počesť ž. iba v spoj. na p. z úcty, na poctu, na uctenie: salvy na p. výročia vzniku Slovenskej republiky
počesť defekt. ž. len v spojení na počesť niekoho z úcty k niekomu, na poctu, na uctenie: Pani učiteľka na počesť dňa vystrojila veľkú hostinu. (Vans.) Vráta sú otvorené dokorán, akoby hosťovi na počesť. (Kuk.) Ja pijem šampanské na počesť všetkých sŕdc. (Smrek)
(vidím) počesť;