počarbať -e -ú dok. expr.
1. čarbaním pokryť, začarbať: p-ná učebnica
2. hovor. napísať, popísať: p-l v liste samé nezmysly
počarbať -be -bú -bi! -bal -búc -baný -banie dok.
počarbať, -e, -ú dok. expr. (čo)
1. pokryť neúhľadnými kresbami, nedbalým písmom, počmárať: p. papier, tabuľu; počarbaný záhradný múr (Jil.); počarbaná písanka; ceruzou počarbané veľké i malé písmená (Jes.); Pred sebou mal počarbaný hárok notového papiera. (Karv.)
2. pejor. popísať zbytočnosti, nezmysly: Otec by počarbal kdejaké haraburdy. (Kuk.)
počarbať dok. čarbaním pokryť, začarbať, počmárať: Ďieťa mi počarbalo kňihu, takí znachor! (Pucov DK); Šeckí staré poldegrafi počarbali, ked boli malí, potvori ničobné! (Brestovany TRN); Calu kňišku mi počarbal (Hrabkov PRE)
počarbať dk expr graficky zaznamenať neúhľadnými kresbami al. nedbalým písmom: napiski také gste z obrázkuw swich stenowich w swú knižku počarbali (BA 1789)