu respondentov. Zaručenie
A (vidím) počet po dvoch kolách na konte plný počet bodov Arsenal Londýn a Šachtar
L (o) počte tu aj dnes, ale už to nie je v počte zmlúv, ale vo výške cieľových
I (s) počtom tímov a ocenia firmu s najväčším počtom súťažiacich. Na lokálnej úrovni
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) počty dvaja maséri. Podvečer sa tieto počty zmenili, do Pekingu prileteli
G (bez) počtov vzhľadom i na ďalšie narastanie počtov týchto, vznikajú určité problémy.
D (k) počtom na to, že sme vďaka vysokým počtom členov schopní realizovať veľké
A (vidím) počty nemôže s čistým svedomím zvyšovať počty žiakov v triedach, plytvať na
L (o) počtoch tomto období zdržujú vo väčších počtoch práve v týchto miestach. V úsekoch
I (s) počtami už na rošte, alebo z diviny. S počtami hostí nemám problémy. Večer si

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor